Spojené kráľovstvo, dlhý tvar Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (angl.The United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland), do roku 2000 po slovensky oficiálne v krátkom tvare nazývané Veľká Británia (angl.Great Britain), je ostrovnýštát v západnej Európe, ktorý sa rozprestiera na Britských ostrovoch a niekoľkých menších ostrovoch. Geograficky zahŕňa ostrov Veľká Británia a severovýchodnú časť ostrova Írsko, na ktorom hraničí s Írskou republikou. V rokoch 1801 – 1927 sa tento štát nazýval Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, pretože jeho súčasťou bol aj celý ostrov Írsko.
V roku 43 nášho letopočtu sa pojmom Británia označovala rímska provincia, ktorá sa rozprestierala na území dnešného Anglicka a Walesu. V stredoveku sa pojmom „Británia“ označovala tiež menšia časť Francúzska, ktorá je dnes známa ako Bretónsko. Kvôli rozlíšeniu sa ostrov teda začal označovať ako Veľká Británia (pravdepodobne z franc. „Grande Bretagne“), zatiaľ čo Bretónsko bolo označované ako „Malá Británia“.[7] Toto označenie sa však oficiálne nepoužívalo až do roku 1707, kedy došlo k spojeniu anglického a škótskeho kráľovstva do jedného celku nazvaného Kráľovstvo Veľkej Británie.[8]
Hoci je Spojené kráľovstvo suverénnou krajinou, Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko sa tiež často označujú ako krajiny.[11] Pojem „Veľká Británia“ sa bežne vzťahuje na ostrov Veľkej Británie, alebo politicky na Anglicko, Škótsko a Wales.[12] Vo voľnom ponímaní sa niekedy používa ako synonymum pre Spojené kráľovstvo ako celok.[13] Slovo Anglicko sa občas nesprávne používa na označenie Spojeného kráľovstva ako celku, čo je chyba, ktorú robievajú najmä cudzinci.
V slovenčine sa (dodnes) často používajú namiesto názvu Spojené kráľovstvo názvy Veľká Británia alebo Británia, pričom ich používanie je nevhodné a v rozpore s § 18 ods. 7 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.[14]
Umelý pahorok Silbury Hill, vytvorený asi 2400 pred n. l.
Ostrov Veľká Británia bol v praveku spojený s európskou pevninou, migrácia suchozemských druhov bola preto ľahká a prví ľudia sa tu objavili už pred necelým miliónom rokov, ako dokazujú nálezy kamenných nástrojov v Happisburghu, pripisovaných druhu Homo antecessor.[15] Anatomicky moderní ľudia Homo sapiens sú doložení nálezom ceremoniálneho pohrebu z doby pred asi 30 tisíc rokmi.[16] Posledná doba ľadová zrejme urobila región neobývateľným pre ľudí, stále osídlenie sa predpokladá od jeho skončenia, asi pred 11 700 rokmi. Pred 11 tisícmi rokmi sa následkom zvyšujúcej sa hladiny oceánu oddelil ostrov Írsko a niekedy okolo roku 5600 pred n. l. sa potopením šije nazývanej Doggerland Veľká Británia oddelila od pevniny a vznikli Britské ostrovy v dnešnej podobe.
Od neolitu sa obyvatelia ostrovov zapájali do medzinárodného obchodu, exportoval sa hlavne cín.[17] V dobe bronzovej sa tu vyskytoval ľud kultúry so zvoncovitými pohármi, známy aj z českých archeologických nálezov, a v južnom Anglicku vznikol najznámejší prehistorický monument Veľkej Británie, komplex menhirov a kamenných kruhov Stonehenge, ktorého najstaršie časti boli postavené asi pred 5000 rokmi.[18] Na konci prehistorickej doby boli ostrovy obývané keltskými národmi, ktoré sem prišli okolo roku 800 pred n. l. a priniesli halštatskú kultúru. Pojem Británia (Βρεταννική) ako prvý v písomnej forme použil grécky moreplavec Pytheas z Massalie vo svojej práci Peri tú Ókeanú (Περί του Ωκεανού), ktorú napísal okolo roku 325 pred n. l.[19][20]
Ostrov Veľkú Britániu, ktorý vtedy obývali rôzne keltské kmene, napadol Július Caesar v rámci svojho galského ťaženia dvoma výpravami v rokoch 55 až 54 pred n. l.. Dosadil tu sebe nakloneného kráľa a začal vyberať tribút.[21]Rimania si juh Veľké Británie natrvalo podrobili Claudiovou výpravou z rokov 43 až 47 a zorganizovali tu svoju provinciu (Provincia Britannia, hlavné mesto Colchester, potom neskôr Londýn),[22] ktorú neskôr počas vlády cisára Hadriána opevnili zo severu Hadriánovým valom proti severobritským kmeňom, ako boli Piktovia.[23] Provincia bola v 3. storočí rozdelená na severný Britannia inferior (York) a južný Britannia superior (Londýn), a počiatkom 4. storočia potom na diecézy Britannia prima (Cirencester), Britannia secunda (York), Flavia caesariensis (Lincoln) a Maxima caesariensis (Londýn).[24] V roku 287 Britániu od rímskej ríše odtrhol vzbúrený dôstojník Carausius, západný caesar Constantius I. Chlorus ju však v roku 296 dobyl naspäť.[25] V dobe rímskej nadvlády boli Britské ostrovy počínajúc 3. storočím čiastočne pokresťančované.[26] Baštou kresťanstva sa stalo hlavne Írsko so svojou svojbytnou mníšskou kultúrou. Rímsku nadvládu nad Britániou v dobe rozpadajúcej sa západnej časti impéria ukončila armádna vzbura z roku 409, hoci tu prinajmenšom do 40. rokov 5. storočia pretrvali pomery rímskej doby.[27]
Ceremoniálna anglosaská prilbica zo Sutton Hoo, 7. storočie
V roku 789 došlo k prvému nájazdu lúpežných Vikingov (Nórov a Dánov) na východné pobrežie Veľkej Británie a čoskoro nasledovali ďalšie, od roku 835 prakticky každý rok.[37] Dánska invázia vo východnom Anglicku v roku 865, ktorú viedli Halfdan Ragnarsson a Ivar Bezkostný, potom znamenala začiatok trvalej prítomnosti Vikingov v Anglicku. Ich hlavným protivníkom bol vtedy wessexský kráľ Alfréd Veľký, ktorému sa podarilo udržať západnú časť Anglicka[38] a založiť tu mocenské centrum, ktoré sa po niekoľko ďalších generáciách stretávalo s trvalým tlakom Dánov, môžeme to považovať za počiatok anglického kráľovstva.[39] Kráľovi Athelstanovi sa po roku 926 dokonca na čas podarilo podrobiť väčšinu územia Veľkej Británie.[40]
Smrť Eduarda Vyznávača v roku 1066 privodila dynastickú krízu, na ktorú susedia anglosaského kráľovstva, Dáni a Normani, reagovali inváziou. Posledný anglosaský kráľ Harold II. Godwinson odrazil Dánov, avšak vylodeniu normanského vojvodu Viliama Dobyvateľa už nedokázal čeliť. Bitka pri Hastingse 14. októbra 1066 znamenala Haroldovu smrť a podrobenie Anglicka Normanom.[41]Francúzsky hovoriaci Normania postupne zabrali veľkú časť Británie, potlačili a nahradili doterajšie elity, priniesli na ostrovy gotickú kultúru aj feudálny systém a spojili Veľkú Britániu do jedného celku s Normandiou, a tým aj s Francúzskom.[42] Toto spojenie existovalo až do roku 1204. Novovekí anglickí dejepisci obvykle hodnotili pofrancúzštenie ako národnú katastrofu.[43] Neznamenalo to však len úpadok; rastúca štátna správa potrebovala gramotných úradníkov, čo podnietilo rozvoj siete škôl na čele s novo založenými univerzitami v Oxforde a v Cambridgei.[44]
Potopenie Bielej lode (1120) s jediným dedičom trónu Viliamom Aethelingom na palube spôsobilo vymretie normanskej dynastie[45] a v roku 1154 nastúpila Henrichom II. do čela anglo-normanskej ríše dynastia Plantagenetovcov. Henrichov štát patril k najmocnejším v Európe, sám Henrich je však skôr než pre svoje úspechy pripomínaný pre vraždu arcibiskupa Tomáša Becketa, čoskoro potom neskôr kanonizovaného ako mučeníka.[46] Vypudený írsky kráľ Diarmait Mac Murchada si Henricha II. prizval na pomoc proti svojmu konkurentovi, ktorý bol veľkráľ Ruaidrí Ua Conchobair, a nasledujúca normanská invázia do Írska znamenala začiatok nárokov anglických vládcov na Írsko.[47] Slabý kráľ Ján Bezzemok stratil začiatkom 13. storočia väčšinu pevninských dŕžav v prospech francúzskeho kráľa, a potom bol v roku 1215 anglickými veľmožmi donútený prijať Veľkú listinu práv a slobôd (Magna charta libertatum), obmedzujúca kráľovskú moc[48] a považovanú niekedy za zárodok budúcej britskej komštitučnej monarchie. Eduard I. v rokoch 1276 až 1284 dobyl pre Anglicko Wales, dlho politicky roztrieštený a až v 13. storočí zjednotený kniežatami z Gwyneddu.[49] V roku 1316 Škóti za vlády Roberta Bruceho ovládli na čas Írsko a Robertov brat Edward bol vyhlásený tamojším veľkokráľom. Angličania síce Edwarda porazili, ale ich zlá správa krajiny viedla tak či tak k tomu, že nároky Londýna na Írsko dlho zostávali len na papieri.[50]
