Interiér divadla „La Fenice“ v Benátkach v roku 1837Teatro alla Scala v MiláneOpera Slovenského národného divadla v Bratislave
Opera je divadelnýžáner, v ktorom sa celý príbeh vyjadruje spevom so sprievodom orchestra a často je doplnený aj baletom. Spevácke hlasy sa v opere rozdeľujú podľa hĺbky. Mužské hlasy sú (od najhlbšieho): bas, barytón a tenor, ženské hlasy sú: alt, mezzosoprán a soprán. Spevácke číslo, v ktorom postavy vyjadrujú svoje pocity a nálady, nazývame ária. Recitatív je pomerne monotónne spievaný dialóg. Podstatou opery je vzájomný súlad literárneho, hudobného a vizuálneho vyjadrenia, vďaka čomu je opera jedným z vrcholov ľudskej kultúry.
Dejiny
Po zániku antickej drámy a komédie doprevádzanej hrou na lýre, sa v stredoveku divadelné predstavenia obmedzili na nábožensky ladené predstavenia v chrámoch. S nástupom renesancie v 16. storočí vzrastal aj záujem oživiť antické divadlo. Texty niektorých antických divadelných hier sa zachovali, ale keďže Gréci nepoznali noty, nie je známe aká hudba existovala v antickom grécku. Bolo preto potrebné vymyslieť niečo nové – spevácky štýl, ktorý by vyjadroval pocity a vášne. V záujme oživenia antickej hudobnej drámy bol v poslednej štvrtine 16. storočia vo Florencii založený spolok Camerata pod vedením grófa Giovanniho Baldiniho. Prvé pokusy vykonal Vincenzo Galilei, ale prvú skutočnú operu Dafne napísal Jacopo Peri v roku 1594, ktorá sa nezachovala. V roku 1600 napísal pri príležitosti svadby Henricha IV. a Márie Medici operu Eurydice. Tieto opery ešte zďaleka nemali súčasnú formu. Boli to hudobne oveľa jednoduchšie, asi pol hodiny trvajúce diela, ale znamenali zrod nového úspešného divadelného žánru.
V 17. storočí, v období baroka, došlo v značnému rozvoju opery. V roku 1640 vzniklo v Benátkach prvé operné divadlo San Cassiano a čoskoro ho nasledovali divadlá v ďalších talianskych mestách. Majstrom opery sa v tom čase stal Claudio Monteverdi, ktorý pôsobil v Mantove a neskôr v Benátkach. V Neapole mu konkuroval Alessandro Scarlatti, ktorý sa so svojimi 115 operami stal najplodnejším operným skladateľom všetkých čias a zaslúžil sa aj o rozvoj árie ako samostatnej hudobnej jednotky. Svojou veľkoleposťou nadchla opera aj francúzske publikum a neskôr prenikla aj do nemeckých krajín a Anglicka. Benátčan Francesco Cavalli napísal operu pri príležitosti sobáša francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., Marc Antonio Cesti pri príležitosti sobáša cisára Leopolda I. Prvé opery vznikali teda hlavne pre panskú spoločnosť. Na rozdiel od vrchnosti, mešťania túžili viac po veselosti ako po dráme. Spočiatku sa zábavný štýl sústredil na preklenutie dlhej prestávky medzi dejstvami, keď boli potrebné komplikované prestavby scény. Za zakladateľa komickej opery (opera buffa) sa považuje Giovanni Battista Pergolesi, ktorý v roku 1752 počas prestávky dávno zabudnutej opery Il Prigioniero Superbo, uviedol svoju krátke dielo La serva padrona (Slúžka pani), ktorým sa preslávil. Komickú operu na prelome 18. a 19. storočia preslávil Domenico Cimarosa. Na neho potom nadviazali aj mnohí významní romantickí operní autori.
