Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: Spolková republika Nemecko, skr. SRN [1], nem.Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj západné Nemecko; podrobnosti o názve pozri nižšie) je spolkový stredoeurópsky štát. Na severe susedí s Dánskom, obmýva ho Severné more a Baltské more, na východe susedí s Poľskom a Českom, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom a na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Rozloha Nemecka je 357 021 km², pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom sčítania ľudu v roku 2011 malo Nemecko k 30. septembru2014 81,084 miliónov obyvateľov,[2] čo z neho robí najľudnatejší štát Európskej únie. Jeho populácia už v rokoch 2003 až 2010 klesla kvôli dlhodobej veľmi nízkej pôrodnosti o skoro 800 000 obyvateľov, čo z neho robí jednu z mála západoeurópskych krajín s negatívnym prírastkom obyvateľstva.[3] Tento vývoj prebieha napriek tomu, že Nemecko je zároveň domovom tretej najväčšej populácie imigrantov na svete.[4] Výsledok sčítania ľudu 2011 znamenal zníženie úradného odhadu stavu obyvateľstva o zhruba 1,1 milióna ľudí.
Nemecko je federatívnoudemokratickouparlamentnou republikou tvorenou šestnástimi, čiastočne suverénnymi spolkovými krajinami (Bundesländer). Hlavným a zároveň aj najväčším mestom je Berlín. Nemecko je členským štátom OSN, NATO, G8 a signatárom Kjótskeho protokolu. Na základe nominálnej hodnoty HDP je nemecká ekonomika štvrtou najväčšou na svete a v roku 2007 bola najväčším svetovým exportérom. Nemecko je druhým najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci[5] a jeho výdaje na obranu sú šieste najväčšie na svete.[6] Životná úroveň je v Nemecku vysoká a funguje tam veľmi rozvinutý systém sociálnej pomoci. Nemecko je jedným z kľúčových aktérov európskej aj celosvetovej politiky.[7] V mnohých vedeckých a technologických odboroch je Nemecko považované za svetového lídra.[8]
Názov
Súčasný stav (od konca 90. rokov 20. storočia) je takýto:
Úrad geodézie a kartografie SR štandardizuje ako dlhý tvar podobu Nemecká spolková republika, ale v poznámke uvádza, že na výslovnú žiadosť nemeckej strany v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckom a Slovenskom používa podoba Spolková republika Nemecko. Štandardizovaný krátky tvar oficiálneho názvu štátu znie Nemecko. [9].
V rozpore so štandardizovaným krátkym tvarom Nemecko sa vyskytuje aj krátky tvar Spolková republika, ktorý vznikol skrátením dlhého tvaru oficiálneho názvu štátu.[10]
Historicky sa u nás od vzniku západného Nemecka používal bezvýhradne názov Nemecká spolková republika. V zmluve medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom zo začiatku 70. rokov bol ako ústupok nemeckej strane použitý názov Spolková republika Nemecka (posledné slovo je v genitíve). Tento tvar (teda Spolková republika Nemecka) sa v roku 1988 stal záväzným pre kartografické diela. Od konca roka 1989 (teda od nežnej revolúcie) sa bežne začal používať (aj) tvar Spolková republika Nemecko (posledné slovo je v nominatíve) [11]. Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1953 [12]), Krátky slovník slovenského jazyka, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (od roku (?) 1996 [13]) však predpisovali a dodnes predpisujú tvar Nemecká spolková republika, pričom ÚGK SR pripúšťa vyššie uvedenú výnimku pre slovensko-nemecké medzinárodné zmluvy.
V češtine (ktorá mala v minulosti pomenovania Nemecka zhodné s pomenovaniami v slovenčine) je dnes na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar Spolková republika Německo. [14]
Nález čeľuste Mauer 1 v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.[15] Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v Schöningene v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.[16]V údolí Neandertal boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný Neandertálec. O týchto fosíliách nazvaných Neandrtal 1 je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí Švábska Jura neďaleko Ulmu. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,[17] ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,[18]a 35 000 rokov stará Venuša z Hohle Fels, ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.[19]Disk z Nebry je vyrobený z bronzu a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, Nebry v krajine Sasko-Anhaltsko. Svetový register programu Pamäť sveta (UNESCO) tento nález nazval "jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia".[20]
Pod vládou cisára Augusta začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od Rýna po Ural). V roku 9 n. l. boli tri rímske légie vedenej Varom porazenécheruským vodcom Arminom. Okolo roku 100, kedy Tacitus napísal knihu Germania, sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a Dunaj (Limes Germanicus) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného Bavorska a západného Porýnie. Avšak spadali pod Rím ako provincie.[22]
V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: Alemani, Frankovia, Chattovia, Sasi, Frízovia a Durinkovia. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.[23] Po invázii Hunov v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od merovejského obdobie ako Austrázia) boli obsadené Frankmi a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.[22]
Dňa 25. decembra 800 bol franský kráľ Karol Veľký korunovaný za cisára a založil Franskú ríšu, ktorá bola v roku 843 rozdelená.[24]Svätá ríša rímska zahŕňala východnú časť Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky Eider na severe ku Stredozemnému moru na juhu.[24]Počas vlády otonských cisárov (919 - 1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ Oto I. bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa Gregor V. stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec Oto III., Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.[25]Za vlády sálskej dynastie (1024 – 1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a Burgundsko, aj keď cisár stratil kvôli boji o investitúru moc.[26]
Pod vládou štaufov (1138 – 1254) posilnili nemecké kniežatá svoj vplyv ďalej na juh a na východ do oblastí obývaných Slovanmi, predchádzajúcimi nemeckému osídleniu týchto oblastí a ďalej na východ (Ostsiedlung). Severné nemecké mestá rástli a prosperovali ako členovia Hanzy.[27]Počnúc veľkým hladomorom v roku 1315 a končiac čiernou smrťou v rokoch 1348 – 1350 sa počet obyvateľov Nemecka znížil.[28] Zlatá bula z roku 1356 zabezpečila základnú ústavu ríše a kodifikovala voľbu cisára siedmich kurfirstov, ktorí vládli niektorému z najmocnejších kniežatstva a arcibiskupstva.[29]
Martin Luther v roku 1517 vo Wittenbergu zverejnil 95 téz, v ktorých napádal rímskokatolícku cirkev a zahájil protestantskú reformáciu. Samostatná luteránska cirkev sa po roku 1530 v mnohých spolkových krajinách stala oficiálnym náboženstvom. Náboženský konflikt viedol k tridsaťročnej vojne (1618 – 1648), ktorá nemecké krajiny spustošila.[30]Počet obyvateľov nemeckých krajín sa znížil asi o 30%.[31]Vestfálsky mier (1648) medzi nemeckými krajinami náboženskou vojnu ukončil, ale ríša bola de facto rozdelená do mnohých nezávislých kniežatstiev. V 18. storočí sa Svätá ríša rímska skladala z približne 1 800 takýchto území.[32]
Pôvodná čierno-červeno-žltá vlajka, marcová revolúcia v Berlíne, 19. marca 1848)Vyhlásenie Nemeckého cisárstva v Zrkadlovej sále vo Versailles, 18. január 1871. Bismarck uprostred v bielej uniforme
Po páde Napoleona bol v roku 1814 zvolaný Viedenský kongres a bol založený nemecký spolok ("Deutscher Bund") – voľná liga 39 suverénnych nemeckých štátov. Nesúhlas s reštaurátorskou politikou čiastočne viedol k vzostupu liberálnych hnutí, po ktorých nasledovali nové represie zo strany rakúskeho štátnika kniežaťa Metternicha. Colná únia Zollverein podporovala hospodársku jednotu v nemeckých štátoch.[34]
Pod taktovkou Viliama II. sa Nemecko, rovnako ako ostatné európske mocnosti, ubralo novoimperialistickým smerom, čo viedlo k treniu so susednými krajinami. Väčšina aliancií, ktorých bolo Nemecko členom, nebola obnovená a nové aliancie ho nikam "nepustili".[37] Nemecko odpovedalo v roku 1882 alianciou nazvanou Trojspolok, uzavretou s Rakúskom a Talianskom. V dôsledku berlínskej konferencie v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko kolónií vrátane východnej Afriky, juhozápadnej Afriky, Toga a Kamerunu.[38] Nemecké represie proti africkým Hererom v rokoch 1904 až 1908 sú niekedy označované za prvú genocídu 20. storočia.[39][40]
Nemecká revolúcia vypukla v novembri 1918 a cisár Viliam II. so všetkými vládnucimi kniežatami abdikoval. Prímerie 11. novembra vojnu ukončilo a Nemecko v júni 1919 podpísalo versaillesku zmluvu. Prišlo o všetky svoje kolónie a Francúzsku muselo vrátiť Alsasko a Lotrinsko.[42] Nemci zmluvu vnímali ako ponižujúcu a nespravodlivú, čím mala neskôr, podľa mnohých historikov, vplyv na Hitlerov vzostup.[43][44][45]
Vo francúzskom Versailles medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola Versaillská zmluva podpísaná 28. júna1919. Nemecko sa v nej muselo vzdať Alsaska a Lotrinska, územie okolo miest Eupen a Malmedy, Severného Šlezvicka, Hlučínska a mesta Memel. Obnovené Poľsko dostalo Poznaňsko, Západné Prusko a časť Horného Sliezska. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. Porýnie bolo demilitarizované a priemyselne významné Sársko bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy Spoločnosti národov. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií.