Vymretie Kapetovcov vo Francúzsku v roku 1328 umožnilo anglickému kráľovi Eduardovi III. vzniesť nárok na parížsky trón.[51] Tým vyvolané politické napätie v roku 1337 vyústilo k storočnej vojne s Francúzskom, ktorá s prestávkami trvala do roku 1453. Aj cez mnoho úspechov, ako boli bitky pri Kreščaku (1346, padol tu Ján Luxemburský) či pri Azincourte (1415), boli Angličania porazení a stratili väčšinu zvyšných dŕžav vo Francúzsku. Čierna smrť sa na Britské ostrovy dostala v roku 1348 a skosila tretinu obyvateľstva Anglicka; ChaucerovyCanterburské poviedky ilustrujú, že po nej sa prostým ľuďom začalo žít o niečo lepšie.[52] Následkom zosadenia tyranského Richarda II. (jeho prvou manželkou bola česká princezná Anna Luxemburská) v roku 1399[53] a neúspechu v storočnej vojne nastali spory o následníctvo, ktoré neskôr vyústili k bojom o trón medzi dvoma vetvami Plantagenetovcov, Lancasterovcov a Yorkovcami, označované podľa kvetov v erboch oboch rodov ako vojna ruží (1455 – 1487).[54]Bitka pri Bosworthe, v ktorej padol Richard III. z rodu Yorkov, vojna ruží sa skončila nástupom novej dynastie: v osobe Henricha VII. na anglický trón zasadli Tudorovci.[55]
Po storočí vojen sa v renesančnom Anglicku hospodárstvo trochu stabilizovalo[56] a šírila sa gramotnosť, čo súviselo aj s nástupom kníhtlače. Ustálil sa aj spisovný jazyk na základe stredoanglického nárečia.[57] V dobe začínajúcej sa reformácie sa Henrich VIII. vzoprel pápežovi, aby dosiahol rozvod s Katarínou Aragónskou (mal potom ešte päť ďalších manželiek; dve z nich nechal popraviť, rovnako ako napríklad významného humanistu a svojho kancelára Thomasa Mora, ktorý bránil rozkolu s pápežstvom). Tým Henrich VIII. v roku 1534 zahájil anglickú reformáciu a zároveň ustanovil absolutistickú monarchiu, v ktorej svetská a duchovná moc pochádza od kráľa.[58] Vnútroštátne náboženské konflikty tak ovplyvňovali britské dejiny až do 19. storočia a v Írsku až do súčasnosti, pretože – nehovoriac o ďalších cirkvách a sektách – v Anglicku a Walese sa presadila štátna Anglikánska cirkev, v Škótsku radikálnejšia kalvinistickáŠkótska cirkev a Írsko zostalo prevažne katolícke. V rokoch 1536 a 1543 bolo dovŕšené štátoprávne spojenie Anglicka a Walesu a v roku 1541 si Henrich VIII. miesto doterajšieho „pána Írska“ udelil titul „kráľa Írska“, čím však narušil predstavu jednotného štátu a pripravil pôdu budúcemu írskemu nacionalizmu.[59]
Medzitým avšak ostrovy prešli veľmi búrlivým sedemnástým storočím. Ekonomické a náboženské rozpory, ktoré Stuartovci zdedili z predchádzajúcej epochy, viedli k trom občianským vojnám v rokov 1642–1651, poprave kráľa Karola I. (1649), dočasnému vyhláseniu Anglickej republiky a protektorátu Olivera Cromwella.[63] Reštaurácia Karola II. na anglický trón (1660) avšak neznamenala pokoj; jeho vládu zatienili katastrofy ako mor (1665), požiar Londýna (1666) alebo porážka Holanďanmi (1665 – 1667).[64] Ďalšieho kráľa, katolíka Jakuba II., zvrhla slávna revolúcia vedená radikálnymi protestantami v roku 1688. Na trón sa dostal protestant Viliam III. Oranžský a nasledujúce masakre katolíkov v Írsku zostávajú dodnes v pamäti Írov.[65]Anna Stuartová, ktorá vládla po Viliamovi do roku 1714, bola poslednou členkou svojho rodu na anglickom tróne.
Dedičstvom 17. storočia bolo okrem iného oslabenie kráľovskej moci a výrazné posilnenie parlamentu, ktorý po roku 1694 musel byť zvolávaný každé tri roky, tak isto aj posilnenie tlače a verejnej mienky.[66] Už pred slávnou revolúciou sa začali zárodky prvých politických strán, whigovcov a toryovcov. Fyzika a matematika dosiahla značný pokrok dielom Isaaca Newtona, ktorého Principia vyšla v roku 1687.
Osemnáste a deväťnáste storočie: Hannoverská dynastia
Zákon o nástupníctve (1701) vylúčil katolíckych Stuartovcov z dedičstva trónu, a tak v roku 1714 britskú korunu získal hannoverský kurfirst Juraj I.. Jeho dynastiu spočiatku ohrozovali jakobitské povstania, vznikajúce už od roku 1688 na podporu zvrhnutého Jakuba II. a jeho dedičov, tie však skončili bitkou pri Cullodene (1745), poslednou regulérnou pozemnou bitkou na pôde Veľkej Británie. Povaha vykonávania moci sa začala premieňať, keď sa whigRobert Walpole stal po burzovom krachu v roku 1720 najmocnejším ministrom, prvým z mnoho britských premiérov.[67] Panovník zostal ceremoniálnou hlavou štátu, zatiaľ čo hlavnú výkonnú moc získal ministerský predseda a ním vedená vláda. Vznikol takzvaný westminsterský systém, ktorý sa potom spolu s anglosaským právom rozšíril do mnohých krajín v britskej sfére vplyvu. Whigovci tak riadili Veľkú Britániu až do roku 1770, keď sa premiérom stal lord North, toryovský politik pripomínaný ako ten, ktorý stratil väčšinu kolónií v Severnej Amerike.
K ďalším britským politikom 18. storočia patrili podporovatelia kolonializmu William Pitt, ktorý Britániu previedol sedemročnou vojnou, a jeho syn William Pitt mladší, ktorý ju riadil do roku 1806. Po neúspešnom írskom povstaní z roku 1798 bolo zákonmi o únii Veľkej Británie a Írska s účinnosťou od roku 1801 zrušené Írske kráľovstvo, ktoré bolo pripojené k Veľkej Británii, čím vzniklo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. V roku 1830 presadil premiér Charles Grey prvú významnú reformu volieb, ktorá dala volebné právo asi 14 % dospelých mužov, zatiaľ čo predtým mohlo voliť menej než 10 % mužov. Neskôr sa uskutočnili ďalšie reformy volebného a politického systému, takže v roku 1885 mohlo voliť už asi 56 % dospelých mužov. Veľký írsky hladomor z konca 40. rokov 19. storočia, pri ktorom vláda Roberta Peela neposkytla strádajúcim ľuďom – hlavne katolíkom – dostatočnú pomoc, mal okolo milióna obetí. To podporilo írsky nacionalizmus, z ktorého vzišlo separatistické hnutie feniánov, uchyľujúce sa k terorizmu. Benjamin Disraeli, jediný britský premiér židovského pôvodu, sformoval na toryovskej základni modernú Konzervatívnu stranu, ktorej ďalším vodcovským predstaviteľom bol Robert Cecil. Disraeliho dlhoročný rival William Gladstone, ktorý viedol niekoľko vlád od 60. do 90. rokov 19. storočia, bol hlavným predstaviteľom Liberálnej strany, druhej veľkej politickej sily tej doby.
Mapa zemegule na červeno vyznačenými regiónmi, ktoré niekedy ovládala Veľká Británia, a s ich anglickými názvami. Na červeno podčiarknuté sú názvy tých regiónov, ktoré patria Británii doposiaľ.
Eduardovské desaťročie (podľa kráľa Eduarda VII., vládol 1901 – 1910) a nadväzujúcich niekoľko posledných rokov európskeho mieru bolo vnútropoliticky poznamenané tlakom na ďalšie demokratizačné reformy. Liberáli, ktorí vládu prevzali v roku 1906, položili základy britského sociálneho štátu, čím reagovali na požiadavky odborov a silnejúcej ľavicovej labouristickej strany. Britské sufražetky, ako bola Emmeline Pankhurstová, bojovali za volebné právo žien, avšak premiér Herbert Henry Asquith dokázal ich požiadavkám vzdorovať. Vlády sa naďalej zápasili s írskou otázkou. Zahraničná politika bola poznamenaná zvýšeným medzinárodným napätím, hlavne konkurenciou stále silnejúceho Nemecka, na to Briti reagovali posilňovaním vojenského loďstva aj Srdečnou dohodou s Francúzskom a Trojdohodou zahrňujúca aj Rusko. Morálku a povesť britských vojsk avšak pošramotili búrske vojny proti juhoafrickým belošským osadníkom, ktoré síce Británia v roku 1902 vyhrala, ale len vďaky ohromnej početnej prevahe a s použitím brutálnych prostriedkov vrátane koncentračných táborov.[78]
Britskí vojaci počas bitky na Somme v prvej svetovej vojne
Konflikt Rakúska-Uhorska a Srbska v lete 1914 sa veľmociam nepodarilo vyriešiť ani obmedziť, postupne sa zapájali ďalšie štáty, až 4. augusta aj Veľká Británia vyhlásila vojnu Nemecku potom, čo prepadlo Belgicko. Prvá svetová vojna (1914 – 1918) bola na západnom frontezákopová a opotrebovávacia a Briti bojujúci po boku Francúzov tu utrpeli státisícové straty. Mnoho padlých priniesla aj bitka o Gallipoli (1915 – 1916), katastrofálny pokus ovládnuť Dardanely.[79] V roku 1916 premiéra Asquitha vystriedal jeho stranícky kolega David Lloyd George, ktorý zostavil vládu veľkej koalície a v duchu totálnej vojny zameral všetky sily krajiny na boj. V septembri 1916 Briti v bitke na Somme nasadili vozy Mark I, prvé bojaschopné tanky sveta.[80] Až na nemecké bombardovanie (najprv vzducholoďami, neskôr lietadlami) sa boje Britským ostrovom vyhli, viac ľudí tam zomrelo na epidémiu španielskej chrípky. Británia patrila k víťazom vojny, avšak za cenu viac než 850 000 padlých.
