Švajčiarsko má korene v Starej švajčiarskej konfederácii, ktorá vznikla v neskorom stredoveku po sérii vojenských úspechov proti Rakúsku a Burgundsku; za zakladajúci dokument krajiny sa považuje Spolková listina z roku 1291. Nezávislosť Švajčiarska od Svätej ríše rímskej bola formálne uznaná Vestfálskym mierom v roku 1648. Švajčiarsko od 16. storočia zachováva politiku ozbrojenej neutrality a od roku 1815 neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojených národov vstúpilo až v roku 2002, ale vedie aktívnu zahraničnú politiku, ktorá zahŕňa častú účasť na budovaní mieru.[3]
Má štyri hlavné jazykové a kultúrne oblasti: nemecký, francúzsky, taliansky a romanšsky. Hoci väčšina Švajčiarov hovorí nemecky, národná identita je pomerne súdržná, pretože má korene v spoločnom historickom pozadí, spoločných hodnotách, ako je federalizmus a priama demokracia,[10] a alpskej symbolike.[11] Švajčiarska identita presahuje hranice jazyka, etnickej príslušnosti a náboženstva, čo vedie k tomu, že Švajčiarsko sa označuje skôr ako Willensnation ("národ vôle") než ako národný štát.[12] Vzhľadom na jazykovú rozmanitosť je Švajčiarsko známe pod viacerými rodnými menami: Schweiz (nemčina); Suisse (francúzština); Svizzera (taliančina); a Svizra (rétoromančina). Na minciach a známkach sa namiesto hovorených jazykov používa latinský názov Confoederatio Helvetica - často skracovaný na "Helvetia".
Názov a etymológia
Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a švajčiarskej rétorománčine znamenajú doslova Švajčiarska konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova Švajčiarske prísažné spojenectvo. Confœderatio Helvetica (doslova Helvétska konfederácia) je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména.
Pomenovanie štátu má základ v názve mesta aj kantónuSchwyz, ktorý ako prvý získal nezávislosť a stal sa politickým jadrom krajiny. Názov pochádza pravdepodobne zo staronemeckého pomenovania „suedan“ (vypaľovať, klčovať). V antickom období bola krajina známa pod názvom Helvetia (podľa kmeňa Helvétov).[13]
Rímsky amfiteáter Augusta Raurica z roku 44 pred Kr. bol údajne prvou rímskou osadou na území Švajčiarska
V staroveku obývali územie dnešného Švajčiarska keltskí Helvéti, východnú časť Rétorománi, ktorí ju obývajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V 1. storočí bolo územie obsadené Rimanmi, ktorí vytvorili dve provincie (Helvétia, Raetia). V 5. storočí územie dobyli germánski Allemani, západnú časť Burgundi. V 6. storočí sa stáva územie súčasťou Franskej ríše. Verdunskou zmluvou v roku 543 sa stalo súčasťou Nemecka.[13]
V 13. storočí oslobodzovacie snahy prejavili kantóny Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré v roku 1291 vytvorili obranný spolok. Položili tak základy budúceho spolkového štátu (najstaršej spolkovej republiky na svete). Neskôr sa ako dátum vzniku starej federácie určil 1. august1291 a tento dátum sa stal národným sviatkom. Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v bitkách pri Sempachu (1386) a Näfelse (1388). Federácia postupne dobyla ďalšie územia Habsburgovcov: Aargau (1415) a Thurgau (1460), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: Oberwallis (začiatok 15. storočia), St. Gallen (1454) a rétske spolky (1497/98).
V 16. storočí sa rozšírilo reformné hnutie a náboženské vojny ekonomicky zoslabili krajinu. Úspech reformácie vo Švajčiarsku, vedenej najmä Jánom Kalvínom a Ulrichom Zwinglim, viedol k občianskej vojne medzi katolíkmi a protestantmi v rokoch 1529 a 1531. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi pretrvávalo i naďalej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku 1656 a 1712. V roku 1506pápežJúlius II. začal na svoju ochranu používať Švajčiarsku gardu, ktorá ochraňuje každého pápeža až do súčasnosti. Federácia so svojou povesťou nepremožiteľnosti, získanou počas množstva víťazných vojen, utrpela prvú porážku vo vojne proti Francúzsku v bitke pri Marignane v roku 1515, čím sa zastavila jej expanzia. Od tohto roku sa Švajčiarsko začalo správať ako neutrálny štát.