Tieto ponižujúce mierové podmienky roznietili vlnu nevôle po celej zemi, čím bol nový demokratický režim vážne oslabený. Všeobecnú nespokojnosť s Versaillskou zmluvou využil v roku 1920 extrémne pravicový politik Wolfgang Kapp, ktorý na čele jednotiek Freikorps vstúpil do Berlína a vyhlásil sa ríšskym kancelárom. Kappov puč bol však už po niekoľkých dňoch zdolaný.
Ekonomicky sa Nemecko už od konca vojny potýkalo s vysokou infláciou, čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Nemecká vláda vyzvala občanov v Porúrí na uplatnenie pasívnej rezistencie. Tým však uštedrila ranu nemeckému hospodárstvu. V nasledujúcich mesiacoch preto v zemi prepukla hyperinflácia neskutočných rozmerov. V tomto ovzduší ekonomickej a politickej nestability sa v novembri 1923 vojnový hrdina Erich Ludendorff a vodca novej extrémnej pravicovej strany nacionálnych socialistov (NSDAP), Adolf Hitler, neúspešne pokúsili urobiť v Mníchove prevrat (Pivný puč).
Krach na newyorskej burze v roku 1929 však znamenal počiatok veľkej hospodárskej krízy, ktorej drvivý dopad pocítilo tiež aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime 1932 – 1933 činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov (KPD) a nacionálnych socialistov (NSDAP).
V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz nacisti v Reichstagu nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. NSDAP vďačila za svoj úspech hlavne mladým ľuďom, ktorí neboli schopní nájsť pracovné uplatnenie. Podporu nacistom prejavovala tiež aj nižšia stredná trieda, ktorých pripravila hyperinflácia v 20. rokoch o úspory, vidiecke obyvateľstvo a veľká časť z masy nezamestnaných. V januári 1933 vyvinuli pravicoví politici na čele s bývalým kancelárom Franzom von Papenom nátlak na Hindenburga, ktorý následne 30. januára1933 vymenoval Adolfa Hitlera nemeckým kancelárom.
27. februára 1933 zachvátil budovu Reichstagu požiar. Bol prijatý dekrét o požiari Ríšskeho snemu, ktorým sa zrušili základné občianske práva, a zmocňovací zákon, ktorý dal Hitlerovi neobmedzenú zákonodárnu moc. Hitler, ktorý sa nechal nazývať „vodcom“ (Führer), a jeho pomocníci, ako boli Heinrich Himmler, Hermann Göring, Martin Borman alebo Rudolf Hess rýchlo premenili Nemecko na centralizovaný totalitný štát. Začali systematicky potlačovať politickú ľavicovú opozíciu a prenasledovať židovských občanov, komunistov, ale tiež aj národnostné a iné menšiny. Už vo februári 1933 boli zriadené prvé nemecké koncentračné tábory pre oponentov režimu. V septembri toho istého roku Nemecko vystúpilo zo Spoločnosti národov. Veľmi skoro sa začal Hitler venovať znovuvyzbrojovaniu krajiny a budovaniu početne silného vojska (Wehrmacht).[46] Bola založená organizácia Schutzstaffel (SS), ktorá postupom času ovládla všetok štátny a bezpečnostný aparát nacistického štátu.
Nacistické Nemecko a jeho satelity v roku 1942
V roku 1935 nacistický režim znovu zaviedol povinnú vojenskú službu, odstúpil od Versailleskej zmluvy a zaviedol rasistickéNorimberské zákony, ktoré boli zamerané predovšetkým proti Židom, Slovanom, Rómom ale aj ďalším skupinám obyvateľov. Nemecko v rovnaký rok opäť získalo kontrolu nad Sárskym územím a v roku 1936 poslalo vojakov do Porýnia, čo bolo Versailleskou zmluvou pôvodne zakázané.[47]
22. júla 1940 Francúzsko s Nemeckom podpísalo prímerie potom, čo nacistické vojska obsadili veľkú časť francúzskeho územia. Briti však nemecké vzdušné útoky v roku 1940 úspešne odrazili v leteckých bojoch, ktoré sú známe ako bitka o Britániu.[54] Spojené kráľovstvo bolo po určitú dobu jediným vážným účastníkom boja proti mocnostiam Osy. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo pakt Molotov–Ribbentrop a napadlo Sovietsky zväz.[55] V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osy pod kontrolou väčšinu Európy a severnej Afriky. Sprvu postupovali motorizované nemecké vojska veľmi rýchlo (tzv. Blitzkrieg), dostali sa až na niekoľko kilometrov od Moskvy a na dlhých 900 dní obliehala Leningrad. Na začiatku roka 1943 začali nemecké vojska po porážke v rozhodujúcej bitke pri Stalingrade ustupovať z dobytých území Sovietskeho zväzu. Ich ďalšie porážky v ťažkých bitkách viedli k definitívnemu obratu vo vojne.[51]
Sovietsky maršál Žukov a britský maršál Montgomery v ruinách Berlína 12. júla 1945
Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila smrť asi 40 miliónom ľudí,[59] vrátane 26,6 milióna sovietskych občanov.[60] Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a 5 300 000 vojakov,[61] 80 % padlých vojakov zahynulo v bojoch na východnom fronte.[62] Počas vojnového konfliktu, v neposlednom rade v dôsledku plošného bombardovania miest v Nemecku letectvom Veľkej Británie a Spojených štátov, vrátane bombardovania Hamburgu a Drážďan, prišlo o život približne dva milióny nemeckých civilistov.[63]
Prehra vo vojne pre Nemecko znamenala stratu území východne od riek Nisy a Odry vrátane exklávyVýchodné Prusko a vysídlenie miliónov etnických Nemcov z kedysi východných území Nemecka a z okupovaných krajín. Ako v Nemecku, tak aj v oslobodzovaných krajinách od nemeckej okupácie[66] došlo k masovému znásilňovaniu žien.[67] V dôsledku bombardovania počas vojny bolo zničených mnoho miest a vznikli obrovské straty na kultúrnom dedičstve.
Po kapitulácii Nemecka bolo jeho územie rozhodnutím spojencov rozdelené do štyroch okupačných zón. Hlavné mesto Berlín získalo špeciálny štvormocenský status a boli v ňom vytvorené štyri sektory. Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a iných oblastí do tej doby obývaných Nemcami.[73]
Západné okupačné zóny Nemecka, ovládané Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Francúzskom, boli zlúčené 23. mája1949 a vytvorili Nemeckú spolkovú republiku (Bundesrepublik Deutschland, neoficiálne skratka BRD, po slovensky NSR). Zo sovietskej okupačnej zóny sa stala 7. októbra1949Nemecká demokratická republika (Deutsche demokratische Republik, skratka DDR, po slovensky NDR). Neformálne boli tieto štátne útvary známe ako „Západné Nemecko“ a „Východné Nemecko“. Hlavným mestom NDR sa stal Východný Berlín. Spolková republika Nemecko zvolila Bonn ako dočasné hlavné mesto (vážnym kandidátom bol tiež Frankfurt nad Mohanom), čím zdôraznila svoj postoj, že vytvorenie dvoch nemeckých štátov považuje za umelé a len dočasné riešenie a že sa Berlínu v budúcnosti vráti jeho funkcie ako hlavné mesto znovuzjednoteného Nemecka.[74]
Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na "sociálnej trhovej ekonomike" ( soziale Marktwirtschaft ). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa Marshallovho plánu, a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.[75]
Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený Konrad Adenauer prvým spolkovým kancelárom (Bundeskanzler) a v tomto úrade zostal až do roku 1963. Pod jeho a následne pod Erhardovým vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako "nemecký hospodársky zázrak" (Wirtschaftswunder). Západné Nemecko sa v roku 1955 pripojilo k NATO a bolo zakladajúcim členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957.
Východné Nemecko bolo začlenené do východného bloku s politickou a vojenskou kontrolou zo strany ZSSR. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a krajina sa stala členom Varšavskej zmluvy. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi politbyra komunistickej strany, zvanej Jednotná socialistická strana Nemecka (SED), podporované tajnou službou Stasi (Staatssicherheit)[76] a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená plánovaná ekonomika a krajina sa neskôr stala členom RVHP.[77]
Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "imperialistov", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.[78]Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený Berlínsky múr, ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do Západného Berlína a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom studenej vojny, a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom znovuzjednotenia Nemecka a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. Wende), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.
Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom Willy Brandtom v rámci jeho tzv. Ostpolitik. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami východného bloku, s Československom 11. mája1973Pražskou zmluvou. V lete 1989 sa Maďarsko rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho znovuzjednotenie so vstupom piatich krajín bývalej NDR (Neue Länder) do Spolkovej republiky.