Britská armáda opúšťa v roku 1921 Írsko
Britské impérium dosiahlo svojej najväčšej veľkosti v roku 1921 získaním mandátu nad bývalými nemeckými a osmanskými územiami. Vojna však podporila nacionalizmus a separatizmus v mnohých jeho častiach. V roku 1916 sa v Írsku uskutočnilo veľkonočné povstanie a v roku 1919 vypukla partizánska britsko-írska vojna medzi britskými ozbrojenými silami a Írskou republikánskou armádou potom, čo hlavná írska strana Sinn Féin vyhlásila nezávislosť ostrova. Prímerie bolo prijaté v roku 1921 a nasledujúci rok vznikol Írsky slobodný štát. Len časť írskej provincie Ulster, kde väčšinu obyvateľov tvorili protestantskí loajalisti, zostala súčasťou Spojeného kráľovstva ako Severné Írsko.
Vojna priniesla mnoho zmien v spoločnosti a politike. Ženy, ktoré počas vojny museli preberať mnoho tradičných mužských činností, získali volebné právo: časť žien mohla voliť už od roku 1918 a plnej rovnoprávnosti pri volebných urnách dosiahli v roku 1928. .Liberálnu stranu, ktorej premiéri boje riadili, čoskoro po vojne z parlamentu vytlačili labouristi. Už povojnové pravicové vlády posilňovali sociálny štát, hlavne program podpory sociálneho bývania. Prvým labouristickým premiérom sa stal Ramsay MacDonald v roku 1924, najdlhšiu dobu však v medzivojnovom období vládol konzervatívec Stanley Baldwin.
Veľká hospodárska kríza zasiahla Britániu v roku 1931. V Nemecku doviedla k moci nacistov, ktorých sa Baldwinovo a neskôr Chamberlainovo vedenie snažilo umierniť politikou appeasementu. Runcimanova misia do českého pohraničia v lete 1938 pripravila pôdu pre Mníchovskú dohodu, snahu Veľkej Británie a Francúzska uspokojiť Nemecko územnými ústupkami vynútenými na Československu. „Mier pre našu dobu“, ako Mníchov vnímal Neville Chamberlain, však vydržal len necelý rok.[81]
Japonsko vyhlásilo Británii vojnu v decembri 1941 a rýchlo dobylo Hongkong, Malajziu, Singapur a Barmu. Hrozilo tiež útokom na Austráliu a Indiu. Ťažobu boja s Japoncami na seba po svojom vstupe do vojny vzali Spojené štáty. Už predtým avšak Spojené štáty, na základe Zákona o pôžičke a prenájme, začali poskytovať Británii masívnu pomoc (1940). Po vstupu Sovietov do vojny Churchill uzavrel pevné spojenectvo aj s nimi a napriek ideologickým vzdialenostiam toto spojenectvo vydržalo až do konce vojny, aj keď nemecký diktátor Hitler dúfal v opak. Briti a ich západní spojenci, predovšetkým vojska Spojených štátov, sa v roku 1944 vylodili v Normandii a oslobodili Francúzsko. V máji 1945 spolu so Sovietským zväzom na zbytkoch územia Nacistického Nemecka ukončili vojnu v Európe. Spojené kráľovstvo sa podieľalo na jednaniach o povojnovom usporiadaní ako boli Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia. Malo tiež dočasne zvrchované práva v Britskej okupačnej zóne Nemecka.
Počas jednaní o povojnovej podobe sveta však bolo zreteľné, že Británia uprace pozíciu svetovej superveľmoci a predá žezlo dvom novým globálnym hegemónom – Spojeným štátom a Sovietskému zväzu. Tie sa po spustení železnej opony (čo bola známa metafora, ktorú v roku 1947 použil Churchill vo svojom Fultonskom prejave) dostali do konfliktu, ktorému sa hovorilo studená vojna (asi 1947 – 1991). Počas nej bola Veľká Británia súčasťou západného bloku a Severoatlantickej aliancie (od jej vzniku v roku 1949), stala sa jadrovou mocnosťou (prvý jadrový výbuch uskutočnila v roku 1952) a v roku 1973 vstúpila do Európskych spoločenstiev, neskôr transformovaných na Európsku úniu.
V roku 1997 konzervatívcov vystriedala labouristická vláda Tonyho Blaira, ktorá zahájila program devolúcie, teda čiastočného prenášania právomocí z londýnskeho centra na novo vytvorené parlamenty Škótska, Walesu a Severného Írska.[88] Pod Blairovým vedením Británie vstúpila do vojny v Afganistane a v Iraku. V roku 2010 nastúpili opäť konzervatívci na čele s Davidom Cameronom. V referende z júna 2016, ktoré Cameron vyvolal, rozhodli Briti, napriek Cameronovovom doporučení, vystúpiť z Európskej únie.[89] Po prehratom referende Cameron odstúpil a bol nahradený Theresou Mayovou s úlohou toto vystúpenie (brexit) realizovať. Odpor v parlamente aj vo vnútri vlastnej strany k výstupovej dohode, ktorú Mayová s EU vyjednala, však prinútil k rezignácii aj ju.[90] Nahradil ju silný podporovateľ brexitu Boris Johnson. Keď ani on nepresvedčil Dolnú snemovňu, aby podporila výstupovú dohodu, ktorú s EU dojednal, vyhlásil predčasné voľby, v ktorých presvedčivo zvíťazil a získal tak pre presadenie svojej verzie odchodu z EU jasný mandát.[91]
Po úmrtí Alžbety II. (2022) sa kráľom Spojeného kráľovstva stal Karol III.[92]
Vlajka Spojeného kráľovstva (nazývaná Union Jack) je tvorená listom v pomere strán 3:5 zložených, od roku 1801, z vlajok jednotlivých krajín – Anglicka (Svätojurajský kríž), Škótska (Ondrejský kríž) a Írska (kríž svätého Patrika) resp. od roku 1922 Severného Írska. Vlajka Walesu nebola zakomponovaná, Wales bol pripojený k Anglicku už skôr.
Štátny znak Spojeného kráľovstva má dva varianty – jeden pre použitie v Anglicku, Walese a Severnom Írske a druhý pre použitie v Škótsku. Jedná sa o oficiálny znak britského monarchu – v súčasne dobe kráľa Karola III., ktorý je zároveň najvyšším predstaviteľom krajiny.
Hymna Spojeného kráľovstva je pieseň God Save the King (chyba, jazyk nebol zadanýBože, ochraňuj kráľa). V prípade, že je na britskom tróne kráľovná, pieseň sa mení na God Save the Queen (chyba, jazyk nebol zadanýBože, ochraňuj kráľovnú). Pieseň bola po prvýkrát zverejnená v Kráľovskom divadle v roku 1745 ako podpora kráľovi Jurajovi II. Autor je neznámy.
Spojené kráľovstvo zaberá väčšinu rozlohy Britských ostrov, to je skupina ostrovov ležiacich severozápadne od pobrežia kontinentálnej Európy. Okrem dvoch hlavných ostrovov, Veľkej Británie a Írska, je tu mnoho menších ostrovov. Premenlivé, ale mierne podnebie Britských ostrovov je ovplyvňované severnou vervou Golfského prúdu, nazývanou Severoatlantický prúd, ktorý v západnej Európe zmierňuje zimy. Pre západné pobrežie Veľkej Británie sú charakteristické vysoké úhrny zrážok, ktoré vznikajú vďaka vetrom vanúcich od Atlantického oceána. Východné, hlavne však juhovýchodné pobrežie je naopak výrazne suchšie.
Najvyššia hora Spojeného kráľovstva Ben Nevis (1344 m) v Škótsku
Severné Anglicko je rozdelené vápencovými a žulovými chrbtami horského pásma Pennin. Na severozápade sú hory a trblietavé jazerá. Wales je krajina zelených údolí, kľukatých riek, trávnatých planín, poľnohospodárskych usadlostí v kopcovitom teréne a holých hôr. Väčšinu krajiny pokrýva Kambrické pohorie, posiate malými jazerami a vodopády.
Veľkú časť stredného Anglicka tvorí zvlnená rovina, zatiaľ čo hranicu so Severným morom na východe predstavuje plochá nížina. Na husto zaľudnenom juhovýchode sa nad úrodnými oblasťami poľnohospodárskej pôdy týčia nízke pahorkatiny z kriedy nazývané South Downs. Na juhozápade krajiny sa rozprestierajú rozľahlé plochy mokradí pokryté vresoviskami. Vlny Atlantického oceánu bičujú skaliská rozoklaného juhozápadného polostrovaCornwallu.
Veľkú Britániu (resp. celé kráľovstvo) lemujú rôzne typy pobreží. Najčastejšie sa jedná o kamienkové pláže či vysoké zvislé útesy (napr. vápencové útesy pri prístave Dover alebo Seven Sisters na juhovýchodnom pobreží ostrova).
