Obilniny (iné názvy: obilie, zbožie, cereálie, zriedkavo: zbožiny, zastarano: obiliny, nesprávne: obiloviny) sú kultúrne rastliny z čeľade lipnicovitých pestované predovšetkým pre zrno v miernom pásme (ale aj v teplom pásme^[1]) všetkých svetadielov, v rôznych nadmorských výškach^[2]; niekedy sa takto označujú aj plody (zrná) týchto rastlín (inak nazývané aj obilky)^[3]. Hlavné typy obilnín sú: pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, cirok, menej rozšírené pohánka, mohár a i. Spracúvajú sa na múku, krúpy, vločky, slad, škrob, krmivá. ^[2]

Pestovaním obilnín sa zaoberá obilninárstvo.

Slovenské právne predpisy pracujú popri termíne obilniny aj s podobným termínom jedlé obilie. Tento je v príslušnej vyhláške definovaný ako „vyzreté zrná obilnín, ktoré sú po vymlátení a ďalších úpravách vhodné na priamu ľudskú spotrebu“. Jedlé obilie možno podľa tejto vyhlášky „členiť a označovať ako“:

• pšenica
  • pšenica letná (Triticum aestivum L.),
  • pšenica tvrdá (Triticum durum Desf.),
  • pšenica špalda (Triticum spelta L.),
• raž siata (Secale cereale L.),
• jačmeň siaty (Hordeum vulgare L.),
• ovos nahý (Avena nuda L.), – Poznámka: Tento názov je nesprávny, správne má byť buď ovos siaty (Avena sativa), alebo ovos siaty a ovos nahý.^[4][5]
• proso siate (Panicum miliaceum L.),
• cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor L.),
• kukurica (Zea mays L.)
  • kukurica konský zub (Zea mays convarietas indentata Koern.) – Poznámka: V origináli je nesprávne uvedené „ , convarieta“, správne má byť „convarietas“ (t. j. bez čiarky a so -s na konci),
  • kukurica pukancová (Zea mays convarietas everta Stumt.),
  • kukurica cukrová (Zea mays convarietas sacharata Koern.),
• ryža siata (Oryza sativa L.)
  • ryža dlhozrnná; zrno je v priemere 6 mm dlhé a pomer jeho dĺžky a šírky je väčší ako 3,
  • ryža strednozrnná; priemerná dĺžka zrna je najmenej 5,2 mm a najviac 6 mm a pomer jeho dĺžky a šírky je 2 až 3,
  • ryža guľatozrnná; zrno je v priemere menej ako 5,2 mm dlhé a pomer dĺžky a šírky zrna je menší ako 2,
• pseudoobilniny:
  • pohánka jedlá (Phagopyrum esculentum Monch.)
  • kultúrne druhy láskavca (Amaranthus cruentus L., Amaranthus hypochondriacus L., Amaranthus caudatus L.)

Zdroj:^[6]

Obilniny majú v historickom vývoji ľudstva najdôležitejšie postavenie spomedzi poľných plodín. Pestujú sa v prvom rade pre zrno na konzum, na výživu zvierat, na priemyslové spracovanie a na osivo. Obilniny v ľudskej výžive zabezpečujú dnes rozhodujúcu časť energetického príjmu z potravín a nemalý podiel i z celkového príjmu bielkovín. V rozvojových krajinách je denná energetická potreby krytá zo 60 – 80 % obilninami, vo vyspelých krajinách z 20 – 40 %.

Obilniny majú výhodný pomer obsahuje základných výživných látok – glycidov a bielkovín, sú zdrojom minerálnych látok a vitamínov skupiny B. Obilniny využívame na rýchlu prípravu pokrmov a to z celých alebo lúpaných zŕn, hlavne kaší (pšeničné krúpy, ovsené vločky, pohánka a podobne), hrubo a jemne mleté múky (na výrobu nekvasených placiek, osúchov, palaciniek, pečiva a chleba), na výrobu cestovín.

Na potravinárske a priemyselné účely využívame jačmeň (pri výrobe sladu a piva), v liehovarníckom priemysle na výrobu alkoholu (jačmeň, raž – whisky), alebo i na produkciu etanolu, vo farmaceutickom priemysle (raž, tritikale, kukurica, pohánka). Priemyselne sa z obilnín získava škrob, ktorý sa využíva v potravinárskom priemysle (pudingy, škrobové sirupy, marmelády, umelý med a podobne), v elektrotechnickom priemysle. Pri výrobe škrobových plastov (fólii), ktoré môžeme využiť i k nastieľaniu pôdy (t. j. k potlačeniu výskytu burín a k obmedzeniu vyparovania vody), po zbere sa rozpadnú a zaorú. Slama obilnín sa využíva k priamemu skrmovaniu ako objemové krmivo, alebo pri výrobe granúl, brikiet a ako nasávací materiál pri spracovaní vedľajších produktov repy, rezkov a melasy.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obilniny
• Wikislovník ponúka heslo Obilniny