Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť.
Rusko dostalo väčšinu Varšavského vojvodstva (Kongresovka) v personálnej únii.
Prusko dostalo severnú polovicu Saska (neskoršia provincia Sasko). Z toho, čo získalo deleniami Poľska (1793/1795), dostalo Torun, Gdansk a Poznan. Okrem toho dostalo Porýnie (Kurköln, Kurtrier, Aachen, Jülich, Kleve, Berg), Vestfálsko a – od Dánska výmenou za Lauenburg – severozápadné Švédske Predpomoransko (Nové Predpomoransko)
Aj ďalšie nemecké štáty okrem Saska získali územia
Rakúsko dostalo Lombardsko a Benátsko a ponechalo si nadvládu v hornom Taliansku a na juhovýchode (Korutánsko, Kransko, Istria) a na juhozápade (Vorarlbersko, Tirolsko). Muselo sa vzdať Breisgau a Rakúskeho Nizozemska
Nizozemsko získalo Rakúske Nizozemsko a vzniklo tak Spojené nizozemské kráľovstvo
Francúzske hranice riešil tzv. prvý parížsky mier (30. máj 1814; Francúzsko vrátené na hranice k 1. januáru 1792) a druhý parížsky mier (20. november 1815; hranice vrátené na stav roku 1790).
Rímskonemeckú ríšu, ktorá zanikla už roku 1806, nahradil 8. júna 1815 Nemecký spolok, ktorého vznik bol súčasťou spisov Viedenského kongresu z 9. júna 1815
Bol odsúdený obchod s otrokmi (8. február 1815), bola uzavretá dohoda o slobode medzinárodnej riečnej plavby a podobne.
Referencie
↑KISSINGER, Henry. Umění diplomacie : od Richelieua k pádu Berlínské zdi. Preklad Miloš Calda. 2. opr. vyd. Praha : Prostor, 1997. 952 s. (Obzor; zv. 7.) ISBN 80-85190-59-1. S. 77 – 78.
Ďalšia literatúra
KISSINGER, Henry. Obnovení světového řádu : Metternich, Castlereagh a potíže s mírem 1812 – 1822. Preklad Zdeněk Hron. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2009. 416 s. (Obzor; zv. 77.) ISBN 978-80-7260-221-6.