Úplne prevažnú časť výkonnej moci vykonáva v mene panovníka vláda, nazývaná tradične „Vláda Jeho/Jej Veličenstva“ (His/Her Majesty's Government). Na jej čele stojí premiér (Prime Minister). Rade najdôležitejších ministrov sa hovorí kabinet (Cabinet). Vláda je sa zodpovedá parlamentu a zostavuje ju ten, kto je vodcom politickej strany, ktorý má po voľbách do Dolnej snemovne väčšinu v tejto komore parlamentu alebo môže túto väčšinu v rámci koalície viacerých strán získať. Všetci členovia vlády musia byť zároveň členmi parlamentu (Member of Parliament, MP). Tento britský systém – nazývaný aj westminsterský – bol viac menej prevzatý do ústavného zriadenia mnohých štátov, predovšetkým členov Commonwealth. Mnoho z nich prevzalo aj britský právny systém, známy ako Angloamerické právo. Na rozdiel od USA nie je však právo v Spojenom kráľovstve založené na písanej ústave. Podobne je tomu iba v dvoch ďalších krajinách sveta s demokratickým štátnym zriadením, čo sú Nový Zéland a Izrael.
Panovník Spojeného kráľovstva má rozsiahle formálne právomoci, ale jeho rola je predovšetkým (aj keď nie výhradne) ceremoniálna. Je integrálnym elementom parlamentu a práve on mu dáva v slávnostnom akte právomoc schádzať sa a vytvárať zákony. Žiadny parlamentný zákon nevojde v platnosť, dokiaľ nie je panovníkom podpísaný. Všeobecne sa má za to, že od roku 1708, keď bola na trónu kráľovná Anna Stuartová, sa nestalo, že by bol nejaký zákon prijatý parlamentom panovníkom odmietnutý. Podľa správy listu The Guardian z dôverných materiálov britského premiéra z roku 2013 však v skutočnosti má panovník, a jeho najstarší syn, momentálne William, princ z Walesu, právo veta voči zákonom prejednávaným v parlamente. Návrhy zákonov sú im predkladané pred ich definitívnym prijatím.[93]. Aj keď bolo zrušenie monarchie niekoľkokrát navrhované, jej popularita je stále vysoká a podpora pre vytvorenie republiky sa v populácii pohybuje iba medzi 15 a 25 %. Kráľ Karol III. nastúpil na trón v roku 2022.
Zákonodárnu moc Spojeného kráľovstva je Parlament Spojeného kráľovstva. Podľa doktríny parlamentnej suverenity je parlament najvyššou zákonodárnou autoritou krajiny. Je dvojkomorový, pozostáva z volenej Dolnej snemovne (House of Commons) a nevolenej Snemovne lordov (House of Lords). Dolná komora má 646 priamo volených členov. Snemovňa lordov má približne 700 členov, aj keď ich počet nie je presne stanovený. Horná komora pozostáva z dedičných aj nededičných peerov (teda šľachticov alebo šľachtičien najmenej s hodnosťou baróna alebo barónky) a biskupovanglikánskej cirkvi. Bývalú dedičnosť kresiel zrušil Zákon o snemovne lordov z roku 1999, ktorý povolil dedičnosť miesta len 92 peerom. Samotná existencia šľachty a jej privilégia poukazujú avšak na skutočnosť, že vedúce role vo verejnom živote Spojeného kráľovstvá sú stále vyhradené spoločenskej elite.[94]Transparency International poukázala napríklad aj na rolu tejto elity pri brexitu.[95]
Spojené kráľovstvo je stálym členom rady bezpečnosti OSN, člen NATO, ďalej Commonwealth, skupiny ministrov financií krajín G8, G20, OECD, WTO, rady Európy, OSCE a do konca januára 2020 aj členský štát Európskej únie. Dňa 23. júna 2016 Briti v referende odhlasovali vystúpenie z EU, tzv. brexit, ktoré malo byť podľa platných pravidiel dojednané a uskutočnené do dvoch rokov od oficiálnej žiadosti o vystúpenie, teda do 29. marca 2019.[96] V dôsledku prieťahov spojených s neschválením príslušnej dohody s EU Dolnou snemovňou platil od 10. apríla 2019 nový najneskorší termín pre usporiadaný brexit, a síce 31. október 2019. Parlament však zamietol všetky vládne návrhy na riešenie a premiér Johnson dokonca vylúčil desať poslancov svojej strany, pretože jeden z jeho návrhov nepodporili. EU nakoniec súhlasila s ďalším odkladom, tentokrát do konce januára 2020.[97][98] Dňa 31. januára 2020 tak Spojené kráľovstvu Európsku úniu opustilo a začalo tzv. prechodné obdobie, počas neho mala byť uzavretá podrobná obchodná dohoda o budúcich vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou.[2][3][4] Tá bola po mnohých pokusoch uzavretá 24. decembra 2020 a Spojené kráľovstvo tak bolo pripravené na skončenie prechodného obdobia a definitívny odchod z EU,[5] k nemu došlo 2. januára 2021.[6]
Spojené kráľovstvo udržuje zvláštne vzťahy („Special Relationship“) so Spojenými štátmi, úzko spolupracuje s Francúzskom — „srdečná dohoda“ — a s oboma krajinami sa podieľa na technológiach jadrových zbraní.[99][100] Spojené kráľovstvo je aj úzko späté s Írskom; obe krajiny zdieľajú spoločný priestor cestovania (Common Travel Area) a spolupracujú prostredníctvom Britsko-írskej medzivládnej konferencie (BIIGC) a britsko-írskej rady (BIC). Celosvetová prítomnosť a britský vplyv je ďalej zosilnená prostredníctvom obchodných vzťahov, zahraničných investícií, rozvojovej spolupráce a vojenských záväzkov.[101]
Spojené kráľovstvo tvoria štyri krajiny (anglicky constituent country) – Anglicko, Severné Írsko, Škótsko a Wales. Krajiny majú rôzne stupne autonómie, rozšírenej v 20. storočí v procese tzv. devolúcie. Výnimkou je Anglicko, ktoré je spravované priamo centrálnymi inštitúciami. Anglicko má tiež komplikovaný štvorstupňový systém správneho členenia, ostatné tri krajiny majú podstatne jednoduchší dvojstupňový systém.
Britská koruna má naďalej suverenitu nad tzv. korunnými dependenciami, akými sú ostrov Man, Jersey a Guernsey. Tieto krajiny patria britskému panovníkovi, nie sú však považované za súčasť Spojeného kráľovstva a ani neboli súčasťou Európskej únie. Britský parlament má avšak právo vydávať zákony pre dependencie a britská vláda spravuje ich zahraničné vzťahy a obranu.
City of London je jedno z najväčších finančných centierKrídla a motory lietadla Airbus A350 sa vyrábajú v Spojenom kráľovstve
Spojené kráľovstvo je členom skupiny G7 a patrí k najrozvinutejším krajinám sveta. Hrubý domáci produkt na obyvateľa dosahuje okolo 35 100 USD (2010). V Londýne je najvyššia životná úroveň, približne 335 % priemeru EU.
Iba asi 2 % populácie pracuje v poľnohospodárstve. Napriek tomu je väčšina krajiny intenzívne obhospodarovaná, aby zaisťovala potraviny ako pre domácu potrebu, tak aj na vývoz. Rozľahlé oblasti úrodnej pôdy v južnom a východnom Anglicku produkujú obilie, ovocie a zeleninu. Na zelených pastvinách západného Anglicka sa pasie mliečna krava a na škótskej a walesskej vrchovine ovce. Väčšina starých lesov a lesných porastov bola v minulosti zničená, ale rozsiahle rozlohy vysadených ihličnanov v súčasnej dobe produkujú drevo pre stavebníctvo a papierenstvo. Zo všetkých prístavov po celom pobreží vyplávajú rybárske lode a rybárská flotila Spojeného kráľovstva bola piatou najväčšou v Európskej únii.
Mnoho britských firiem sa presadila ďaleko za hranicami Británie. K najväčším a najslávnejším patrí letecká spoločnosť British Airways, petrochemická firma [[BP (ropný podnik)
|BP]] (kedysi British Petroleum), chemicko-potravinárska spoločnosť Unilever (pod ňu spadajú svetové známe značky potravín a kozmetiky ako Hellmann's, Knorr, Lipton, Magnum, Rexona), telekomunikačný Vodafone, sieť supermarketov Tesco, farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline (GSK), výrobca automobilových olejov Castrol alebo módne firmy Burberry, Marks & Spencer, Umbro alebo Dr. Martens. Významná je banka Barclays, alebo poisťovňa Aviva. Drogistická korporácia Reckitt Benckiser má vo svojom portfóliu prezervatívy Durex (tvorí tretinu svetového trhu s touto komoditou) a mnoho ďalších svetovo známych značiek: Calgon, Vanish, Nurofen, Strepsils ad. Alkoholová firma Diageo vyrába známu vodku Smirnoff, rum Captain Morgan, škótsku whisky Johnnie Walker, likér Baileys Irish Cream alebo írske pivo Guinness.
Rolls Royce Silver Cloud II (1962)
Sláva britského automobilového priemyslu už pominula, mnoho z legendárnych značiek ako boli Bentley, Jaguar, Rolls-Royce, Aston Martin, Lotus, Austin, Rover alebo Daimler už získali zahraničné korporácie. Britský pôvod majú napríklad aj známe čokoládové oblátky Kit Kat (aj keď jeho výrobcu v roku 1988 pohltila švajčiarska korporácia Nestlé) alebo Twix (tie získala americká spoločnosť Mars). Kaviarenský reťazec Costa Coffee zase kúpila americká Coca Cola, naopak reštauračný reťazec Hard Rock Cafe zostáva naďalej britský. Virgin Group vzniklo kedysi ako hudobné vydavateľstvo, v súčasnosti sa korporácia venuje celej škále činností, k najznámejším patrí ich letecká spoločnosť. K najslávnejším škótskym značkám patria tie späté s výrobou tamojšej whisky, napr. Chivas Regal alebo Ballantine's a aj taká herná spoločnosť Rockstar North, tvorca hier ako Grand Theft Auto alebo Lemmings. K najslávnejším severoírskym firmám patrí lodiarenská spoločnosť Harland & Wolff, oi. staviteľ Titanic.