Vestfálsky mier v roku 1648 medzinárodne uznal suverenitu Švajčiarska. Počas napoleonských vojen sa Švajčiarsko ocitlo pod patronáciou Francúzska. V roku 1798 obsadilo krajinu Francúzsko a vytvorilo Helvétsku republiku, v roku 1803 vnútil Napoleon Švajčiarsku novú ústavu, ktorá obnovila švajčiarsku nezávislosť. Viedenský kongres, ktorý sa konal po porážke Napoleona, v roku 1815 úplne obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu (tzv. večná neutralita). V tomto roku sa Švajčiarsko naposledy rozšírilo a to získaním kantónov Valais, Neuchâtel a Ženeva.
V roku 1847 opäť vypukla vojna medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi (Sonderbundská vojna), ktorú vyvolala dohoda siedmich katolíckych konzervatívnych kantónov v Sonderbunde. Vojna trvala menej ako mesiac a zahynulo počas nej menej než 100 ľudí. Ak neprihliadame na niekoľko neskorších vzbúr, išlo o posledný vojenský konflikt na území Švajčiarska.
V roku 1848 bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedajší spolok suverénnych kantónov na unitárny spolkový (federálny) štát. V roku 1874 bola ústava revidovaná. V ústave bola definovaná federálna zodpovednosť napríklad za obranu (do roku 1848 mal každý kantón vlastnú armádu), obchod či právne záležitosti. Ústava krajiny bola roku 1891 opäť revidovaná, novelou sa obmedzili niektoré nezvyčajné prvky priamej demokracie, ktoré sú v porovnaní s ostatnými krajinami sveta jedinečné i v súčasnosti.
Moderná doba
V obidvoch svetových vojnách bolo Švajčiarsko neutrálne. Po prvej svetovej vojne sa Ženeva stala sídlom Spoločnosti národov. Po druhej svetovej vojne však Švajčiarsko do OSN nevstúpilo. Miestne územie sa stalo sídlom mnohých medzinárodných inštitúcií, v roku 1864 napríklad Červeného kríža, Medzinárodného olympijského výboru alebo Ženevskej konferencie. Švajčiarsko bolo členom Spoločnosti národov od roku 1920, v roku 1963 sa stalo členom Rady Európy a v roku 2002 občania Švajčiarska v referende 55% väčšinou hlasov súhlasili so vstupom krajiny do OSN. Krajina sa ako jedna z posledných stala členom OSN 10. septembra2002.
Švajčiarsko ostalo neutrálne aj počas druhej svetovej vojny, a to aj napriek hrozbe ohlasovanej a očakávanej nemeckej intervencie. Mohutná mobilizácia švajčiarskej armády pod vedením generála Henriho Guisana je často uvádzaná ako rozhodujúci faktor, ktorý zabránil nemeckej intervencii. Súčasní historici zistili, že ďalším faktorom mohol byť aj neprerušený obchod švajčiarskych bánk s nacistickým Nemeckom. V priebehu vojny výrazne vzrástla hospodárska konjunktúra (výroba a vývoz zbraní do Nemecka, prílev zlata a iných aktív do bánk a i.).
Volebné právo aj pre ženy bolo prvýkrát prijaté 1. februára1959 v kantóne Vaud, 27. septembra v Neuchateli a 6. marca1960 v Ženeve. V roku 1971 Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V roku 1990 prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón – Gemegix-Innerrhoden, ktorý bol k tomu prinútený švajčiarskym najvyšším súdom 27. novembra, keď volebné právo pre ženy schválil rok predtým kantón Appenzell – Ausserrhoden (30. apríla1989). V roku 1979 sa krajina rozšírila o ďalší kantón – Jura, keď rok predtým Švajčiari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. 18. decembra1998 schválil švajčiarsky parlament novú ústavu, ktorú občania prijali v referende 18. apríla1999. Ústava vstúpila do platnosti 1. januára2000.
Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v EÚ uchádzalo v máji 1992, no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo bilaterálnych zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susedným Lichtenštajnskom členom EFTA. Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ. 5. júna2005 Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k Schengenskej zmluve.
Švajčiarske kantóny Jazykové oblasti ŠvajčiarskaPohľad na Sent v zime, kantón Graubünden
Politika
Švajčiarsko je parlamentná spolková republika na čele s prezidentom. Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme nikde inde na svete.
Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavným nositeľom moci. Obe komory, Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-členná Národná rada je volená sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu. Parlament však nehlasuje o dôvere k vláde.
Členovia 46 člennej Rady štátov (po dvoch z každého kantónu a po jednom z bývalých polovičných kantónov) sú volení priamo v každom kantóne väčšinovým systémom, kým poslanci dvesto-člennej Národnej Rady sú volení priamo podľa systému pomerného zastúpenia. Členovia oboch komôr sú volení na 4 roky. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu.