Helmut Kohl v roku 19893. októbra 1990 bolo dokončeno znovuzjednotenie Nemecka. Vonkajšie hranice Nemecka sú z roku 1990, vnútroštátne hranice ukazujú stav po 29. júni 1993.Angela Merkelová v typickém postoji
Na základe zákona prijatého 10. marca 1994 (Berlin/Bonn-Gesetz) bol doterajší provizórny stav ohľadne hlavného mesta zmenený tak, že sa hlavným mestom zjednoteného Nemecka definitívne stal Berlín. Mestu Bonn bol priznaný zvláštny status ako tzv. Bundesstadt („spolkové mesto“) so zachovaním niektorých spolkových ministerstiev a úradov.[79] Premiestnenie vlády v dohodnutom rozsahu bolo dokončené v roku 1999.[80]
Zjednotené Nemecko sa aktívne podieľalo na prehlbovaní európskej integrácie. Aktívne bolo aj v rámci NATO. Zúčastnilo sa napríklad operácie Spojenecká sila a po jej skončení sa angažovalo pri zaisťovaní stability na Balkán. Vojenské jednotky Bundeswehru boli aj súčasťou misie NATO v Afganistane s cielom zaistiť v tejto krajine bezpečnost po zvrhnutí vlády Talibanu (pozri Vojna v Afganistane).[81] Toto vojenské nasadenie vyvolalo ako v Nemecku samotnom, tak aj medzinárodne, kontroverzie, pretože po druhej svetovej vojne bolo Nemecko viazané spojeneckými dohodami aj vnútroštátnym právom k rozmiestneniu jednotiek iba na vlastnom území k výlučne obranným účelom.[82]
V roku 2005 sa Angela Merkelová ako prvá žena stala kancelárkou Nemecka, ktorá vytvorila vládu tzv. veľkej koalície za účasti kresťanských strán CDU/CSU a sociálne-demokratickej SPD. Po voľbách v roku 2009 vznikla druhá vláda kancelárky Merkelovej ako koalícia CDU/CSU a Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorej predseda Guido Westerwelle sa stal vicekancelárom a ministrom zahraničia. Po voľbách v roku 2013 se vrátila k moci tzv. veľká koalícia a vznikla tretia vláda Angely Merkelove. Od roku 2014 si pozíciu v nemeckom politickom systéme vybudovala konzervatívna strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). V roku 2018 sa Merkelová stala kancelárkou už štvrtej vlády.[83]
Medzi hlavné politické plány nemeckého vedenia na začiatku 21. storočia patrí tzv. energetická revolúcia (Energiewende) pre využitie udržateľných zdrojov energie (solárna energia, veterná energia a ďalšie zdroje),[84] tzv. „brzda dlhu“ (Schuldenbremse), ktorá ma zaistiť vyrovnané štátne a komunálne rozpočty, reforma nemeckých imigračných zákonov, právne predpisy pre všeobecnú minimálnu mzdu a high-tech stratégie pre informatizáciu a ďalšie modernizácie už aj tak veľmi vyspelej nemeckej ekonomiky na model nazývaný Industrie 4.0.[85]
Z ekonomického hľadiska bolo začleňovanie „nových krajín“ do znovuzjednoteného Nemecka po roku 1990 veľmi nákladné. Pre krytie týchto nákladov boli zmobilizované najrôznejšie finančné zdroje vrátane (v súčasnosti) 5,5 % tzv. solidárneho príplatku (Solidaritätszuschlag) k rade daňových sadzieb (oi. dane z príjmu obyvateľstva[86] a z kapitálových výnosov). Tento príplatok je cez niekoľko iniciatív na jeho zrušenie či aspoň zníženie vyberaný aj naďalej, takmer 29 rokov po znovuzjednotení Nemecka, už existuje návrh zákona, ktorý od roku 2021 počíta s jeho zrušením.[87] Použitie týchto významných finančných prostriedkov nie je transparentné, lebo nie je nijako účelovo viazané. Tieto prostriedky môže spolková vláda použíť podľa svojho uváženia.[88]
Okrem značných vnútropolitických a ekonomických problémov vyvolaných znovuzjednotením sa Nemecko v rokoch 1990 až 2015 potýkalo s dočasne sa zvyšujúcou nezamestnanosťou a zväčšovaním sociálnej priepasti medzi príjmovými skupinami, s nízkou pôrodnosťou a z toho vyplývajúcim stárnutím a dokonca úbytkom obyvateľstva.
Veľká vlna imigrácie obzvlášť z moslimských krajín od roku 2015 (ale aj skôr) priniesla vážne problémy so začleňovaním přisťahovalcov do spoločnosti.[89][90] V súvislosti s tým sa prejavilo zosilnenie pravicového aj ľavicového extrémizmu. Mnoho Nemcov má pocit, že sa nemôžu na verejnosti k týmto problémom slobodne vyjadrovať.[91] Po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa v decembri 2017, ktorým uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraelu, boli v Nemecku usporiadané protiizraelské demonštrácie. V Berlíne bola propalestínskymi demonštrantmi spálena improvizovaná izraelska vlajka. Ústredná rada Židov v Nemecku (Zentralrat der Juden) vyjadrila veľké znepokojenie nad antisemitskými tendenciami, ktoré sa prejavujú aj v mešitách v nemeckých mestách. Predseda rady Josef Schuster vyhlásil, že reprezentanti moslimských zväzov síce vystupujú proti antisemitizmu, avšak v mnohých moslimských obciach a ich mešitách sa proti ním nič nepodniká. Naopak imámovia v nich rozhlasujú výhrady proti Židom a Izraeli.[92]
Nemecká vlajka je tvorená listom s pomerom strán 3:5 s tromi vodorovnými pruhmi, čiernym, červeným a žltým.
Štátna (služobná) vlajka naviac nesie štít s upraveným štátnym znakom, jej súkromné použitie ani použitie obcami či spolkovými krajinami nie je prípustné. Popri národnej vlajke je neoficiálne tolerované aj použitie vlajky so štátnym znakom.
Nemecká hymna je 3. sloha piesne Das Lied der Deutschen (chyba, jazyk nebol zadanýPieseň Nemcov). Celá pieseň má tri slohy, od roku 1952 sa používa iba posledná. Hudbu zložil rakúsky skladateľ Joseph Haydn, má totožnú melódiu ako niekdajšia rakúska cisárska hymna. Slova pôvodnej básne napísal nemecký básnik August Heinrich Hoffmann von Fallersleben.
Geografia
Poloha a krajinný typ
Fyzická mapa Nemecka
Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi Listom na Sylte (Šlezvicko-Holštajnsko) a Oberstdorfom (Bavorsko) je 876 km; vzdialenosť západ-východ medzi obcou Selfkant (Severné Porýnie-Vestfálsko) a Deschka (Sasko) je 640 km. Geografický stred Nemecka je v Durínsku, ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) sa nachádza v obci Niederdorla na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky).
Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, Severonemecká nížina, je nížina sformovaná predovšetkým pred dobou ľadovou, na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené stredohorie. Najmä v Bavorsku, ale tiež v Bádensku-Württembersku, prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do Alpskýchveľhôr.
Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2 962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg vo Schwarzwalde s 1 493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1 453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1 000 m majú okrem toho aj Krušné hory (nem.Erzgebirge), Smrčiny (nem.Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1 141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší. Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží 3,54 m pod hladinou mora v depresii (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v Neuendorf-Sachsenbande (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s 39,10 m pod hladinou mora na dne Hemmelsdorfského jazera severoseverovýchodne od Lübecku. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca 293 m pod hladinou mora na dne povrchovej bane Hambach východne od obce Jülich v Severnom Porýní – Vestfálsku.
Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tie sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zvyšky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na Severofrízske a Východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko-Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. DolnosaskéVýchodofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori. Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rujana a druhý najväčší Usedom, ktorého východný cíp patrí k Poľsku. Ostrovy Baltického mora sú obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj vnútrozemské ostrovy, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemse.
Podnebie
Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisné šírky. Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú povodne, ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch (povodeň Odry v 1997 a povodeň Labe v 2002) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas vlny horúčav v roku 2003.
Klimatické dáta (priemerné hodnoty z rokov 1961 – 1990):
Nemecko hraničí v Dolnom Sasku a Šlezvicku-Holštajnsku so Severným morom. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s Atlantickým oceánom. Meklenbursko-Predpomoransko a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri Baltskom mori, vnútrozemskom mori, ktoré je spojené so Severným morom cez Skagerrak. Morské prúdenie je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori. Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov Rýn (nem.Rhein), Dunaj (nem.Donau), Labe (nem.Elbe), Vezera (nem.Weser), Odra (nem.Oder) a Emža (nem.Ems). Najdlhšou riekou je Dunaj s 2 845 km od sútoku riek Brigach a Breg respektíve 2 888 km od prameňa Bregu na okraji Schwarzwaldu. Dunaj vzniká sútokom riek Brigach a Breg v meste Donaueschingen a je po Volge druhou najdlhšou riekou Európy. Nemeckom preteká iba menšia časť Dunaja. Rieka Dunaj s prítokmi sa vlieva do Čierneho mora a ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od východorýnskeho zlomu cez hlavné hrebene Čierneho lesa, ďalej cez švábske a franské Alby. Z týchto tokov je Rýn riekou, ktorá má na nemeckom území najdlhší úsek. Zo svojej dĺžky 1 233 km preteká až 852 km Nemeckom. Ďalej má kvôli množstvu povestí a mýtov spojených s riekou Rýn význam aj pre národné povedomie nemeckého národa. Hospodárska funkcia Rýnu je nezanedbateľná – je jednou z najvyužívanejších vodných ciestEurópy. Rieka Labe pramení v Krkonošiach v Česku a po približne 1 165 km (z toho 770 km v Nemecku) sa vlieva pri Cuxhavene do Severného mora. Táto rieka patrila dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vezera vzniká sútokom Werry a Fuldy a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia Odry a Emže ležia v západnej a východnej okrajovej časti Nemecka. Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Meklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s Nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží celé na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.
Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na Eurázijskej platni a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú žiadne iné platne, sa mu zemetrasenia s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne zriedkavé. Východorýnsky zlom v Severnom Porýní-Vestfálsku ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov Belgicka a Holandska (pozri aj Oblasť zemetrasenia Kölner Bucht). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od roku 1955 bolo seizmografickou stanicou Bensberg na Univerzite Kolín nad Rýnom nameraných viac ako 2000 zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo 13. apríla1992 v blízkosti nemeckej hranice pri holandskom meste Roermond. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na Richterovej stupnici. Otrasy tohto zemetrasenia bolo cítiť až v Londýne a Mníchove. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eur.
Nemecko leží v miernom klimatickom pásme. Značnú časť jeho územia pôvodne pokrývali listnaté a ihličnaté lesy, ktoré boli z veľkej časti vyrúbané a len výnimočne je v nich zachovaná pôvodná skladba drevín. Flóra sa na území Nemecka mení podľa nadmorskej výšky, geologického podložia a klimatických podmienok na danom mieste. Od západu na východ ovplyvňuje vegetáciu hlavne prechod od oceánskeho ku kontinentálnemu podnebiu.
V listnatých lesoch sa najčastejšie vyskytuje buk lesný tvoriaci bučiny, prípadne sa pozdĺž riek a jazier stále nachádzajú riedke nivné lesy, v ktorých dominuje buk a dub. V Alpách a nemeckých stredohorách sa vyskytujú lesy aj na pozemkoch s pomerne veľkým sklonom. Pionierskymi drevinami sú na nemeckom území breza a borovica. Ihličnaté lesy sa dnes nahradzujú skôr veľmi rozšírenými listnatými. Bez ľudského vplyvu by sa tzv. potenciálna vegetácia na nemeckom území, tak ako vo väčšine krajín v miernom klimatickom pásme, skladala predovšetkým z lesa. Výnimku tvoria vresoviská a bažiny, ďalej alpínske a subalpínske spoločenstvá v Bavorských Alpách, vo Schwarzwalde, v Krušných horách. Alpínske a subalpínske stanoviska majú obvykle chudobné pôdy, nižšie teploty vzduchu a leží vo vyšších polohách. V Nemecku sa vo väčšej miere ako kedysi vyskytujú aj rôzne zavlečené rastliny, ako napr. agát. V dnešnej dobe je zalesnených 29,5 % územia, čím má Nemecko jednu z najväčších plôch lesa v Európe.
Najväčší podiel poľnohospodárskej plochy slúži na pestovanie obilia (jačmeňa, ovsa, žita a pšenice). Ďalej sa pestujú zemiaky a kukurica, čo sú plodiny dovezené z Ameriky. Z priemyselných plodín sa najčastejšie pestuje repka olejná. Z ovocných stromov sa najčastejšie vyskytujú jablone. V údolí riek, napr. Mosely, Ahru a Rýna sú prevádzkované vinice.
Populácia orliaka morského, vtáka, ktorý je v znaku Nemecka, číta asi 500 párov, predovšetkým v Brandenbursku a Meklenbursku-Predpomoransku. Z dravých vtákov sa v Nemecku najviac vyskytuje myšiak hôrny a sokol myšiar, sokol sťahovavý je omnoho vzácnejší. 50 % populácie haje červenej hniezdi práve v Nemecku, ale kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva klesajú jej stavy.
V Nemecku žije mnoho druhov vtákov, ktorí profitujú z prítomnosti človeka, ako napr. holub hrivnák, drozd čierny (pôvodne čisto lesný vták), vrabec domový a sýkorka. Tieto druhy vtákov sú v zime prikrmované, v obchodoch je bohatá ponuka krmiva pre vtáky. Rôzne druhy havranov a čajok sa zase priživujú na skládkach. Zvláštnosťou je celosvetovo úplne najsevernejšie hniezdisko plameniakov[94] v Zwillbrocker Venn v Severnom Porýní-Vestfálsku.
Kedysi v riekach často sa vyskytujúce lososy boli v priebehu industrializácie v 19. storočí vyhubené, ale v 80. rokoch 20. storočia sa znovu v nemeckých riekach objavili. Poslední jeseter bol v Nemecku ulovený v roku 1969. V rybníkoch sa chovajú napr. kapre, a to už od dôb Rimanov.
Na pobreží Severného a Baltského mora žijúci tuleň obyčajný bol v minulosti takmer vyhubený. V poslednej dobe sa jeho stavy zvýšili na niekoľko tisíc exemplárov.
Spolková republika Nemecko je federatívna parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.
Prezident, Frank-Walter Steinmeier (19. marca 2017-doteraz), je hlavou štátu a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený spolkovým zhromaždením – inštitúciou, ktorá sa skladá z členov Bundestagu a z rovnakého počtu štátnych delegátov.
Kancelár, Olaf Scholz (26. september 2021 – doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje výkonnú moc. Ide o podobnú funkciu akú má predseda vlády v iných parlamentných demokraciách.
Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba 2 – 3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým domácim produktom s veľkosťou 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou Indexom ľudského rozvoja je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste. Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici globalizácie argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti. Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých platov na západnú úroveň. Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
Obyvatelia nemeckej národnosti tvoria takmer 75 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 91,2 % obyvateľov štátu. Príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi málo. Patria medzi ne najmä Lužickí Srbi, ktorí žijú v blízkosti českých a poľských hraníc, a príslušníci dánskej menšiny na severe štátu. Početnejšie sú menšiny, ktoré prišli na územie štátu po roku 1945. Ide hlavne o Turkov, ktorých žije v Nemecku 1 713 551 (2,1 % obyvateľov štátu). Za nimi nasledujú prisťahovalci zo Srbska a Čiernej Hory, ktorých tu žije 468 218 (0,5 %). Talianov žije v Nemecku 528 318 (0,6 %), Poliakov 384 808 (0,5 %), Grékov 294 891 (0,4 %) a Chorvátov 225 309 (0,4 %). Počet prisťahovalcov z Ruskej federácie dosahuje počet 187 835 (0,3 %) a z Bosny a Hercegoviny 158 158 (0,3 %). Žije tu aj 175 875 prisťahovalcov z Rakúska (0,3 %) a Holandska 128 192 (0,2 %). Okrem nich tu žijú hlavne prisťahovalci z Bulharska, Číny, Indie, Iraku, Iránu, Španielska, Maďarska, Rumunska, Libanonu, Vietnamu a iných krajín.Slováci s počtom okolo 50 tisíc boli na 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku.[95]
V Nemecku počet príslušníkov tradičných historických cirkví klesá, čo súvisí hlavne so sekularizácou spoločnosti a cirkevnou daňou. Príslušníkov rímskokatolíckej cirkvi žije v Nemecku 22 600 300 (27,2 %). Rímski katolíci žijú hlavne v južnej a v západnej časti štátu, najviac v Bavorsku a v Sársku. K Evanjelickej cirkvi v Nemecku (Evangelische kirche in Deutschland) sa hlási 20 713 200 obyvateľov (24,9 %). Evanjelická cirkev v Nemecku je zväz krajinských luteránskych a kalvínskych cirkví. Žijú najmä na severe a východe štátu. Celkovo žije v krajine 26,0 % protestantov. Okrem evanjelikov tu žijú baptisti, pentekostalisti, metodisti, mormóni či Svedkovia Jehovovi. K islamu sa hlási 4 325 000 obyvateľov (cca 5,2 % obyvateľov štátu). Hlásia sa k nemu najmä Turci, Arabi, kosovskí Albánci, prisťahovalci z Iraku, Iránu a iných moslimských krajín. K pravoslávnym cirkvám sa hlási 1 543 000 obyvateľov (1,9 %). Ide hlavne o prisťahovalcov z Grécka, Rumunska, Srbska, Bulharska, Ruska, Arménska či Egypta a Etiópie. Pôsobí tu aj starokatolícka cirkev. K budhizmu sa hlási 245 000 obyvateľov (0,3 %) hlavne prisťahovalcov z Ďalekého východu. Hinduizmus má 97 500 prívržencov a sikhizmus 50 000 prívržencov. Ateistov, teda obyvateľov bez náboženskej príslušnosti je 32 271 500 (38,8 %).[96]
Jazyky
Nemčina je úradný a prevažujúci jazyk v Nemecku. Je to tiež jeden zo 24 úradných a pracovných jazykov v Európskej únii (EÚ) [97] a jeden z troch pracovných jazykov Európskej komisie. V rámci EÚ je nemčina tiež najrozšírenejším materinským jazykom s zhruba 100 miliónmi rodených hovorcov. [98]
Nemecká kultúra je definovaná predovšetkým spoločným jazykom. V priebehu dejín mnoho predstaviteľov nemeckej kultúry, filozofie a vedy odišlo z Nemecka, väčšinou však zostali spätí s Nemeckom. Ako príklady emigrácie z politických dôvodov v 19. storočí možno uviesť básnika Heinricha Heineho a filozofa a ekonóma Karla Marxa. Po zániku Svätej ríše rímskej v roku 1806 až do roku 1871, kedy vzniklo Nemecké cisárstvo, boli v dôsledku nevýraznej spoločnej identifikácie nemecky hovoriacich ľudí a fragmentácie štátnej organizácie v rámci Nemeckého spolku ako nemecká kultúra, tak aj veda dôležitými zjednocujúcimi prvkami nemeckého národného uvedomenia. Už predtým však vznikol pojem "krajina básnikov a mysliteľov", zakladajúci sa na dedičstve veľkých osobností ako boli Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller a Immanuel Kant. Toto kultúrne dedičstvo je dodnes živnou pôdou nemeckého vlastenectva. Na začiatku 20. storočia patrilo vtedajšie Nemecko k predným kultúrnym a vedeckým národom. Tiež vďaka nemeckej klasickej hudbe, ktorá mohla ťažiť z odkazu Wolfganga Amadea Mozarta, Ludwiga van Beethovena, Richarda Wagnera, Johannesa Brahmsa a ďalších veľkých skladateľov, aj vďaka nemeckému výtvarnému a kinematofrafii bola nemecká kultúra na začiatku 20. storočie jednou z najvyspelejších v celosvetovom meradle.