Pilierom britskej vedy sú jej univerzity. Británie má veľkú univerzitnú tradíciu a jej systém univerzít je najrozvinutejší po Spojených štátoch amerických. Napríklad v Šanghajskom rebríčku (edícia 2021) má Spojené kráľovstvo v prvej stovke osem univerzít, čo je druhý najvyšší počet na svete, po USA, a zďaleka najvyšší v Európe (pre porovnanie: Nemecko tam má len štyri univerzity). Dve najstaršie a najprestížnejšie britské univerzity, Cambridgeská a Oxfordská, sú dokonca v prvej desiatke (Cambridge na 3. mieste na svete, Oxford na 7. mieste). Do prvej paťdesiatky sa ale vošlo aj ďalších päť: University College London (17.), Imperial College London (25.), Manchesterská univerzita (35.), Edinburská univerzita (38.) a King's College London (47.). V prvej stovke môžeme nájsť ešte Bristolskú univerzitu (78.).[113]
Cambridge s Oxfordom sú niekedy označované ako Oxbridge a ich absolventi tvoria elitu britskej spoločnosti. Z Oxfordu pochádzalo 28 premiérov Spojeného kráľovstva, z Cambridge 14. Veľmi známa je aj rivalita oboch týchto univerzít, ktorá sa tiahne už od založenia Cambridgeské university učencami utekajúcimi z Oxfordu, prvej anglickej univerzity založenej v roku 1096. Cambridge je univerzitou s najväčším počtom laureátov Nobelovej ceny na svete.
Rast počtu obyvateľov v miliónoch.Hustota osídlenia (2011)
V Spojenom kráľovstve žije asi 60 miliónov ľudí, je tu vysoká hustota zaľudnenia – 250 osôb na km², teda takmer dva a pól krát vyššia než na Slovensku. Briti žijú väčšinou v mestách (asi 92 % obyvateľov). Spojené kráľovstvo nie je veľkým štátom, ale v priebehu najnovších dejín sa stalo domovom pestrej zmesi národov, kultúr a náboženstiev.
Viac než štyri pätiny obyvateľov Spojeného kráľovstva žijú v Anglicku. Väčšina z nich žije a pracuje v mestách a veľkomestách. Cez víkendy a v dobe prázdnin a dovoleniek sú hlavné cesty zapchaté ľuďmi, ktorí idú na návštevu na vidiek či výlet na pobrežie. Medzi ďalšie obľúbené činnosti voľného času v prírode patrí záhradkárčenie a sledovanie športov či aktívne športovanie.
S indexom súkromia 1,5 (5. najhoršia hodnota z 36 vyhodnocovaných krajín) patria obyvatelia Spojeného kráľovstva medzi tých s najväčšími zásahmi do súkromia na svete. Vo Veľkej Británii bolo v posledných niekoľkých rokoch nainštalovaných cez 4 milióny kamier (1 na 14 obyvateľov), z toho najviac v Londýne (ktorý sa po 7. júli 2005 stal mestom s najväčším kamerovým dohľadom na svete).[114]
Etnické skupiny
Zďaleka najväčšiu skupinu tvoria Angličania. K ďalším patria Walesania, Škóti, Íri a Židia. Spojené kráľovstvo je terčom masívnej imigrácie neeurópskeho obyvateľstva, mnoho imigrantov či ich potomkov pochádza z rôznych častí bývalého Britského impéria – Indie, Pakistanu, Bangladéša, Hongkongu, Afriky a karibskej oblasti. Okolo 1/3 všetkých britských študentov vo veku 5 – 16 rokov boli v roku 2016 príslušníci etnických menšín.[115] V Londýne malo 69 % detí narodených v roku 2015 aspoň jedného rodiča pochádzajúceho z cudziny.[116]
Odhadom je cca 95 % britskej populácie anglicky hovoriaca.[119] Asi 5,5 % populácie hovorí jazykmi, ktoré sa do Británie dostali v dôsledku relatívne nedávnej imigrácie.[119] Najväčšou takouto skupinou sú jazyky z Južnej Ázie ako pandžábčina, urdčina, hindčina, bengálčina, tamilčina a gudžarátčina, ktoré sú zastúpené pri 2,7 % britskej populácie.[119] Podľa sčítania ľudu v roku 2011 sa poľština stala v Anglicku druhým najpoužívanejším jazykom s 546 000 hovoriacimi.[120]
Prevažujúcim náboženstvom vo Veľkej Británii je kresťanstvo. Dominujú: Cirkev Anglicka, Cirkev Walesu, Škótska episkopálna cirkev a Cirkev Írska tj. Anglikánska cirkev (asi 45 % obyvateľstva), ďalej protestantská cirkev – najviac škótski presbyteriáni (Cirkev Śkótska, asi 5,5–7 %), metodisti (asi 4 – 5 %) a ďalšie cirkvi. Ďalej hlavne katolíci (asi 13 %) vrátane východných katolíkov. Pôsobí tu aj personálna Ordinariát Our Lady (Naša Paní, tj. Panna Mária) z Walsinghamu. Vznikla 15. januára 2011, v roku 2012 mala 1 500 veriacich a 57 kňazov v 31 farnostiach, počet narastá, v roku 2013 asi 12 500 veriacich, 81 kňazov v 40 farnostiach, v roku 2014 asi 13 500 veriacich a 86 kňazov v 40 farnostiach. Ordinár: Keith Newton (* 10. apríla 1952), oficiálne konvertoval 1. januára 2012, ordinárom je od 15. januára 2011.
Sú tu aj pravoslávni, vrátane sýrskych jakobitov: Patriarchálny vikariát (má 1 farnosť) a Malankarský patriarchálny vikariát – 24 farností vo Veľkej Británii a 4 farnosti v Írsku.
V Británii pôsobia aj Kopti pôvodom z Egypta. Sú tu 4 koptské jurisdikcie: diecéza Midlands (sídlo v Solihullu, grófstvo Warwickshire), diecéza Škótska, Írska a severovýchodného Anglicka (založená v roku 1995), Kopti v ďalších oblastiach Anglicka spadajú do diecézy pod jurisdikciu koptského pápeža/patriarchu a na čele stojí generálny biskup so sídlom v Stevenage v Hearts. Majú celkom 32 farností v Spojenom kráľovstve a v Írsku. Od roku 1994 je tu aj samostatná diecéza pre britských konvertitov: Britská pravoslávna cirkev na čele s metropolitou (sídli v Londýne). Ta má 13 farností a misií, kde slúži 5 kňazov a 7 jáhnov (fenruár 2015).
Ďalej je tu neustále početne narastajúci menšina moslimov – v roku 2011 asi 2,8 milióna, tj. asi 4,4 % obyvateľstva a tak isto početné minority hinduistov a sikhov (z Indie), asi 2,5 – 3 % obyvateľstva a aj menšina niekoľkých desiatok tisíc židov.
Imigrácia
Odhadovaný počet obyvateľov Spojeného kráľovstva narodených v zahraničí podľa krajiny narodenia, apríl 2007 – mare 2008
Britská ekonomika pokrývala svoju potrebu ďalších pracovných síl predovšetkým prostredníctvom dlhodobých migračných tradícií smerujúcich z Írska. V rokoch 1945 – 1959 sa prisťahovalo asi 350 000 Írov a v roku 1971 žilo vo Veľké Británii takmer milión osôb, ktoré sa narodili v Írsku. Druhým zdrojom príchádzajúcich pracovných síl – prevažne afrokaribského a ázijského pôvodu – bol Commonwealth. V roku 1950 žilo v krajine 20 000 neeurópskych imigrantov.[121] V roku 1971 pochádzalo z karibskej oblasti asi 265 000 imigrantov, z Pakistanu asi 128 000 a z Indie a z východnej Afriky asi 241 000. Zvláštnu skupinu v rámci postkolónialnej migrácie tvorili prisťahovalci z bývalej kolónie na Cypre – počty imigrantov (Grékov a Turkov) sa v rokoch 1951 – 1971 zvýšili z asi 10 000 na 73 000 osôb. Druhú najväčšiu skupinu imigrantov z európskych krajín tvorili v roku 1971 osoby talianskeho pôvodu (asi 104 000).