Podľa ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodovať o všetkom, čo nie je priamo podriadené federácii. Majú značné prvky suverenity.
Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením spomedzi členov Spolkovej rady.
V období rokov 1959 – 2003, si štyri švajčiarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: dvaja kresťanskí demokrati (CVP/PDC), dvaja sociálni demokrati (SPS/PSS), dvaja liberáli (FDP/PRD), a jeden ľudovec (SVP/UDC). Napriek tomu, že toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodržiavajú. Od roku 2003, kedy Švajčiarska ľudová strana (SVP/UDC) vyhrala voľby, má v Spolkovej rade dva posty, kým kresťanskí demokrati len jeden.
Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia.
[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatných v hornej snemovni švajčiarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.
Vo švajčiarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v Článku 1 ako kantóny menovaných 23 kantónov, pričom tri označené sa ďalej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom a 18. apríla 1999 občanmi v referende, je v článku 1 menovaných už všetkých 26 kantónov. Napriek tomu majú tzv. polkantóny v Rade štátov (horná komora parlamentu) len po jednom zástupcovi, kým ostatné kantóny po dvoch. Inak však majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny.
Populácia kantónov je medzi 15 000 obyvateľmi v kantóne Appenzell Innerrhoden a 1 253 500 v Kantóne Zürich, rozloha kantónov od 37 km² v Kantóne Bazilej-mesto a 7 105 km² (Graubünden). Kantóny sú zložené z 2 889 obcí.
Vo Švajčiarsku sa nachádza enkláva Campione d’Italia, ktorá je súčasťou Talianska (z ktorej sa však dá dostať loďou po Luganskom jazere, oddeľujúcom švajčiarske územie od zvyšku krajiny, do Talianska) a enkláva Büsingen (Bádensko-Württembersko), ktorá je súčasťou Nemecka.
Väčšie kantóny sa delia na okresy. V niektorých oblastiach sú obce nezávislé od kantonálnych úradov. Do pôsobnosti kantónov patria napríklad výkon spravodlivosti, školstvo a zdravotníctvo.
Kantóny podľa pristúpenia k únii
1291 – Uri, Schwyz, Unterwalden (polkantóny Unterwalden ob dem Wald a Nidwalden nid dem Wald)
1332 – Luzern
1351 – Zurich
1352 – Glarus, Zug
1353 – Bern
1481 – Fribourg, Solothurn
1501 – Basel-mesto a Basel-vidiek, Schaffhausen
1513 – polkantóny Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden
1803 – St. Gallen, Graubünden, Aargau, Thurgau, Ticino, Vaud
Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou 41 000 km² patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: Švajčiarska Jura, Švajčiarska plošina a Švajčiarske Alpy. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne nížiny.[14]
Švajčiarska Jura je úzke, 250 km dlhé vápencové pohorie s výškou až 1 700 m n. m. Jura sa od Álp oddeľuje južne od Ženevského jazera a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s Francúzskom. Pokrýva zhruba 10 % územia krajiny.
Pohorie Švajčiarske Alpy tvoria viac než tri pätiny (57 %) územia krajiny, patria prevažne k Západným Alpám. Tiahnu sa prevažne v od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria Bernské Alpy na západe a Glarnské Alpy. Južnú časť tvoria Penninské Alpy, Ticinské Alpy a Bündnerské Alpy. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je Dufourspitze (Dufourov štít 4 634 m n. m.). Pramenia tu viaceré európske rieky: Aare, Rýn, Rhôna či Inn.
Švajčiarska plošina pokrýva asi 37 % územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ženevským a Bodamským jazerom. V jej centre leží mesto Bern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobením ľadovca. Táto pahorkatina je hospodárskym centrom krajiny.
Podnebie a vodstvo
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceánu. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5 °C. Na celom území je dostatok zrážok (2 400 mm ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.[14]
Vodné toky patria k alpskému typu. Najdlhšia rieka je Rýn, ktoré je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najväčší prítok z územia Švajčiarska je rieka Aare (295 km dlhá). Pramení tu aj veľká rieka Rhôna. Pre režim vodných tokov majú veľký význam horské ľadovce. Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny všetkej elektrickej energie.
Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá (je ich vyše 2000), vypĺňajú ľadovcové doliny. Najväčšie je Ženevské (347 km²), ďalej Neuchatelské (216 km²), Bodamské (171 km²) a Vierwaldstattské (114 km²). Z ďalších jazier sú známe Zürišské (89 km²) a najvyššie položené švajčiarske jazero Thunské (48 km²). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier s Talianskom (napr. Luganské).[13]
Fauna a flóra
Švajčiarsku flóru možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje.
