Kostol sa najčastejšie definuje ako kresťanskábudova určená primárne na bohoslužby (v užšom zmysle len na verejné bohoslužby). Existujú však aj iné definície - podrobnosti pozri v kapitole Definícia.
Definícia
V literatúre sa vyskytujú nasledujúce definície slova kostol:
A. Kostol ako budova (definície sú zoradené približne od najširšej po najužšie, najčastejšie sa vyskytuje definícia č. 2a ):
1. Kostol je (kresťanská aj nekresťanská) budova určená na bohoslužby; chrám[1][2][3][4][5][6][7]
2. Kostol je a) kresťanská budova určená (najmä) na bohoslužby; kresťanský chrám[1][8][9][10][11][12][13][14]; b) v užšom zmysle len takáto budova resp. chrám u katolíkov alebo protestantov[15][16] (porov. aj nižšie kapitolu Kostol u slovenských východných kresťanov)
3. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby (V zmysle definícií použitých v súčasnom Kódexe kánonického práva ide o opak kaplnky a súkromnej kaplnky)[17][18][19][20][21][7]
4. Kostol je „[kresťanská] jednoduchá alebo až nádherná a umelecky cenná vysoká a rozľahlá stavba, so vstavanou vežou, ozdobenou na vrchole viditeľným kovovým krížom a vo svojom vnútri obsahujúca jeden alebo aj viacero zvonov“[22]
5. Kostol je „kresťanský sakrálny objekt väčších rozmerov“[23]
historicky aj:
6. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ku ktorej patrí samostatná obec (farnosť), t. j. opak kaplnky[7]
7. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ktorá nie je (len) modlitebňa (t.j. v kostole podľa tejto definície sa robia aj iné úkony než len modlenie a kázanie a budova má spravidla zvony) [7][24]
8. Kostol je ohradené priestranstvo okolo budovy určenej na bohoslužby.[5]
B. Kostol ako obrady:
9. Kostol znamená hovorovo bohoslužobné obrady v kresťanskej budove určenej (najmä) na bohoslužby[12][5]
C. Kostol ako organizačná jednotka (tieto významy sú len historické):
10. Kostol je synonymum slova cirkev, príp. cirkevná organizačná jednotka.[5]
Nasledujúci text článku sa zaoberá iba kostolom ako kresťanskou budovou (t. j. definície č. 2-7 hore, primárne definícia č. 2a). O chráme všeobecne (t. j. definícia č. 1 hore) pozri článok chrám; o obradoch (t. j. definícia č. 9 hore) pozri v článku bohoslužba; o cirkvi (t. j. definícia č. 10) pozri článok cirkev; o farnosti (t. j. definícia č. 11) pozri článok farnosť.
Kostol ako kresťanská budova
Kostol v Kódexe kánonického práva
Podľa Kódexu kánonického práva (§ 1214) je kostol „posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult“. Opakom je kaplnka a súkromná kaplnka. Pozri aj vyššie uvedené poznámky k definícii č. 3.[25]
Kostol u slovenských východných kresťanov
Východní kresťania (čiže gréckokatolíci a pravoslávni) nepoužívajú slovo kostol[26] a označujú svoje kostoly ako cerkev alebo chrám[27]. Jeden typ pravoslávneho a gréckokatolíckeho chrámu sa volá sobor.
↑kostel. In: Elektronický slovník staré češtiny [online]. Praha: Ústav pro jazyk český AV ČR, rev. 2016-06-17, [cit. 2017-02-08]. [zadať „kostel“ do jednoduchého vyhľadávania, zvoliť Elektronický slovník staré češtiny]. Dostupné online. Archivované 2013-08-27 z originálu.
↑kostel. In: CHODURA, Radko. Malý slovník pojmů sakrální architektury : [stručný výklad pojmů typologie sakrální architektury a stavebně-historického tvarosloví]. Vyd. 1. V Českých Budějovicích : Jihočeská univerzita, Teologická fakulta, 1999. 60 s. (Studie Teologické fakulty Jihočeské univerzity; zv. 7.) ISBN 80-7040-312-8. S. 30.
↑kostel. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 70 – 71.
↑kostel. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura: národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Vyd. 1. Praha : Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 397.
↑kostol. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. Poznámka: 1. „Sakrálny“ tu podľa ostatného textu hesla zrejme znamená len „bohoslužobný“ 2. „Väčších rozmerov“ má zrejme naznačovať opak kaplnky, pretože tá je na s. 219 definovaná ako „menšia sakrálna stavba…“. S. 243.
↑ADELUNG, Johann Christoph. Grammatisch-kritisches Wörterbuch der hochdeutschen Mundart : Band 1. 2. vyd. Leipzig : [s.n.], 1796. Dostupné online. S. 939.
↑SUDOR, Karol. Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové. Denník SME, jún 2011, roč. 19, čís. 141, s. 8. ISSN1335-440X. : "Gréckokatolícka cirkev (nepoužíva termín kostol, ale chrám a cerkov či cerkva)"
↑Porov. cerkev. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka A-G. Bratislava : Veda, 2006. Dostupné online.ISBN 80-224-0932-4. S. 416.