V britské imigračnej politike nešlo primárne o podporu alebo o obmedzenie pracovnej migrácie, ale o otázky imigrácie z bývalých koloniálnych oblastí, prípadne z Commonwealthu. Zodpovedajúcim mechanizmom tu bolo zavedenie národného občianstva namiesto členstva v Commonwealthe. Slobodné prisťahovalectvo zo štátov ES tým nebolo ovplyvnené. Tak sa do roku 1991 dostali Nemci (asi 216 000 osôb) na pozíciu druhej najsilnejšej skupiny hneť za Írov. Všade sa vytvorila určitá štruktúra prisťahovalectva, ktorá sa postupne stabilizovala aj cestou zlúčovania rodín. Na jednej strane tu boli imigračné obmedzenia pre zahraničné pracovné sily, na druhej strane sa tu na pozadí neustáleho príchodu ďalších rodinných príslušníkov odvíjalo úsilie o podporu integrácie už trvalo usadených prisťahovaleckých populácií. Snahy o obmedzenie imigrácie a integračná podpora na národnej úrovni boli v európskom meradle spojené s úsilím o nadnárodné regulačné systémy k zaisteniu sociálnych istôt pri medzinárodnej migrácii v rámci Európy.[122]
Ľudia imigrantského pôvodu na propalestínskej demonštrácii v Edinburghu v decembri 2023
V roku 2014 do Veľkej Británie imigrovalo 624 000 ľudí, zatiaľ čo z krajiny sa ten istý rok odsťahovalo 327 000 ľudí.[123] Väčšina nových imigrantov pochádza z bývalých kolónií v Ázii a Afriky,[124] ale významná je aj migrácia z členských štátov EU.[123]Islam je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v Spojenom kráľovstve,[125] počet moslimov stúpol z menej než 22 000 v roku 1951 na 1,6 milióna v roku 2001 a na 2,8 milióna v roku 2011.[126] V dôsledku imigrácie a vyššej pôrodnosti menšin sa etnická skladba Spojeného kráľovstva rýchlo mení a v roku 2011 patrilo už 24,3 % detí na základných školách v Anglicku k etnickým menšinám.[127]
Čistá legálna migrácia do Spojeného kráľovstva dosiahla v roku 2022 rekordný počet 764 000,[128] pričom 1,26 milióna ľudí sa prisťahovalo a 493 000 emigrovalo.[129] V roku 2023 sa do Spojeného kráľovstva prisťahovalo 1,22 milióna ľudí. Väčšina prisťahovalcov pochádzala z neeurópskych štátov ako je India, Nigéria, Čína alebo Pakistan, zatiaľ čo medzi emigrantmi boli častejšie domáci Briti a občania členských štátov EÚ, ktorí Spojené kráľovstvo hromadne opúšťali kvôli brexitu a na trhu práce boli nahradení neeurópskymi imigrantmi.[128]
Kultúra
Sviatky
Hráči na škótske gajdy v kiltoch na ostrove Skye v ŠkótskuGibraltársky národný deň v roku 2013
V každej krajine existuje množstvo sviatkov a slávností. V Spojenom kráľovstve sa často nazývajú bank holidays, pretože v tieto dni sú všetky banky v krajine zatvorené. Najdôležitejšími zo sviatkov sú Vianoce a Nový rok, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok.
Vianoce v Spojenom kráľovstve zdobí množstvo svetiel a typické vianočné ozdoby osvetľujúce ulice a s tradičnými koledami a deti netrpezlivo očakávajú príchod Otca Vianoc (Father Christmas), ktorý pristane so svojim sobím záprahom na streche za komínom. Vyvesujú svoju vianočnú punčochu k nohám postele a čakajú na darčeky. Tie rozbaľujú iba 25. decembra v čase raňajok. Na poludnie potom majú tradičný vianočný obed – pečeného moriaka a vianočný pudding. 26. december sa nazýva Boxing Day. Tento deň chodia rodičia so svojimi deťmi na predstavenia pantomímy.
Večer pred Novým rokom (Silvester) je noc plná veselostí po celej krajine, obzvlášť potom v Škótsku. Tam sa konajú rodinné oslavy a pred polnocou sa ľudia zhromažďujú na námestiach, spojujúc svoje paže o polnoci spievajú pieseň Auld lang syne. V Škótsku sa posledný deň v roku nazýva Hogmanay a podľa tradície sa verí, že prvý návštevník v Novom roku prináša do domu šťastie. Ľudia si navzájom dávajú kúsok uhlia s prianím, aby ich komín kúril čo najdlhšie.
Veľká Noc sa oslavuje ako inde v Európe. Je to prastarý symbol jari a nového života, keď si kresťania pripomínajú Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie.
V Británii sú ešte ďalšie bank holidays: prvý a posledný pondelok v máji a posledný pondelok v auguste. V Severnom Írsku sú dva významné dni – Deň svätého Patrika (St. Patrick's Day) a protestantský 12. júl teda The Twelfth alebo Orangemen's Day.
Noc Guya Fawkesa (Guy Fawkes Night) – noc, počas nej ohňostroje pripomínajú neúspešný pokus vysoko postavených katolíckych vzbúrencov (na čele s Guy Fawkesom) vyhodiť do povetria budovy Parlamentu za pomoci výbušnín a trhavín.
Halloween – predvečer sviatku Všetkých svätých – noc tradičných hier a veselostí.
Pojem "britská literatúra" sa vzťahuje na literatúru spojenú so Spojeným kráľovstvom, ostrovom Man a Normanskými ostrovmi. Väčšina britskej literatúry je v angličtine. V roku 2005 vyšlo v Británii 206 000 kníh a v roku 2006 sa krajina stala najväčším vydavateľom kníh na svete.[130]
Najstaršou zachovanou pamiatkou britskej poézie je Y Gododdin, zložená v Hen Ogledd (The Old North, „Starý sever“), s najväčšou pravdepodobnosťou v neskorom 6. storočí. Napísaná bola v cumbrijčine alebo starej waleštine a obsahuje raný odkaz na kráľa Artuša.[134] Zhruba od siedmeho storočia bol prerušený kontakt medzi Walesom a Starým severom a pozornosť waleskej jazykovej kultúry sa presunula do Walesu, kde bola legenda o Artušovi ďalej rozvinutá Geoffreyom z Monmouthu.[135]
The Beatles boli v populárne hudbe komerčne najúspešnejší a kritikou uznávaná skupina, ktorá má na konte cez miliardu predaných nahrávok.[140][141][142]
V Spojenom kráľovstve sú populárne rôzne štýly hudby, od ľudovej hudby Anglicka, Walesu, Škótska a Severného Írska až po heavy metal.
Z prehistorických pamiatok sú najvýznamnejšie Stonehenge, Avebury a neolitická osada Skara Brae v Škótsku. Z rímskych čias sú to predovšetkým zbytky Hadriánovho valu, ktorým Rimania oddelili Škótsko od Anglicka.
Renesanciu uviedli na ostrovy Tudorovci. Tzv. tudorovskú architektúru reprezentuje hlavne Hampton Court Palace a St James's Palace, oba v Londýne. Renesančné prvky už dominujú aj na škótskom hrade Stirling. Najčistejší renesančný výraz, aký je známy z kontinentálnej Európy, má však škótsky zámok Balmoral, letný byt britskej kráľovskej rodiny, v ktorom zemrela kráľovna Alžbeta II.
K najvýznamnejším priemyselným pamiatkam patrí Tower Bridge, symbol najslávnejšej éry Britského impéria z konca 19. storočia a jeden z najväčších symbolov Londýna. Ďalej je to Pontcysyllte Aqueduct alebo Iron Bridge v grófstve Shropshire, prvý liatinový most na svete a jeden zo symbolov priemyselnej revolúcie. Bol zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, rovnako ako priekopnícky Forth Bridge pri Edinburghu otvorený v roku 1890. Na zozname sú aj niektoré mestské celky, ako kúpele Bath, Edinburgh, Liverpool, londýnska štvrť Greenwich (vrátane slávnej observatórie), alebo škótska dedinka New Lanark, kde sa utopista Robert Owen pokúsil zrealizovať niektoré svoje predstavy o ideálnej spoločnosti.[155]
Druhým najobľúbenejším športom je ragby. Najdôležitejšie zápasy ragbyovej ligy sa hrajú na štadiónoch Twickenham v Londýne, Millennium v Cardiffe a Murrayfield v Edinburghu od marca do októbra. Zo Škótska pochádza golf, v roku 1650 sa hral už na 12 miestach. Oficiálne pravidlá ustanovil v roku 1897 Kráľovský golfový klub sv. Andrewa a potom golf prenikol do celého sveta. V Škótsku sa hrá Scottish Open Golf a po celej krajine mnoho väčších aj lokálnych turnajov profesionálov ale aj amatérov. Kriket hrajú od konca 18. storočia všetci a všade, cez víkendy pred každým domom. Najväčšou kriketovou arénou je Lord’s v Londýne.
Jazdectvo označil za šport kráľ Karol II. Stuart. Od tej doby sa konajú pravidelne napr. Grand National v Aintree v Liverpoole, Scottish Grand National v Ayre a Derby a Oaks v Epsome. Najväčším tenisovým turnajom je Wimbledon. Vo Veľkej Británii je aj mnoho ľahkoatletických mítingov, turnajov v bejzbale ale aj v ďalších športoch.
Populárny je aerobik, joga, bojové umenia. V parkoch sú cyklotrasy aj chodníky pre jogging. Romantický vidiek Východného Anglicka je jedným z obľúbených oblastí pre cykloturistiku. Populárny je jachting, túry na koňoch, horské túry, alpinizmus, rafting, lietania na rogalách či v balóne. Na vidiek sa chodí aj rybárčiť, platia však rôzne prísne miestne obmedzenia. Ďalej sú tu voľne prístupné golfová ihriska a veľmi obľúbený je beh po centre Londýna.
Briti trikrát usporiadali olympijské hry, vždy v Londýne (1908, 1948, 2012).
Škóti v športu taktiež nezaostávajú. Škótskou trénerskou futbalovou legendou je Alex Ferguson. Jeho slávnym predchodcom v Manchesteri United bol Matt Busby. Držiteľom Zlatej lopty je Denis Law, mnoho úspechov si pripísal aj Kenny Dalglish. Najúspešnejším škótskym (a vôbec britským) tenistom je víťaz Wimbledonu Andy Murray. Trojnásobným mastrom sveta vo Formuli 1 sa stal Jackie Stewart, dvojnásobným Jim Clark. V pretekoch rally se preslávil Colin McRae. Šesť zlatých olympijských medailí má dráhový cyklista Chris Hoy.