Do nadmorskej výšky 600 m n. m. (na juhu až 800 m n. m.) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj vínnej réve a v najjužnejšom kantóne Ticino aj subtropickým rastlinám: figovníky, palmy, mandľovníky a iné.
Vo výške 1 600 – 2 300 m n. m. vzácne rastie kosodrevina a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny.
Vo Švajčiarsku žijú kamzíky, svište, zajace, vysoká a srnčia zver, diviaky, orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj hady, jašterice, rysy a dokonca aj kozorožce. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú pstruhy. V nižších polohách v lesnom pásme žije rys ostrovid a divá mačka. Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha.
Ochrana prírody a životného prostredia je v popredí záujmu štátu, ale aj starostlivosti všetkých obyvateľov. Najstarší (a súčasne druhý najstarší v Európe) je jediný Švajčiarsky národný park (169 km²) založený v roku 1914, ležiaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území štátu sa nachádza množstvo prírodných rezervácií (napr. Kärpf, Derborence a i.).
Ekonomika
Zürich má krásnu polohu na brehoch rovnomenného jazeraŠvajčiarsky frank (bankovky)
Švajčiarsko patrí k najvyspelejším a najbohatším štátom sveta s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. Má prosperujúcu, stabilnú a modernú trhovú ekonomiku s HDP, ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Je bankovým a finančným centrom sveta. Švajčiarsko oplýva kvalifikovanými pracovnými silami, ktoré sa špecializujú na výrobu materiálovo náročných výrobkov.[15]
Na štruktúre HDP sa podieľa poľnohospodárstvo (0,7 %), priemysel (25,6 %) a služby (73,7 %). Najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov je zamestnaných v službách (76,9 %), potom v priemysle (19,8 %) a najmenej v poľnohospodárstve (3,3 %).[16] Pracovná sila tvorí 5,159 milióna miestnej populácie. Nezamestnanosť dosahuje 4,2 % (k roku 2022).[16] Intenzívna poľnohospodárska produkcia, prosperujúca priemyselná malovýroba a turistika prinášajú krajine veľké príjmy. Variabilná ekonomika prispela k tomu, že Švajčiarsko je mimoriadne rozvinutou krajinou.[15]
Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členom EFTA. Zákonom uznávanou menou je švajčiarsky frank.
Poľnohospodárstvo
V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka na mlieko. Je rozšírený na horských lúkach a pasienkoch. V teplejších mesiacoch sa hovädzí dobytok, ovce a kozy pasú na bohatých pastvinách horských oblastí a v zime schádzajú do dolín. V hornatom teréne vôbec nie je jednoduché obrábanie pôdy, ale úrodné doliny a vo veľkom využívajú. Najúrodnejšie pôdy pre rastlinnú výrobu sú na Švajčiarskej plošine. Najviac sa pestujú obilniny (pšenica, jačmeň), zemiaky a cukrová repa. Zvláštnosťou je, že taký hornatý štát, akým je Švajčiarsko, vyniká v pestovaní ovocia.[14] Na teplejších a na juh odvrátených horských svahov sa pestuje aj vinič. Krajina je preto známa produkciou vína z oblasti Ženevského jazera.[17]
Priemysel
Polovica svetovej produkcie hodinek pochádza zo Švajčiarska, na obrázku hodinky Omega Speedmaster
Švajčiarsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Všetky potrebné suroviny, vrátane fosílnych palív, farebných kovov a dreva, sa dovážajú. Priemysel sa preto zameriava na výrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vyžadujú vysoko odbornú prácu. Je to najmä presné strojárstvo (výroba hodiniek značky Rolex, šperkov, meracích a optických prístrojov, písacích a počítačových strojov, elektronika). Každý rok sa vyváža až 50 miliónov kusov hodiniek. Dôležité postavenie má aj výroba liekov. Potravinárstvo spracúva mlieko na kvalitné syry (preslávený ementál) a vyrába svetoznáme čokolády (najväčšie podniky Nestlé a Jacobs-Suchard). Všetky tieto výrobky Švajčiarsko aj vyváža.[14]
Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe. Železničná doprava je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.
