Durhamská katedrála, oficiálne Katedrálny kostol Ježiša Krista, blahoslavenej Panny Márie a Svätého Cuthberta z Durhamu (Cathedral Church of Christ, Blessed Mary the Virgin and St Cuthbert of Durham) je sídlom biskupa Durhamskej diecézyAnglikánskej cirkvi. Katedrála sa nachádza v anglickom meste Durham. Bola založená v roku 1093 a je centrom kresťanských bohoslužieb do súčasnej doby. Je považovaná za jeden z najkrajších príkladov normanského slohu v Európe.
Roku 995[2] si skupina mníchov z Lindisfarne vybrala kopcovitý polostrov ako miesto stavby kostola kde pochovali pozostatky svätého Cuthberta (podľa legendy ich tam priviedla dojička, ktorej sa zatúlala krava a našla ju na tomto mieste odpočívať). Hlavným dôvodom výberu tohto miesta bola jeho poloha, ktorá umožňovala dobrú obranu proti útočníkom.
Pôvodne tu vznikla len prechodná drevená stavba slúžiaca na úschovu pozostatkov svätého Cuthberta. Tie boli neskôr premiestnené do masívnejšej, zrejme tiež drevenej stavby známej ako Biely kostol. Roku 998 bol tento kostol nahradený kamennou stavbou z ktorej bola nedostavaná v roku 1018 len západná veža. So vzrastajúcim kultom svätého Cuthbert sa Durham čoskoro stal pútnickým miestom. Jedným z prvých bol aj kráľ Knut Veľký, ktorý Durhamu udelil mnohé privilégiá a venoval rozsiahle pozemky.
Stavba prvej katedrály začala v roku 1093. Okrem iného je pozoruhodná rebrovaným stropom strechy hlavnej chrámovej lode, ktorej oblúky sú podopierané relatívne štíhlymi piliermi. Tieto prvky sú predchodcami gotickej architektúry, ktorá sa objavuje v severnom Francúzsku o niekoľko desaťročí neskôr. Inteligentné využitie lomených oblúkov a rebrovaného stropu umožnilo zastrešenie ďaleko štruktúrovanejšej plochy než u predchádzajúcich stavieb. Dnes je jediným kostolom v Anglicku zachovaným [2] v takmer nezmenenom normanskom slohu.
V roku 1175[3] bola vybudovaná Kaplnka Galilejská. V 12. storočí bola pristavaná aj Kaplnka Panny Márie, kde sú uschované pozostatky Beda Venerabilisa a biskupa Lengleyho, ktorého hrobka sa nachádza pri západnom vstupe do katedrály. V 13. storočí bola v západnom krídle postavená Kaplnka deviatich oltárov. Hlavná veža bola vybudovaná v roku 1262[3], ale bola zničená úderom blesku, takže tá súčasná pochádza z roku 1470.
Cluthbertova hrobka bola na príkaz Henricha VIII. v roku 1538 zničená a dochoval sa iba skromný kamenný podstavec. O dva roky neskôr, v roku 1540, bol benediktínsky kláštor zrušený a jeho posledná prior sa stal prvým dekanom katedrály.
V roku 1650 katedrálu použilo Cromwellovo vojsko ako väzenie pre škótskych zajatcov po bitke pri Dunbare 3. septembra1650. Odhaduje sa, že tu zomrelo asi 3 000 väzňov, ktorí tu boli držaní v neľudských podmienkach, väčšinou bez jedla a vody.