V Británii vznikla worcestrová omáčka, ktorá sa ako dochucovadlo rozšírila po celom svete, tradične obsahuje fermentovanúsóju, ocot, melasu, cesnak, zázvor, ančovičky a ďalšie prísady.[160] Britskou špecialitou je marmite, pomazánka vyrábaná z kvasinkového extraktu, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri varení piva.[161] Najrozšírenejším druhom sýra je čedar, ďalší britský (presnejšie juhoanglický) vynález.[162] Špecifiká má aj britské stolovanie. Británie je známa bohatými raňajkami. Tradičné britské raňajky sa skladajú zo smaženýchvajec, smažene slaniny, párkov, fazulí a chleba (často toastového) a niekedy aj z rajčín alebo smažených húb. Povestným rituálom je aj tzv. čaj o piatej.[163] Británia má tretiu najväčšiu spotrebu čaja na obyvateľa (po Turecku a Írsku). Do Veľkej Británie sa dostal čaj z Číny. Najpopulárnejšie sú silné čierne čaje, často podávané s mliekom a sušienkami. Z alkoholických nápojov je v Británii populárne pivo a cider (nápoj z kvasených jabĺk) alebo hrušková verzia cideru perry. V Škótsku sa vyrába cenená whisky, pálenka z jačmenného sladu. Najstaršia písomná zmienka o jej pálení pochádza z 15. storočia, ale tradíce bude zrejme ešte hlbšia.[164]
↑ abVelká Británie po 47 letech opustila Evropskou unii, vstoupila do přechodného období [online]. 2020-02-01, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
↑ abVelká Británie opustila Evropskou unii [online]. 2020-02-01, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online. Archivované 2020-02-01 z originálu.
↑ abThe UK has left the EU and the implications for the world are huge [online]. 2020-02-01, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ab"Nekonečný" brexit vyvrcholil obchodní dohodou. Británie ale končí v programu Erasmus [online]. Economia, 2020-12-24, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.
↑ abBritánie nadobro opustila EU, kolaps dopravy se nekoná [online]. BORGIS, 2021-01-02, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.
↑RICHMOND, Ian Archibald; MILLETT, Martin J. Millett. The Oxford Classical Dictionary. Ed. Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. 4. vyd. [s.l.] : Oxford University Press, 2012. [Cit. 2021-02-14]. ISBN 978-0-19-954556-8. Kapitola Caledonia. (po anglicky); What's the Difference Between Great Britain and the United Kingdom? | Britannica [online]. . Dostupné online.
↑Treaty of Union, 1706 [online]. Scots History Online, [cit. 2011-08-23]. Dostupné online. Archivované 2019-05-27 z originálu. ; BARNETT, Hilaire; JAGO, Robert. Constitutional & Administrative Law. 8th. vyd. [s.l.] : Routledge. Dostupné online.ISBN 978-0-415-56301-7. S. 165.
↑DUNN, S.; DAWSON, H.. Lewiston, New York: Edwin Mellen Press. One specific problem – in both general and particular senses – is to know what to call Northern Ireland itself: in the general sense, it is not a country, or a province, or a state – although some refer to it contemptuously as a statelet: the least controversial word appears to be jurisdiction, but this might change.. ; Changes in the list of subdivision names and code elements [online]. International Organization for Standardization, 15. december 2011, [cit. 2012-05-28]. Dostupné online.
↑Guardian Unlimited Style Guide [online]. London: Guardian News and Media Limited, 19. december 2008, [cit. 2011-08-23]. Dostupné online. ; BBC style guide (Great Britain). BBC News, 19. august 2002. Dostupné online [cit. 2011-08-23]. ; Key facts about the United Kingdom [online]. HM Government, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online. Archivované 2012-10-15 z originálu.
↑New Oxford American Dictionary: "Great Britain: England, Wales, and Scotland considered as a unit. The name is also often used loosely to refer to the United Kingdom."
↑Informácia k názvu Spojené kráľovstvo [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-28 z originálu.
↑GHOSH, Pallab. Humans' early arrival in Britain [online]. 2010-07-07, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Ancient skeleton was 'even older' [online]. 2007-10-30, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Tin in the Roman Empire | UNRV.com [online]. [Cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑History of Stonehenge [online]. [Cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑KAMPOURIS, Nick. Pytheas of Massalia: The First Greek to Reach Britain and the Arctic | GreekReporter.com [online]. [Cit. 2019-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
↑On the Ocean: The Famous Voyage of Pytheas [online]. [Cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑Jak se zrodil moderní svět: 13 přelomových vynálezů lidstva [online]. 2017-03-18, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. Archivované 2019-07-14 z originálu. (po anglicky)
↑BBC - History - The Workshop of the World [online]. [Cit. 2019-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Ekonomické dějiny britského pití čaje: Opiová válka [online]. [Cit. 2019-12-17]. Dostupné online.
↑Búrská válka: Konflikt, který navždy změnil jih Afriky [online]. [Cit. 2019-12-17]. Dostupné online.
↑Země byla posetá mrtvolami, líčil voják Churchillovo fiasko na Gallipoli [online]. 2015-04-24, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online.
↑První použití tanků v ostrém boji [online]. BORGIS, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online.
↑OLSON, Lynne. Neville Chamberlain: A Failed Leader in a Time of Crisis. The New York Times, 2019-06-10. Dostupné online [cit. 2019-12-17]. ISSN0362-4331. (po anglicky)
↑Statisíce lidí čekaly na plážích na záchranu. Přijely pro ně stovky lodí [online]. 2017-07-20, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online.
↑Bitva o Británii. K první porážce nacistů přispělo i české stíhací eso [online]. 2015-05-11, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online.
↑Před 70 lety vznikla samostatná Indie, nezávislost spustila obří migraci [online]. 2017-08-15, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑Válka o Suez před 60 lety ukázala silný vliv USA, Izrael si vybojoval prestiž [online]. Česká televize, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑Před 33 lety začala válka o Falklandy. Spor komplikuje vztahy Argentiny a Británie dodnes [online]. Český rozhlas, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑Sověti ji pokřtili železná lady. Thatcherismus má 30 let [online]. 2009-05-03, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑Překvapivé dědictví po Blairovi [online]. 2007-06-26, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
↑BREXIT: Británie opouští EU, referendum zasáhlo celý svět - tn.cz [online]. 2019-07-14, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online. Archivované 2019-07-14 z originálu.
↑Kirchner, E. J.; Sperling, J. (2007). Global Security Governance: Competing Perceptions of Security in the 21st century. Londýn: Taylor & Francis. 100 stran. ISBN 0-415-39162-8
↑The Committee Office, House of Commons. DFID's expenditure on development assistance [online]. UK Parliament, 19 February 2009, [cit. 2013-04-28]. Dostupné online. Archivované 2013-01-12 z originálu.
↑Mauricius chce žalovat Británii kvůli Čagoským ostrovům. Londýn brání vysídleným obyvatelům v návratu [online]. 27. prosince 2019. Dostupné online.
↑Británie propásla termín, kdy se má vzdát Čagoských ostrovů [online]. 23. listopadu 2019. Dostupné online.
↑Spor, který ožil brexitem. „Malvíny jsou naše,“ tvrdí neúprosné cedule v Argentině. Jde o symboliku, říká politolog [online]. 2. dubna 2018. Dostupné online.
↑Diplomaté se přou o Gibraltar, někdejší lídr konzervativců hrozí vojskem [online]. 3. dubna 2017. Dostupné online.
↑Ministry of Defence [online]. Ministry of Defence, [cit. 2012-02-21]. Dostupné online.
↑Speaker addresses Her Majesty Queen Elizabeth II [online]. UK Parliament, 30 March 2012, [cit. 2013-04-28]. Dostupné online.
↑BADE, Klaus L.. Evropa v pohybu. 1. vyd. Praha : Nakladatel Lidové noviny, 2005. 497 s. ISBN 80-7106-559-5. S. 328–329.
↑ ab David Cameron immigration pledge 'failed spectacularly' as figures show net migration almost three times as high as Tories promised. The Independent, 26. února 2015. Dostupné online.
↑Settlement [online]. Home Office, August 2011, [cit. 2019-06-15]. Dostupné online. Archivované 2013-01-16 z originálu.
↑ Almost a quarter of state school pupils are from an ethnic minority. The Guardian, 22 June 2011. Dostupné online.
↑ ab Migration: How many people come to the UK and how are the salary rules changing?. BBC News, 23. května 2024. Dostupné online.
↑ Net migration drops to 685 000 after hitting record levels, as even more arrived in UK last year than previously thought. LBC, 23. května 2024. Dostupné online.
↑Goldfarb, Jeffrey. Bookish Britain overtakes America as top publisher. RedOrbit (Texas), 10 May 2006. Dostupné online.
↑ Mystery of Christie's success is solved. The Daily Telegraph (London), 19 December 2005. Dostupné online [cit. 2010-11-14].
↑Edinburgh, UK appointed first UNESCO City of Literature [online]. Unesco, [cit. 2015-03-09]. Dostupné online. Archivované 2013-05-28 z originálu.
↑Swift, Jonathan; Fox, Christopher. Gulliver's travels: complete, authoritative text with biographical and historical contexts, critical history, and essays from five contemporary critical perspectives. Basingstoke : Macmillan, 1995. Dostupné online.ISBN 978-0-333-63438-7. S. 10.
↑ Bram Stoker.. The New York Times, 23 April 1912. Dostupné online [cit. 2011-01-01].
↑British Citizen by Act of Parliament: George Frideric Handel [online]. UK Parliament, 20 July 2009, [cit. 2015-03-09]. Dostupné online. Archivované 2010-03-26 z originálu.
↑ANDREWS, John. Handel all'inglese. Playbill (New York), 14 April 2006. Dostupné online [cit. 2009-09-11].
↑KHAN, Urmee. Sir Elton John honoured in Ben and Jerry ice cream. The Daily Telegraph (London), 17 July 2008. Dostupné online.