Finančné služby sú životne dôležité pre švajčiarske hospodárstvo. Bankárov sem lákajú liberálne bankové zákony a politická stabilita.[15] Švajčiarske banky a poisťovne patria k najvýznamnejším na svete, pretože cez ne prechádza mnoho obchodných operácií. Štát profituje z bankového tajomstva, ktoré bolo uzákonené v roku 1934. Kritici tvrdia, že pomáha kryť aj šedú ekonomiku v mnohých krajinách sveta. Okrem toho veľa domácich aj zahraničných firiem umiestnilo v krajine helvétskeho kríža svoje výskumné a vývojové centrá.[17] K známym vedcom žijúcim vo Švajčiarsku patril Albert Einstein, ktorý sa do krajiny prisťahoval roku 1895.
Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú veľmi dobré podmienky pre cestovný ruch. Vo Švajčiarsku sa zrodila svojho času moderná vysokohorská turistika. Popredná strediská ako St. Moritz, Zermatt a Davos sa stali symbolom luxusnej dovolenky pre bohatú klientelu z celého sveta.[17] Návštevníci obdivujú v celej krajine nádhernú prírodu, čisté a upravené prostredie, rozvinuté ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z návštev miliónov turistov má štát každoročne veľký zisk. Okrem tradičných zameraní (letné a zimné športy, rekreácia, horolezectvo, kúpeľníctvo) sa rozvinul tiež obchodno-kongresový turizmus pre ľudí so špeciálnymi požiadavkami.
Vo Švajčiarsku dnes žije približne 8,5 milióna populácie. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km2. Obyvateľstvo a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšie hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť Ženevy. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. Nemci, 62 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. Francúzi, 23 %) a talianski Švajčiari (resp. Taliani 8 %).[13]
Pôvodní obyvatelia Retorománci (Rumantsch, 0,5 %) sú potomkovia dávnych obyvateľov východného Švajčiarska – Rétov a v súčasnosti predstavujú len národnostnú menšinu. Cudzinci tvoria približne 10 % z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalej Juhoslávie 5 %, Turci 0,6 %, Albánci 1,3 %, Španieli 1,1 % a iní).
K prednostiam Švajčiarov patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína. Bývajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vzťahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve žijú alebo odkiaľ pochádzajú. Švajčiarom sú vlastné také vlastnosti, akými sú napr. trpezlivosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tiež ďalšie vlastnosti, ako zdravé sebavedomie, nezávislosť a spoliehanie na seba samého sú pestované odmalička a podriaďuje sa im chod rodiny i školy.
Švačiarsko má tri oficiálne úradné jazyky: nemčina, francúzština a taliančina (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t. j. okrem týchto troch ešte rétorománčinu (článok 4 Ústavy). Nemecky rozpráva 62 % obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. Francúzsky hovorí 23 % obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a taliansky hovorí 8 % obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí 0,5 % populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov.
Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske dialekty), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.
Náboženstvo
Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku 1973 boli z ústavy vypustené články brániace jezuitskému rádu usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku 1848. V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev.
Hlavné mesto Švajčiarska je Bern[18] (133 tisíc obyvateľov v roku 2017). Najväčšie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je však Zürich (približne 400 tis. obyv.), sídlo mnohých bánk, podnikov a medzinárodného obchodu. Pri Ženevskom jazere leží Ženeva (približne 200 tis. obyv.), obchodné stredisko a sídlo medzinárodných inštitúcií. Dôležitú dopravnú polohu má prístav Bazilej (168 tis. obyv.).[14]
Švajčiarska kultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných.
Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí cirkev, neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo najmä staviteľstvo (románskekatedrály v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, renesančnékostoly v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokovékláštory v Einsiede a St. Gallene). Cudzí stavitelia, priťahovaní väčšou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern či St. Gallen. Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier, Mix Bill), maliarstva (Felix Vallotton, Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti, Jean Tinguely).
Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je dychový nástroj alphorn, v minulosti používaný pastiermi. S hudbou sa tradične spája zvláštny druh spevu jódlovanie. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako DJ Bobo, skupina Yello, skupina Celtic Frost, ktorá položila základy metálu a tiež progresívni thrasheri Coroner.
V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť SRG SSR idée suisse vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).
vo väčšine kantónov je tiež sviatkom Sviatok práce (1. máj) a niektoré dni medzi Vianocami a Novým rokom.
Deň nanebovstúpenia Pána je tiež nazývaný Banntag (hraničný deň), kedy ľudia podľa tradície si skontrolujú svoje hraničné kamene a žehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále živá a v mnohých obciach sú ľudia sprevádzaní hudobníkmi. Vianoce sú najpopulárnejším sviatkom v krajine. Na Štedrý večer mávajú ľudia bohatú večeru a dávajú si darčeky, 26. decembra sa navzájom navštevujú. Na Silvestra budia posledného člena rodiny, ktorý ešte nevstal z postele pokrikom Silvester!. Príchod nového roka oslavujú podobne ako väčšina kresťanského sveta.