Najslávnejšími sochármi sú Hans Arp a Jörg Immendorff. Významný festival je festival moderného umenia documenta, ktorý sa koná každých päť rokov v meste Kassel.
Na začiatku 20. storočia boli nemeckí architekti poprednými predstaviteľmi klasickej moderny. Walter Gropius, Ludwig Mies van der Rohe, Peter Behrens, Erich Mendelsohn a škola architektúry Bauhaus udávali smer, ktorým architektúra kráča dodnes.[115] Ukážkovým dielom modernizmu bola Gropiova továreň Fagus v Alfelde.[116] Tak isto monumentálna architektúra v dobe nacizmu výrazne ovplyvnila tvar nemeckých miest. Následkom bombardovania v období 2. svetovej vojny boli úplne alebo čiastočne stratené pôvodné centrá mnohých nemeckých miest (Brémy, Frankfurt nad Mohanom, Mníchov, Norimberg, Drážďany a iné), mnoho z týchto centier bolo po vojne, aj za cenu vysokých nákladov zrekonštruovaná.
Mnoho z uvedených stavieb bolo zapísaných na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, ako prvá to bola katedrála v Aachene v roku 1978. K roku 2019 má Nemecko na zozname už 46 položiek. Okrem jednotlivých stavieb sú to celé historické centrá miest Lübeck, Bamberg, Regensburg, Quedlinburg, Weimar, Stralsund, Wismar a prístavné štvrte v Hamburgu. Tam mieri väčšina turistov, ale do obľuby sa dostávajú aj nákladně zmodernizované industriálne pamiatky, napríklad v hlavnom meste Berlíne alebo v mnohých veľkomestách Severného Porýnia-Vestfálska.
V Nemecku sa nachádza viac než 6 000 múzeí, ku ktorým patria súkromné aj verejné zbierky, zámky a zahrady. K najväčším a najvýznamnejším patrí Nemecké múzeum v Mníchove, celosvetovo najväčšie prírodovedecko-technické múzeum. Významné je aj Germanisches Nationalmuseum v Norimbergu so zbierkami umenia od ranej histórie až do dnešnej doby.
Rozhlasové a televízne vysielanie ovplyvnili vo svojich počiatkoch nemeckí vynálezcovia. Príjem televízneho a rozhlasového vysielania prebieha ako pozemnými vysielačmi, tak aj cez družicové vysielanie. Rozšírená je aj káblová televízia. Od roku 2003 prebieha digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielanie, plánovaná je kompletná digitalizácia. Niektorí poskytovatelia ponúkajú televízne a rozhlasové vysielanie aj cez Internet, v rámci protokolu IPTV ako súčasť širokopásmového pripojenia. Nemecko má duálne rozhlasové vysielanie, verejnoprávny rozhlas a mnoho súkromných rozhlasových staníc, ktoré sú financované reklamami.
V Nemecku existuje verejnoprávna televízia, medzi inými stanice ARD a ZDF, ako aj súkromné televízne spoločnosti, ku ktorým patrí ProSiebenSat.1 Media AG, RTL Group, MTV Networks Deutschland, NBC Universal Deutschland, Tele München Gruppe, ako aj regionálni poskytovatelia televízneho vysielania. Popri voľne prijímaného televízneho vysielania existuje v Nemecku aj digitálna platená televízia. Najznámejší poskytovateľ plateného televízneho vysielania je Premiere, mnoho tém (oi. šport) pokrýva Sky.
Film má v Nemecku veľkú tradíciu. Studio Babelsberg v Postupime, vznik v roku 1912, je najstarším filmovým štúdiom na svete (neskôr tu boli ateliéry UFA, kde vzniklo mnoho propagandistických filmov Tretej ríše, aj východonemecká DEFA).[121] V tomto štúdiu vzniklo mnoho snímkov nemeckého expresionizmu, ktorý zohral v dejinách svetového filmu zásadnú rolu.[122] Jeho predstavitelia boli napríklad režisér Friedrich Wilhelm Murnau, tvorca klasického snímku Upír Nosferatu, alebo Robert Wiene, tvorca Kabinetu doktora Caligariho. Perlami nemeckého expresionizmu sú aj dva snímky, ktoré spája česká tematika: Golem, zrodenie a Pražský študent. V Študiách Babelsberg vznikol aj slávny film Metropolis Rakúšana Fritza Langa, najnákladnejší nemý film v histórii, často označovaný za prvé filmové sci-fi. Slávnou filmovou režisérkou 30. rokov bola Leni Riefenstahlová.
Nemecká kuchyňa je veľmi mnohotvárna a liší sa región od regiónu. Známe sú predovšetkým výdatné a ťažké pokrmy ako je bravčové koleno a udené bravčové mäso s kyslou kapustou, kel s čajovkou, ako aj rôzne eintopfy. Eintopf je jedlo z jedného hrnca, v hrnci sa varí, dusí a pečie úplne všetko od mäsa cez lušteniny až po zeleninu. Tieto vydatné jedla majú v Nemecku tradíciu vďaka relatívne severnej polohe, keď bol v zime nutný výdatný príjem kalórií. Regionálna kuchyňa je veľmi rôznorodá a ovplyvňovaná kuchyňami zo susedných krajín. V dnešnej dobe sa v Nemecku ako aj iných európskych krajinách prechádza od ťažkých k ľahším pokrmom.
Predovšetkým v severnom Nemecku sa pripravujú rôznorodé pokrmy zo zemiakov, na juhu je tradičná knedľa a nudle.
V Nemecku sa na raňajky jedáva chlieb a pečivo s rôznymi pomazánkami, so širokým výberom udenín a syrov, obľúbené tu je varené vajce, pije sa čaj či káva, pričom Nemci dávajú prednosť káve. Na poludnie sa konzumuje teplé jedlo, večer sa často podává studená večera formou studenej misy (tzv. Kalteplatte).
V Nemecku sú veľmi obľúbené rôzne druhy sladkého pečiva a koláčov s ovocnou alebo tvarohovou náplňou, rôzne druhy oplátok. Popoludňajšiu svačinu tvorí tzv. Kaffee und Kuchen (káva a zákusok).
Najväčšou ľudovou slávnosťou v Nemecku je Oktoberfest. Ide o najväčší pivný festival na sveta, konaný už od roku 1810 v Mníchove. Dávno však už nie je len o pive, návštevníkov baví aj mnoho atrakcií a koná sa počas neho aj mnoho iných veselíc.[137]
Šport má v Nemecku vysokú spoločenskú prestíž. V ročníku 2009/10 bolo približne 27,6 milióna nemeckých obyvateľov členmi 91 000 športových klubov a oddielov.[138] V počte medailí získaných na olympijských hrách (pokiaľ spočítame olympijské výsledky Nemecka, západného Nemecka, východného Nemecka aj tzv. spoločného nemeckého týmu, ktorý sa olympiád zúčastňoval v rokoch 1956 – 1964) je Nemecko treťou najúspešnejšou krajinou na svete.
Mnoho vynikajúcich športovcov reprezentovalo bývalú NDR, kde ale po páde komunistického režimu vyšla najavo existencia systému štátom riadeného dopingu.[141][142]
V roku 2004 sa Slovensko stalo súčasťou Schengenského priestoru voľného pohybu. Občania Slovenska (spolu s ďalšími 7 členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004), mohli od mája 2011 na pracovnom trhu EÚ pracovať bez pracovného povolenia. Dočasné obmedzenia (sedemročné prechodné obdobie) platili v Rakúsku a v Nemecku.[143] Nemecký centrálny cudzinecký register (Ausländerzentralregister) v rokoch 2016, 2017, 2018 zaregistroval 53 440, 57 225, 58 235 Slovákov, čo predstavuje 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku podľa krajiny pôvodu (prví boli Turci s viac ako 1,5 miliónmi).[95] V roku 2016 bolo Nemecko štvrté po Česku, Veľkej Británii a Rakúsku v počte Slovákov, ktorí tam odišli za prácou.
Anton Hlinka (* 1926 – † 2011) – rímskokatolícky kňaz, salezián, exilový pracovník, žurnalista, univerzitný profesor, publicista, prekladateľ, a filozof.