↑ALLEYNE, Richard. Rock group Led Zeppelin to reunite. The Daily Telegraph (London), 19 April 2008. Dostupné online [cit. 2010-03-31].
↑ Floyd 'true to Barrett's legacy'. BBC News, 11 July 2006. Dostupné online.
↑HOLTON, Kate. Rolling Stones sign Universal album deal. Reuters, 17 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-10-26].
↑WALKER, Tim. Jive talkin': Why Robin Gibb wants more respect for the Bee Gees. The Independent (London), 12 May 2008. Dostupné online [cit. 2008-10-26].
↑Corner, Lewis. Adele, Coldplay biggest-selling UK artists worldwide in 2011. Digital Spy, 16 February 2012. Dostupné online [cit. 2012-03-22].
↑Seznam světového dědictví UNESCO ve Spojeném království Velké Británie a Severního Irska - Histoire-Ucad.org [online]. [Cit. 2019-10-30]. Dostupné online. Archivované 2019-10-30 z originálu.
↑Fish and chips: Proč Britové tolik milují smaženou rybu a hranolky? A kde si je dát jako místní? Víme! [online]. [Cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
↑Fish and chips. Za svůj národní poklad vděčí Británie imigrantům [online]. 2020-09-20, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
↑Ještě za pět let bude náš vánoční pudink chutnat skvěle, tvrdí v malé londýnské továrně [online]. 2013-12-22, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
↑Pochoutka, u které se neptejte po surovinách. To je tradiční skotský haggis [online]. 2018-02-13, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online.
Kontraksi ventrikel prematur ditunjuk oleh panah Ekstrasistol adalah denyut jantung prematur sebelum denyut jantung kembali normal.[1] Ekstrasistol terjadi karena kerja dari fokus ektopik, yaitu sel yang berfungsi memberhentikan denyut dari seluruh bagian jantung kecuali sinoatrial node.[1] Seseorang biasanya hanya akan dapat merasakan denyut setelah ekstrasistol karena kontraksi jantung meningkat.[2] Ekstrasistol terbagi menjadi tiga jenis, antara lain ekstrasistol at...
Katedral KaragandaKatedral Bunda Maria dari FatimaСобор Пресвятой Девы Марии ФатимскойKatedral KaragandaNegaraKazakhstanDenominasiGereja Katolik RomaSejarahDidirikan2012DedikasiBunda dari FatimaArsitekturStatusKatedralStatus fungsionalAktifGayaNeo-GotikAdministrasiKeuskupanKeuskupan KaragandaKlerusUskupYang Mulia Mgr. Adelio Dell’Oro Katedral Bunda Maria dari Fatima (Rusia: Собор Пресвятой Марии Фатимской) adalah sebuah gereja kate...
Pour les articles homonymes, voir Ferrite. Si ce bandeau n'est plus pertinent, retirez-le. Cliquez ici pour en savoir plus. Cet article ne cite pas suffisamment ses sources (avril 2016). Si vous disposez d'ouvrages ou d'articles de référence ou si vous connaissez des sites web de qualité traitant du thème abordé ici, merci de compléter l'article en donnant les références utiles à sa vérifiabilité et en les liant à la section « Notes et références ». En pratique ...
This article includes a list of references, related reading, or external links, but its sources remain unclear because it lacks inline citations. Please help improve this article by introducing more precise citations. (July 2020) (Learn how and when to remove this template message) Taping knives and hawk A taping knife or joint knife is a drywall tool with a wide blade for spreading joint compound, also known as mud. It can be used to spread mud over nail and screw indents in new drywall appl...
Defunct flying squadron of the Royal Air Force No. 526 Squadron RAFActive15 June 1943 – 1 May 1945Country United KingdomBranch Royal Air ForceRoleCalibration and CommunicationsPart ofNo. 60 Group RAF, RAF Fighter Command[1]InsigniaSquadron CodesMD (Jun 1943 – May 1945)[2][3]Military unit No. 526 Squadron of the Royal Air Force was a British Second World War calibration and communications squadron.[4][5][6][7] History No. 526 Squ...
The Cult of the Amateur Sampul versi ASPengarangAndrew KeenNegaraAmerika SerikatBahasaInggrisSubjekInternet, Web 2.0GenreNon-fiksiPenerbitCurrencyTanggal terbit5 Juni 2007Halaman228 ppISBNISBN 0385520808OCLC78774488 The Cult of the Amateur: How Today's Internet Is Killing Our Culture (ISBN 0-385-52080-8) adalah sebuah buku tahun 2007 yang ditulis oleh pengusaha dan kritikus Internet, Andrew Keen. Diterbitkan oleh Currency, buku pertama Keen adalah sebuah kritik mengenai antusiasme terhad...
Video game compilation 2014 video gameHalo: The Master Chief CollectionDeveloper(s)343 Industries[a]Publisher(s)Xbox Game StudiosSeriesHaloEngineSaber3D Engine[b]Unreal Engine 4[c]Platform(s)Xbox One[d]Microsoft WindowsReleaseXbox OneNovember 11, 2014Microsoft WindowsDecember 3, 2019Genre(s)First-person shooterMode(s)Single-player, multiplayer Halo: The Master Chief Collection is a compilation of first-person shooter video games in the Halo series. The collecti...
Peninsula in the Far North of Russia Taymyr PeninsulaТаймырский полуостровLocation of the Taymyr Peninsula.GeographyLocationFar NorthCoordinates74°N 98°E / 74°N 98°E / 74; 98Adjacent toKara SeaLaptev SeaArea400,000 km2 (150,000 sq mi)Length1,050 km (652 mi)Width520 km (323 mi)Highest elevation1,125 m (3691 ft)Highest pointByrranga MountainsAdministration RussiaFederal subjectKrasnoyarsk...
Village in North Yorkshire, England Human settlement in EnglandEast HeslertonOn East Heslerton Wold, looking towards the Vale of PickeringEast HeslertonLocation within North YorkshireOS grid referenceSE925767Civil parishHeslertonUnitary authorityNorth YorkshireCeremonial countyNorth YorkshireRegionYorkshire and the HumberCountryEnglandSovereign stateUnited KingdomPost townMALTONPostcode districtYO17PoliceNorth YorkshireFireNorth YorkshireAmbulanceYorkshire UK...
Brazilian footballer (born 1979) In this Portuguese name, the first or maternal family name is Aurélio and the second or paternal family name is Rodrigues. Fábio Aurélio Aurélio in 2017Personal informationFull name Fábio Aurélio RodriguesDate of birth (1979-09-24) 24 September 1979 (age 44)[1]Place of birth São Carlos, BrazilHeight 1.78 m (5 ft 10 in)[2]Position(s) Left back, left winger[3]Senior career*Years Team Apps (Gls)1997–2000 S�...
Carlo Pergamovescovo della Chiesa cattolica Incarichi ricopertiVescovo di Gaeta (1771-1785) Nato4 novembre 1726 a Napoli Ordinato presbitero20 dicembre 1749 Nominato vescovo16 dicembre 1771 da papa Clemente XIV Consacrato vescovo21 dicembre 1771 dal cardinale Ludovico Calini Deceduto26 giugno 1785 (58 anni) a Gaeta Manuale Carlo Pergamo (Napoli, 4 novembre 1726 – Napoli, 26 giugno 1785) è stato un vescovo cattolico italiano. Indice 1 Biografia 1.1 Formazione e minis...
Disambiguazione – Se stai cercando altri significati, vedi Transatlantico (disambigua). Questa voce o sezione sull'argomento marina non cita le fonti necessarie o quelle presenti sono insufficienti. Puoi migliorare questa voce aggiungendo citazioni da fonti attendibili secondo le linee guida sull'uso delle fonti. Segui i suggerimenti del progetto di riferimento. L'Andrea Doria, famoso transatlantico italiano affondato nel 1956 a seguito della collisione con il transatlantico svedese S...
1997 American filmJohnsDVD coverDirected byScott SilverWritten byScott SilverProduced byPaul BrownBeau FlynnStefan SimchowitzStarring Lukas Haas David Arquette Keith David Christopher Gartin Elliott Gould Terrence Dashon Howard Nicky Katt Richard Kind John C. McGinley Arliss Howard CinematographyTom RichmondEdited byDorian HarrisMusic byCharles BrownDanny CaronDistributed byFirst Look InternationalRelease date January 31, 1997 (1997-01-31) Running time96 minutesCountryUnited St...
Territory created by the Apartheid regime of South Africa This article needs additional citations for verification. Please help improve this article by adding citations to reliable sources. Unsourced material may be challenged and removed.Find sources: Bantustan – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (August 2020) (Learn how and when to remove this message) Map of South Africa and South West Africa (now Namibia). This map shows the bantustans th...
Overview of and topical guide to organic gardening and farming An organic garden on a school campus The following outline is provided as an overview of and topical guide to organic gardening and farming: Organic farming – alternative agricultural system that relies on fertilizers of organic origin such as compost, manure, green manure, and bone meal and places emphasis on techniques such as crop rotation and companion planting. Biological pest control, mixed cropping and the fostering o...
Military officer training program for the United States Navy and United States Marine Corps This article needs additional citations for verification. Please help improve this article by adding citations to reliable sources. Unsourced material may be challenged and removed.Find sources: Naval Reserve Officers Training Corps – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (August 2015) (Learn how and when to remove this message) NROTC Midshipmen being comm...
.svg)
.svg)
_performing_before_Queen_Elizabeth_and_her_court_LCCN96506570.jpg)
_-_Robert_Walpole,_1st_Earl_of_Orford_(1676-1745)_-_RCIN_402902_-_Royal_Collection.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_(3).jpg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.jpg)
_(2).jpg)
.JPG)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_cropped_16-9.jpg)