Poznámky
↑Bern sa označuje ako "spolkové mesto" (nemecky: Bundesstadt; francúzsky: ville fédérale; taliansky: città federale; rétorománsky: citad federala). Švajčiarske právo neurčuje hlavné mesto ako také, ale federálny parlament a vláda sídlia v Berne, zatiaľ čo ostatné federálne inštitúcie, ako napríklad federálne súdy, sú v iných mestách (Bellinzona, Lausanne, Luzern, Neuchâtel, St. Gallen a i.).
Referencie
↑BERNER, Elizabeth Kay; BERNER, Robert A.. Global Environment: Water, Air, and Geochemical Cycles - Second Edition. [s.l.] : Princeton University Press, 2012-04-22. Google-Books-ID: bRDbbGQP0xgC. Dostupné online.ISBN 978-1-4008-4276-6. (po anglicky)
↑BfS: 9 Millionen Menschen in der Schweiz [online]. 20 Minuten, 2023-09-20, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po nemecky)
↑FLEINER, Thomas; MISIC, Alexander; TÖPPERWIEN, Nicole. Swiss Constitutional Law. [s.l.] : Kluwer Law International B.V., 2005-01-01. Dostupné online.ISBN 978-90-411-2404-3. (po anglicky)
↑US is still by far the richest country, China fastest growing [online]. web.archive.org, 2016-01-12, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. Archivované 2016-01-12 z originálu.
↑BOWERS, Simon. Franc's rise puts Swiss top of rich list. The Guardian, 2011-10-19. Dostupné online [cit. 2024-03-08]. ISSN0261-3077. (po anglicky)
↑BACHMANN, Helena. Looking for a better quality of life? Try these three Swiss cities [online]. USA TODAY, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po anglicky)
↑TAYLOR, Chloe. These cities offer the best quality of life in the world, according to Deutsche Bank [online]. CNBC, 2019-05-20, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Paris and Zurich are now the world's costliest cities due to COVID-19 [online]. euronews, 2020-11-18, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po anglicky)
↑COPYRIGHT 2020, Nomos. Titel [online]. www.nomos-shop.de, 2024-03-08, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po nemecky)[nefunkčný odkaz]
↑Gletscherschwund [online]. Tages-Anzeiger, 2015-12-13, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po nemecky)
↑SCHMOCK, Nico. Die Schweiz als "Willensnation"? Die Kernelemente des Schweizer Selbstverständnisses. [s.l.] : [s.n.], 2018-12-23. Dostupné online.ISBN 978-3-668-87199-1. (po nemecky)
↑ abcdGAJDOŠ, Alfonz a KOL.. Regionálna geografia Európy. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013. S. 105 – 116.
↑ abcdeZAŤKOVÁ, Magdaléna. Geografia Európy: tercia. 1. vyd. Bratislava : Poľana, 2001. S. 44,45.
↑ abcKOL., preklad Katarína Bukovenová. Zemepis sveta: veľká detská encyklopédia. 2. vyd. Bratislava : Slovart, 2000. S. 107.
↑ abEurope :: Switzerland — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-08-27]. Dostupné online. Archivované 2007-06-12 z originálu.
↑ abcZUBRICZSKÝ, Gabriel. Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Plus, 2009. S. 26.
Friedrich Wilhelm Nietzsche Übermensch (pelafalan dalam bahasa Jerman: [ˈʔyːbɐmɛnʃ]) adalah sebuah konsep dalam filsafat Friedrich Nietzsche yang secara harfiah berarti manusia unggul atau adimanusia. Dalam bukunya tahun 1883, Maka Berbicaralah Zarathustra (Jerman: Also sprach Zarathustracode: de is deprecated ), Nietzsche menuliskan karakter Zarathustra mengemukakan konsep adimanusia, sebuah tujuan yang ditetapkan manusia untuk dirinya sendiri. Menurut Nietzsche, adimanusia ad...
Peta infrastruktur dan tata guna lahan di Komune Brechainville. = Kawasan perkotaan = Lahan subur = Padang rumput = Lahan pertanaman campuran = Hutan = Vegetasi perdu = Lahan basah = Anak sungaiBrechainville merupakan sebuah komune di departemen Vosges yang terletak pada sebelah timur laut Prancis. Lihat pula Komune di departemen Vosges Referensi INSEE lbsKomune di departemen Vosges Les Ableuvenettes Ahéville Aingeville Ainvelle Allarmont Ambac...