↑Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1953, 1965, 1971, 1991, 2000 (Od roku 1953 bol názov Nemecká spolková republika uvedený iba ako jeden z príkladov v kapitole o písaní veľkých písmen, od roku 1991 je uvedený v tej istej kapitole a okrem toho aj priamo v slovníkovej časti)
↑Rozhodnutie č. P-1840/2000 [4] str. 6 dole, v spojení s [5] a [6] (neobsahuje zmenu názvu pre Nemecko)
↑Earliest music instruments found [online]. BBC, 25 May 2012, [cit. 2012-05-25]. Dostupné online.
↑Ice Age Lion Man is world's earliest figurative sculpture [online]. 31 January 2013, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. Archivované 2015-02-15 z originálu.
↑The Venus of Hohle Fels [online]. 14 May 2009, [cit. 2009-05-14]. Dostupné online.
↑ Nebra Sky Disc. Unesco memory of the World, 2013. Dostupné online.
↑CLASTER, Jill N.. Medieval Experience: 300–1400. [s.l.] : New York University Press, 1982. ISBN 0-8147-1381-5. S. 35.
↑BOWMAN, Alan K.; GARNSEY, Peter; CAMERON, Averil. The crisis of empire, A.D. 193–337. [s.l.] : Cambridge University Press, 2005. ISBN 0-521-30199-8. S. 442.
↑McBrien, Richard. Lives of the Popes: The Pontiffs from St. Peter to Benedict XVI. [s.l.] : HarperCollins, 2000. S. 138.
↑
Pomenovanie germánskych národov na všeobecný pojem "Nemci" ("Germáni") má podľa historika Herwig Wolframa svoje korene v tejto dobe. Tvrdí, že išlo obranný krok zo strany pápežstva označiť ich ako cudzincov, čiastočne kvôli neistote pápežstvo a tiež odôvodniť útoky na ne, pozri: Wolfram, Herwig. 'The Roman Empire and its Germanic Peoples. [s.l.] : California University Press, 1997. S. 11–13.
↑100 maps. Ed. Black, John. [s.l.] : Sterling Publishing, 2005. ISBN 978-1-4027-2885-3. S. 202.
↑STEINHAUSER, Gabriele. Germany Confronts the Forgotten Story of Its Other Genocide [online]. [Cit. 2022-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
↑OLTERMANN, Philip. Germany agrees to pay Namibia €1.1bn over historical Herero-Nama genocide [online]. 2021-05-28, [cit. 2022-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
↑CROSSLAND, David. Last German World War I Veteran Believed to Have Died / Spiegel Online [online]. 22 January 2008, [cit. 2011-03-25]. Dostupné online.
↑
BOEMEKE, Manfred F.; FELDMAN, Gerald D.; GLASER, Elisabeth. Versailles: A Reassessment after 75 Years. [s.l.] : Cambridge University Press, 1998. ISBN 978-0-521-62132-8. Introduction, s. 1–20.
↑
KLEIN, Fritz. Versailles: A Reassessment after 75 Years. [s.l.] : Cambridge University Press, 1998. ISBN 978-0-521-62132-8. Between Compiègne and Versailles: The Germans on the Way from a Misunderstood Defeat to an Unwanted Peace, s. 203–220.
↑
KEYLOR, William R.. Versailles: A Reassessment after 75 Years. [s.l.] : Cambridge University Press, 1998. ISBN 978-0-521-62132-8. Versailles and International Diplomacy, s. 469–505.
↑WIEGREFE, Klaus. The Road to World War II: How Appeasement Failed to Stop Hitler [online]. 2009-09-02, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ŠAJTAR, Jaroslav. Smlouva o neútočení: K uzavření paktu Molotov–Ribbentrop přispěly i západní mocnosti [online]. 2019-08-24, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑JIRSA, Luboš. Jak před 80 lety začala válka. Neznám slovo kapitulace, hlásal Němcům Hitler | Svět [online]. 2019-09-01, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑Poláci dodnes počítají své oběti druhé světové války [online]. 1. února 2017. Dostupné online.
↑ŠTĚTKA, Jan. Osa Berlín-Řím: 80 let od paktu fašistů s nacisty [online]. 2016-10-29, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑DOLEJŠÍ, Milan. Z nebe přišlo vítězství i smrt. Bitva o Británii byla prvním německým klopýtnutím [online]. Česká televize, 2020-07-10, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑KRUPKA, Jaroslav. Operace Barbarossa: Hitler předběhl Stalina a rozpoutal neslýchaná zvěrstva [online]. 2021-06-22, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑KRUPKA, Jaroslav. Nejzáhadnější rozhodnutí Adolfa Hitlera: Ze slabosti vyhlásil válku USA [online]. 2021-12-11, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑ŠAJTAR, Jaroslav. Vylodění v Normandii: Jak Hitlera zničila největší obojživelná operace všech dob [online]. 2022-06-06, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online. (po česky)
↑STEINBERG, Heinz Günter. Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990. [s.l.] : Kulturstiftung der dt. Vertriebenen, 1991. ISBN 978-3-88557-089-9. (German)
↑Leaders mourn Soviet wartime dead / BBC News [online]. 9 May 2005, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
↑Podíl Ruska na válečném úsilí a obětech [online]. 11. května 2015. Dostupné online.
↑Overmans, Rüdiger. Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg. [s.l.] : Oldenbourg, 2000. ISBN 3-486-56531-1.
↑William J. Duiker. Contemporary World History. Wadsworth Pub Co, 2009. ISBN 978-0-495-57271-8. str. 128.
↑Winter, JM. The Oxford Companion to World War II. Ed. Dear, I; Foot, M. ebook. vyd. [s.l.] : Oxford University Press, 2003. ISBN 9780191727603. Demography of the war.
↑OVERY, Richard. Nuremberg: Nazis on Trial [online]. BBC History, 17 February 2011, [cit. 2011-03-25]. Dostupné online.
↑Mýtus německé denacifikace. Tady jsou fakta [online]. 30. června 2017. Dostupné online.
↑Německé masakry na Češích v květnu 1945 zůstávají nepotrestány [online]. Borgis, 5. května 2009. Dostupné online.
↑Měli podíl na hrůzách nacismu, dostávají penzi pro válečné oběti. Německá zpráva šokovala historiky [online]. Economia, 22. listopadu 2016. Dostupné online.
↑CIA tajila úkryty válečných zločinců [online]. Economia, 7. června 2006. Dostupné online.
↑Evans, Richard. The Other Horror, Review of Orderly and Humane: The Expulsion of the Germans After the Second World War, by R.M. Douglas [online]. [Cit. 2014-09-28]. Dostupné online.
↑WISE, Michael Z.. Capital dilemma: Germany's search for a new architecture of democracy. [s.l.] : Princeton Architectural Press, 1998. ISBN 978-1-56898-134-5. S. 23.
↑PROTZMAN, Ferdinand. Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote. The New York Times, 22 August 1989. Dostupné online [cit. 2011-10-30].
↑Gesetz zur Umsetzung des Beschlusses des Deutschen Bundestages vom 20. Juni 1991 zur Vollendung der Einheit Deutschlands [online]. Bundesministerium der Justiz, 26 April 1994, [cit. 2011-04-19]. Dostupné online. (German)
↑DEMPSEY, Judy. Germany is planning a Bosnia withdrawal. International Herald Tribune, 31 October 2006. Dostupné online [cit. 2011-05-07].
↑MERZ. Still on the way to Afghanistan? Germany and its forces in the Hindu Kush [online]. November 2007, [cit. 2011-04-16]. S. 2, 3. Dostupné online. Archivované 2015-01-01 z originálu.
↑Angela Merkelová je opět kancléřkou. Německý parlament ji zvolil již počtvrté [online]. 2018-03-14, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
↑Government declaration by Angela Merkel [online]. ARD Tagesschau (German), 29 January 2014. Dostupné online.
↑Jak do Německa [online]. 2019-06-27, [cit. 2019-09-29]. Dostupné online. (po česky)
↑Většina Němců by od roku 2021 mohla přestat platit daň na rozvoj bývalého východního Německa [online]. Český rozhlas, [cit. 2019-09-29]. Dostupné online.
↑Debatte um Abschaffung des Solidaritätszuschlags. „Die Diskussion läuft idiotisch“. (Debata o zrušení solidárnej prirážky. „Diskusia prebieha idiotsky.“ ARD, www.tagesschau.de/inland/solidaritaetszuschlag2.html, 2. října 2007 (německy).
↑Kvůli migraci vydají Němci do roku 2022 dva bilióny korun [online]. Borgis, 20. května 2018. Dostupné online.
↑PLESNIK, Vladimír. Integrace uprchlíků v Německu: nečekaně drahý maratón [online]. novinky.cz, 2018-04-26, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online. (po česky)
↑Mehrheit der Deutschen äußert sich in der Öffentlichkeit nur vorsichtig [online]. 22. května 2019. Dostupné online.
↑Franke, W., 1997, Germany. in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), Encyclopedia of European and Asian Regional Geology. Chapmann & Hall, London, s. 261 – 273
↑ European Commission. Official Languages [online]. . [http: //ec.europa.eu/languages/policy/linguistic -diversity / official-languages-eu_en.htm Dostupné online.]