Часть серии статей о Холокосте Идеология и политика Расовая гигиена · Расовый антисемитизм · Нацистская расовая политика · Нюрнбергские расовые законы Шоа Лагеря смерти Белжец · Дахау · Майданек · Малый Тростенец · Маутхаузен ·&...
Def Jam RecordingsJenisPerusahaan RekamanIndustriMusik dan HiburanDidirikan1984Kantorpusat Amerika Serikat, New York City, New YorkTokohkunciRick Rubin Russell SimmonsProdukMusik dan HiburanIndukThe Island Def Jam Music Group Mercury RecordsSitus webwww.defjam.com Def Jam Recordings atau juga dikenal Def Jam adalah perusahaan rekaman hip-hop asal Amerika yang dimiliki oleh Universal Music Group, dan beroperasi sebagai bagian dari The Island Def Jam Music Group. Di Inggris sendiri, nama perusa...
Chlorure de nickel(II) Chlorure de nickel(II) anhydre (gauche) et hexahydraté (droite)__ Ni2+ __ Cl−Structure cristalline du chlorure de nickel(II) Identification Nom UICPA Chlorure de nickel(II) No CAS 7718-54-9 (anhydre)7791-20-0 (hexahydrate) No ECHA 100.028.858 No CE 231-743-0 No RTECS QR6480000 PubChem 24385 ChEBI 34887 SMILES Cl[Ni]Cl PubChem, vue 3D InChI InChI : vue 3D InChI=1S/2ClH.Ni/h2*1H;/q;;+2/p-2 InChIKey : QMMRZOWCJAIUJA-UHFFFAOYSA...
Омовение ног ученикам (Псковская икона, XVI век) Омове́ние ног — описанное в Евангелии событие, характеризующее крайнее смирение Иисуса Христа, а также подражающий ему обряд в богослужебной практике ряда христианских церквей. Содержание 1 Происхождение 2 Омовение Хрис�...
Philippe Cuénoud dengan kungkang tiga jari di Panama Philippe Cuénoud (lahir 1968) adalah ahli entomologi dan ahli botani Swiss yang tinggal di Jenewa, Swiss[1] dan Papua Nugini,[2]. Ia memiliki spesialisasi terkait Psocoptera serta terkait filogeni tanaman.[3] Cuénoud terlibat dalam proyek Ibisca (Investigating the Biodiversity of Soil and Canopy Arthropods), yang dipimpin oleh Bruno Corbara, Maurice Leponce, Hector Barrios dan Yves Basset (dengan dukungan awal dar...
Peta Pulau Weno Bandar Udara Internasional Chuuk Weno (Jepang: ウェノ), sebelumnya Moen, adalah sebuah pulau munisipalitas dari Negara Chuuk dari Negara Federasi Mikronesia. Kota ini adalah kota terbesar di Federasi Mikronesia. Geografi Terletak di Chuuk Lagoon. Desa-desanya berada di barat laut (Sapuk, Penia, Peniesene, Tunnuk, Mechitiw, Iras, Nepukos, Mwan, Neiwe, dan Wichap, Epinup) dan berfungsi sebagai pusat utama perdagangan. Weno adalah ibu kota negara bagian dan pulau dengan po...
Indian-American geneticist, plant breeder and agriculturist Dilbagh Singh AthwalBorn(1928-10-12)12 October 1928IndiaDied14 May 2017(2017-05-14) (aged 88)New Jersey,[1] United StatesOccupation(s)Plant breederAgriculturistGeneticistKnown forNew varieties of wheat and riceAwardsPadma BhushanShanti Swarup Bhatnagar Prize Dilbagh Singh Athwal (12 October 1928 – 14 May 2017) was an Indian-American[2] geneticist, plant breeder and agriculturist, known to have conducted pi...
LancasterNamesFull nameLancaster Football Netball ClubNickname(s)WombatsClub detailsFounded1910Colours Yellow BlueCompetitionKyabram DFL since 1932Premierships1912, 1919, 1932, 1980, 1981, 1988, 1992, 2001, 2011, 2022, 2023.Ground(s)Lancaster Recreation Reserve Lancaster Football Club is an Australian Rules Football team based in Lancaster, North Eastern Victoria, Australia.[1] The team is known as The Wombats. History The club was established in 1910 and joined the Kyab...
Just ListenAlbum mini karya YounhaDirilis2 Mei 2013Direkam2013GenreRock, pop rockBahasaKoreaLabelWealive/CJ E&M MusicKronologi Younha Supersonic(2012)Supersonic2012 Just Listen(2013) Subsonic(2013)Subsonic2013 Just Listen adalah album mini kedua dari penyanyi asal Korea Selatan Younha.[1] Daftar lagu Daftar lagu dan kredit yang terungkap secara daring pada hari rilis .[2] No.JudulLirikMusikDurasi1.Just Listen (featuring Skull)Younha, SkullScore, Skull3:402.FireworksYou...
Mirador del Río Mirador del Río adalah tempat melihat pemandangan yang terletak di ketinggian 475 m di atas sebuah tebing curam yang disebut Batería del Río di pesisir utara Pulau Lanzarote di Kepulauan Canaria, Spanyol. Tempat ini dibangun dari tahun 1971 hingga 1973[1] berdasarkan rancangan seniman César Manrique. Di tempat ini terdapat sebuah kafe, toko cendera mata, dan tempat melihat pemandangan yang terpadu dengan batu lava.[2] Pengunjung Mirador del Río dapat meni...
Non-contact team game Tag-rugby belt Tag rugby Tag rugby, Flag rugby or Rippa rugby is a non-contact team game in which each player wears a belt that has two velcro tags attached to it, or shorts with velcro patches. The mode of play is based on rugby league with many similarities to touch football, although tag rugby is often deemed a closer simulation of full contact rugby league than touch. Attacking players attempt to dodge, evade and pass a rugby ball while defenders attempt to prevent t...
Trails in MinneapolisMidtown Greenway is one of many shared-use paths in Minneapolis for bicyclists and pedestrians.TypeShared-use pathsHiking trailsCross-country ski trailsPedestrian areasLong-distance trailsLocationMinneapolis, Minnesota, United States Minneapolis is often considered one of the top biking and walking cities in the United States due to its vast network of trails and dedicated pedestrian areas. In 2020, Walk Score rated Minneapolis as 13th highest among cities over 200,000 p...
Political organization This article may rely excessively on sources too closely associated with the subject, potentially preventing the article from being verifiable and neutral. Please help improve it by replacing them with more appropriate citations to reliable, independent, third-party sources. (July 2020) (Learn how and when to remove this message) Council of Asian Liberals and DemocratsFormation15 October 1993; 30 years ago (1993-10-15)TypeRegional organizationLegal sta...
هونغ كونغ علم شعار الاسم الرسمي (بالصينية: 中華人民共和國香港特別行政區)(بالإنجليزية: Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China)(بالصينية: 香港)(بالإنجليزية: Hong Kong) الإحداثيات 22°16′42″N 114°09′31″E / 22.278333333333°N 114.15861111111°E / 22.278333333333; 114.15861111111 [1] ...
American religious leader (1801–1877) For other uses, see Brigham Young (disambiguation). Brigham YoungYoung c. 18702nd President of the Church of Jesus Christ of Latter-day SaintsDecember 27, 1847 (1847-12-27) – August 29, 1877 (1877-08-29)PredecessorJoseph SmithSuccessorJohn Taylor President of the Quorum of the Twelve ApostlesApril 14, 1840 (1840-04-14) – December 27, 1847 (1847-12-27)PredecessorT...
Erik MjeldeNazionalità Norvegia Altezza180 cm Peso74 kg Calcio RuoloAllenatore (ex centrocampista) Squadra Arna-Bjørnar CarrieraSquadre di club1 2002-2003 Brann4 (0)[1]2004-2005 Løv-Ham? (?)2006-2009 Sandefjord88 (23)2010-2012 Brann83 (13)2013-2014 Lillestrøm44 (4)2015-2019 Sandefjord110 (18) Nazionale 2000 Norvegia U-166 (1)2001 Norvegia U-173 (0)2002 Norvegia U-188 (2)2003 Norvegia U-195 (3)2006 Norvegia U-211 (0) Carriera da allenatore 20...
Daftar ini belum tentu lengkap. Anda dapat membantu Wikipedia dengan mengembangkannya. (Mei 2017) Bidat sudah menjadi keprihatinan komunitas-komunitas Kristen selambat-lambatnya sejak Surat Petrus yang ke-2 ditulis. Surat ini berisi peringatan kepada umat Kristen untuk mewaspadai guru-guru palsu yang hendak memasukkan ajaran-ajaran sesat yang membinasakan (2 Petrus 2:1). Selama dua tiga abad pertama sejarah Gereja, bidat dan skisma tidak dibedakan secara tegas. Kerancuan yang sama juga muncul...
.svg)
.svg)