↑Länderkunde - Deutschland, Österreich, Schweiz und Liechtenstein im Querschnitt. [s.l.] : inform-Verlag, 2005. ISBN 3-9805843-1-3. S. 7. (German)
↑európska komisia. Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages (Survey) [online]. Europa (web portal), 2006. [http: // ec. europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_en.pdf Dostupné online.] European Commission. Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages (Executive Summary) [online]. Europa (web portal), 2006. Dostupné online.
↑Nobelovu cenu za literaturu získala rumunská Němka Herta Müllerová [online]. 2009-10-08, [cit. 2022-03-21]. Dostupné online. (po česky)
↑Global book market distribution by country 2017 [online]. [Cit. 2022-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Svět se mění, literatura taky, upozorňuje Frankfurtský knižní veletrh [online]. 2019-10-16, [cit. 2022-03-21]. Dostupné online. (po česky)
↑CHASE, Jefferson. Leipzig Book Fair: Cultural sideshow with a serious side [online]. 2015-03-13, [cit. 2022-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
↑FEYFAR, Petr. Festival v Bayreuthu – tradice a její zlomy [online]. [Cit. 2023-04-21]. Dostupné online. (po česky)
↑PRICE, David. Albrecht Dürer's Renaissance: Humanism, Reformation, and the Art of Faith. [s.l.] : University of Michigan Press. 376 s. Google-Books-ID: 8P2fr6kkSQoC. Dostupné online.ISBN 978-0-472-11343-9. (po anglicky)
↑NOBLE, Bonnie. Lucas Cranach the Elder: Art and Devotion of the German Reformation. [s.l.] : University Press of America. 236 s. Google-Books-ID: zza73rddamcC. Dostupné online.ISBN 978-0-7618-4337-5. (po anglicky)
↑POMEROY, Sarah B.; KATHIRITHAMBY, Jeyaraney. Maria Sibylla Merian: Artist, Scientist, Adventurer. [s.l.] : Getty Publications. 98 s. Google-Books-ID: OvA9DwAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-1-947440-01-2. (po anglicky)
↑DESHMUKH, MarionF. Max Liebermann: Modern Art and Modern Germany. [s.l.] : Routledge. 593 s. Google-Books-ID: 5iwxDwAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-1-351-55878-5. (po anglicky)
↑SELZ, Peter. German Expressionist Painting. [s.l.] : University of California Press. 570 s. Google-Books-ID: wGqz5SKkQSkC. Dostupné online.ISBN 978-0-520-02515-8. (po anglicky)
↑MICHALSKI, Sergiusz. New Objectivity: Painting, Graphic Art and Photography in Weimar Germany 1919-1933. [s.l.] : Taschen. 232 s. Google-Books-ID: i1fn6BDAu5YC. Dostupné online.ISBN 978-3-8228-2372-9. (po anglicky)
↑MACPHEE, Anne; POLKE, Sigmar. Sigmar Polke: Back to Postmodernity. [s.l.] : Liverpool University Press. 186 s. Google-Books-ID: fSNJUYL6Zi0C. Dostupné online.ISBN 978-0-85323-911-6. (po anglicky)
↑ADAMS, David. Joseph Beuys: Pioneer of a Radical Ecology [online]. 1992, [cit. 2023-04-20]. S. 26–34. Dostupné online.DOI:10.2307/777391
↑STEFFENS, Martin. Karl Friedrich Schinkel 1781-1841: An Architect in the Service of Beauty. [s.l.] : Taschen. 96 s. Google-Books-ID: V63ZjgEACAAJ. Dostupné online.ISBN 978-3-8365-3749-0. (po anglicky)
↑MARKÉTA, Svobodová; JIŘÍ, Kuděla; MIROSLAV, Zelinský. Fenomén Bauhaus. [s.l.] : Grada Publishing a.s.. 97 s. Google-Books-ID: 84djEAAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-80-271-2226-4. (po česky)
↑HELÁN VAŠKŮ, Kateřina. Fabrika Fagus v Alfeldu: Továrna z učebnic architektury [online]. 2018-12-31. Dostupné online. (po anglicky)
↑Mies van der Rohe opět září. Berlín opravil galerii za 3,6 miliardy korun [online]. 2021-05-05, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. (po česky)
↑CAHA, Lukáš. Žádné ruiny ani opuštěné kolosy. Mnichovský olympijský park žije i 44 let poté [online]. 2016-10-15, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. (po česky)
↑KORDOVSKÁ, Marie. Sochař architektury, který vystavěl Německo z válečných trosek. Sto let Gottfrieda Böhma [online]. 2022-06-22, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. (cz)
↑SYRING, Eberhard; KIRSCHENMANN, Jörg C.. Hans Scharoun, 1893-1972: Outsider of Modernism. [s.l.] : Taschen. 104 s. Google-Books-ID: 2Dgnh6aRKecC. Dostupné online.ISBN 978-3-8228-2778-9. (po anglicky)
↑Německé filmové studio Babelsberg slaví 100 let od svého vzniku [online]. Český rozhlas, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
↑UFA: Německý filmový zázrak a fascinující expresionismus [online]. 2010-01-01, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online. (po česky)
↑GEIST, Kathe. The Cinema of Wim Wenders: From Paris, France to Paris, Texas. [s.l.] : UMI Research Press. 184 s. Google-Books-ID: LolZAAAAMAAJ. Dostupné online.ISBN 978-0-8357-1805-9. (po anglicky)
↑ELDRIDGE, Richard. Werner Herzog: Filmmaker and Philosopher. [s.l.] : Bloomsbury Publishing. 241 s. Google-Books-ID: H_GEDwAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-1-350-09168-9. (po anglicky)
↑MOELLER, Hans Bernhard; LELLIS, George L.. Volker Schlondorff's Cinema: Adaptation, Politics, and the "Movie-Appropriate". [s.l.] : SIU Press. 396 s. Google-Books-ID: vklENsQfiI8C. Dostupné online.ISBN 978-0-8093-2451-4. (po anglicky)
↑JOHNSTON, Sheila. A Star Is Born: Fassbinder and the New German Cinema [online]. 1981, [cit. 2023-04-20]. S. 57–72. Dostupné online.DOI:10.2307/488043
↑URANG, John Griffith. "Zur Sache, Schätzchen": Visual Pleasure and New German Cinema [online]. 2014, [cit. 2023-04-20]. S. 109–130. Dostupné online.
↑ELSAESSER, Thomas. New German Cinema: A History. [s.l.] : Rutgers University Press. 456 s. Google-Books-ID: zli0AAAAIAAJ. Dostupné online.ISBN 978-0-8135-1391-1. (po anglicky)
↑Nikde v Africe dostalo Oscara [online]. 2003-04-16, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online. (po česky)
↑Hollywood: "Das Leben der Anderen" gewinnt den Oscar [online]. 2007-02-26, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online. (po nemecky)
↑Evropská filmová cena pro Lenina [online]. Borgis, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
↑KAISER, Alfons. Karl Lagerfeld: A Life in Fashion. [s.l.] : Cernunnos. 384 s. Google-Books-ID: rB5MzwEACAAJ. Dostupné online.ISBN 978-1-4197-6630-5. (po anglicky)
↑SOKOLOVÁ, Dana. První adventní neděle: Připomeňme si pravou symboliku a historii adventních věnců [online]. Borgis, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online.
↑DRAHNÝ, Stanislav. Vánoční stromek: Zvyk který přišel z Německa a Češi se mu bránili [online]. 2013-12-24, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑HAMR, David. Vánoční štola v Německu: Stojí i přes 500 korun, na přípravu originálu musíte mít povolení [online]. 2016-12-15, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑PELIKÁNOVÁ, Jindřiška. Nejstarší vánoční trh v Německu slaví 585 let [online]. 2019-12-19, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑KINDLOVÁ, Veronika. Oktoberfest: Dvě stě deset let na Terezině louce [online]. 2020-10-03, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑Deutscher Olympischer Sportbund: Daten und Fakten, Stav: 2009/2010. Ověřeno 6. dubna 2012.
↑Die Jahrhundert-Sportler [online]. [2006], [cit. 2009-02-04]. Dostupné online. (po nemecky)
↑Temná kapitola sportu: NDR a doping [online]. Česká televize, 2010-09-28, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑BRABEC, Luboš. Příběh monstra NDR: hokej přes palubu, doping měnil životy i pohlaví [online]. [Cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑Press corner [online]. European Commission - European Commission, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
FULBROOK, Mary. Dějiny moderního Německa : od roku 1918 po současnost. Praha : Grada, 2009. 304 s. ISBN 978-80-247-3104-9.
Německo: vzpomínky jednoho národa. Preklad Martin Pokorný. Praha : Argo. ISBN 978-80-257-3345-5.
MÜLLER, Helmut; KRIEGER, Karl Friedrich; VOLLRATH, Hanna, a kol. Dějiny Německa. 2. dopl. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2004. 609 s. ISBN 80-7106-712-1.
Ivan yang MengerikanRekonstruksi wajah forensik dari Ivan IV oleh Mikhail Gerasimov[1]Tsar dari Seluruh RusiaBerkuasa16 Januari 1547 – 28 March 1584Penobatan16 Januari 1547PenerusFeodor IPangeran Agung dari MoskowBerkuasa3 Desember 1533 – 16 Januari 1547PendahuluVasili IIIInformasi pribadiKelahiran25 Agustus 1530Kolomenskoye, Kadipaten Agung MoskowKematian28 Maret [K.J.: 18 Maret] 1584 (umur 53)Moscow, Tsardom RusiaPemakamanCathedral of the Archangel, MoskowDinastiRurikNama lengka...
KersanaKecamatanPeta lokasi Kecamatan KersanaNegara IndonesiaProvinsiJawa TengahKabupatenBrebesPemerintahan • CamatMuhammad Salahudin SIP[1]Populasi • Total63,139 Jiwa (2.009) jiwaKode Kemendagri33.29.11 Kode BPS3329120 Desa/kelurahan13 Kersana (Jawa: ꦏꦼꦂꦱꦤ) adalah sebuah kecamatan di Kabupaten Brebes, Jawa Tengah, Indonesia. Desa ini terletak di wilayah barat di jalur tengah Brebes yang cukup strategis karena sebagai daerah penghubung ke wil...
العلاقات البلغارية الرومانية بلغاريا رومانيا بلغاريا رومانيا تعديل مصدري - تعديل العلاقات البلغارية الرومانية هي العلاقات الثنائية التي تجمع بين بلغاريا ورومانيا.[1][2][3][4][5] مقارنة بين البلدين هذه مقارنة عامة ومرجعية للدولتين: وجه ال...
Angkatan Udara Uni SovietВоенно-воздушные силы СССР Voyenno-vozdushnye sily SSSRBendera Angkatan Udara SovietAktif24 Mei 1918Negara Uni SovietTipe unitAngkatan udaraJumlah personel7.895 personil (1990)10.101 pesawat (1973)Bagian dariAngkatan Bersenjata Uni SovietMarkasMoskwaJulukanВВС (VVS)HimneAviamarch (Bahasa Rusia: Авиамарш)Dibubarkan14 Februari 1992TokohPanglima Angkatan Udara SovietPertama: Kolonel Mikhail Solovov (Maret–Agustus 1918)Terakhir: Ko...
Sketsa sebuah takula tofao Takula Tofao (juga Tacula Tefao) adalah helm pertempuran tradisional dari Pulau Nias, Indonesia. Deskripsi Takula Tofao biasanya terbuat dari baja. Bentuknya berbentuk mangkuk dan terdiri dari strip baja yang digabungkan dengan paku keling atau kawat logam. Ia memiliki pinggiran helm yang sempit dan dua sisir diatur sesuai dengan panjang dan lebar, yang dilengkapi dengan duri runcing. Beberapa versi memiliki penutup telinga. Helm sering dihiasi dengan ornamen besar ...
University accreditation organization in the United States This article has multiple issues. Please help improve it or discuss these issues on the talk page. (Learn how and when to remove these template messages) This article relies excessively on references to primary sources. Please improve this article by adding secondary or tertiary sources. Find sources: New England Association of Schools and Colleges – news · newspapers · books · scholar · JSTOR ...
This article does not cite any sources. Please help improve this article by adding citations to reliable sources. Unsourced material may be challenged and removed.Find sources: Toruń Voivodeship – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (December 2009) (Learn how and when to remove this template message) Torun Voivodeship Toruń Voivodeship (Polish: województwo toruńskie) was a unit of administrative division and local government in Poland in th...
Copa América 2019 Généralités Sport Football Organisateur(s) CONMEBOL Éditions 46e Lieu(x) Brésil Date Du 14 juin au 7 juillet 2019 Participants 12 équipes Épreuves 26 matchs Site web officiel copaamerica.com Palmarès Tenant du titre Chili (2) Vainqueur Brésil (9) Finaliste Pérou Troisième Argentine Buts 60 (2,31/match) Meilleur joueur Dani Alves Meilleur(s) buteur(s) Everton Paolo Guerrero (3 buts) Meilleur(s) passeur(s) Roberto Firmino Charles Aránguiz (3 passes) Navigation É...
Pour les articles homonymes, voir Poupin. Victor PoupinCaricature par André Gill (vers 1879), Les Hommes d'aujourd'hui, n°39.FonctionDéputé françaisBiographieNaissance 3 janvier 1838Ancien 7e arrondissement de ParisDécès 29 juin 1906 (à 68 ans)ChâtelneufNationalité françaiseActivités Journaliste, traducteur, écrivain, homme politique, juristemodifier - modifier le code - modifier Wikidata Victor Poupin, né à Paris le 3 janvier 1838 et mort à Châtelneuf (Jura) le 29 juin...
Louis Essen FRS OBE (Nottingham, 6 settembre 1908 – 24 agosto 1997) è stato un fisico inglese, i cui risultati più notevoli furono la determinazione, circa la misurazione della velocità della luce. Egli è stato uno dei più grandi critici del celebre scienziato Albert Einstein, in particolar modo sulla nota teoria della relatività più precisamente riguardo alla dilatazione del tempo. Indice 1 Biografia 1.1 I primi lavori 1.2 La velocità della luce 1.3 Orologi atomici 1.4 Tarda età 2...
This article needs additional citations for verification. Please help improve this article by adding citations to reliable sources. Unsourced material may be challenged and removed.Find sources: Shinasha people – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (October 2011) (Learn how and when to remove this message) Ethnic group in northwestern Ethiopia Shinasha women in traditional clothes and hairstyle The Shinasha, also known as Bworo or Boro, are an ...
UFC mixed martial arts event in 2021 UFC Fight Night: Brunson vs. TillThe poster for UFC Fight Night: Brunson vs. TillInformationPromotionUltimate Fighting ChampionshipDateSeptember 4, 2021 (2021-09-04)VenueUFC ApexCityEnterprise, NevadaAttendanceNot announced[1]Event chronology UFC on ESPN: Barboza vs. Chikadze UFC Fight Night: Brunson vs. Till UFC Fight Night: Smith vs. Spann UFC Fight Night: Brunson vs. Till (also known as UFC Fight Night 191 and UFC on ESPN+ 49 and ...
Pour les articles homonymes, voir Lordat (homonymie). Lordat Le village vu du château. Blason Administration Pays France Région Occitanie Département Ariège Arrondissement Foix Intercommunalité Communauté de communes de la Haute Ariège Maire Mandat Christian Marcaillou 2020-2026 Code postal 09250 Code commune 09171 Démographie Populationmunicipale 66 hab. (2021 ) Densité 9 hab./km2 Géographie Coordonnées 42° 46′ 37″ nord, 1° 45′ 08″...
هذه المقالة عن المجموعة العرقية الأتراك وليس عن من يحملون جنسية الجمهورية التركية أتراكTürkler (بالتركية) التعداد الكليالتعداد 70~83 مليون نسمةمناطق الوجود المميزةالبلد القائمة ... تركياألمانياسورياالعراقبلغارياالولايات المتحدةفرنساالمملكة المتحدةهولنداالنمساأسترالي�...
French philosopher, theologian, teacher and essayist Emmanuel MounierBorn(1905-04-01)1 April 1905Grenoble, FranceDied22 March 1950(1950-03-22) (aged 44)Châtenay-Malabry, FranceAlma materUniversity of ParisEra20th-century philosophyRegionWestern philosophySchoolContinental philosophyPersonalismNon-conformists of the 1930sMain interestsChristian democracymetaphysicstheologyNotable ideasPersonalismCommunitarianism[1] Part of a series onChristian democracy Principles Catholic s...
For other ships with the same name, see USS Charleston. USS Charleston at Hong Kong, 1898 History United States NameCharleston Namesake Charleston, South Carolina and Charleston, West Virginia BuilderUnion Iron Works, San Francisco Laid down20 January 1887 Launched19 July 1888 Sponsored byMrs. A. S. Smith Commissioned26 December 1889 Decommissioned27 July 1896 Recommissioned5 May 1898 IdentificationHull symbol:C-2 FateGrounded 2 November 1899 near Camiguin Island, Philippines and abandoned Ge...
21st quadrennial U.S. presidential election 1868 United States presidential election ← 1864 November 3, 1868 1872 → 294 members of the Electoral College148 electoral votes needed to winTurnout80.9% [1] 4.6 pp Nominee Ulysses S. Grant Horatio Seymour Party Republican Democratic Home state Illinois New York Running mate Schuyler Colfax Francis Preston Blair Jr. Electoral vote 214 80 States carried 26 8 Popular vote 3,013,421 2,706,82...
Cycle sport Freestyle BMXHighest governing bodyUCICharacteristicsTypeCycle sportEquipmentBMX bikePresenceCountry or regionWorldwideOlympicYes Freestyle BMX is bicycle motocross stunt riding on BMX bikes. It is an extreme sport descended from BMX racing that consists of five disciplines: street, park, vert, trails, and flatland. In June 2017, the International Olympic Committee announced that freestyle park was to be added as an Olympic event to the 2020 Summer Olympics.[1] E...
Questa voce o sezione sull'argomento microregioni del Brasile non cita le fonti necessarie o quelle presenti sono insufficienti. Puoi migliorare questa voce aggiungendo citazioni da fonti attendibili secondo le linee guida sull'uso delle fonti. PiraporamicroregioneLocalizzazioneStato Brasile Stato federato Minas Gerais MesoregioneNorte de Minas TerritorioCoordinate17°20′42″S 44°56′31″W17°20′42″S, 44°56′31″W (Pirapora) Superficie23 071,7 km² Abitanti...
,_by_Augustus_Tholey_.jpg)
.jpg)
.jpg)
-en.png)
.jpg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.jpeg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
