PROFILPELAJAR.COM

	Neapol
	Napoli
	mesto
Vlajka	Erb
Štát	Taliansko
Región	Kampánia
Nadmorská výška	17 m n. m.
Súradnice	40°50′00″S 14°15′00″V / 40,83333°S 14,25000°V
Najnižší bod	0
Rozloha	117,27 km² (11 727 ha)
Obyvateľstvo	963 357 (september 2009)
Hustota	8 214,86 obyv./km²
Primátor	Rosa Russo Jervolino
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	80100, rozsah 80121 – 80147
Telefónna predvoľba	081
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historic Centre of Naples
Typ pamiatky	kultúrna
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	1995 (#19)
Číslo	726
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv
	Poloha mesta v Taliansku
	Wikimedia Commons: Rome
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O rovnomennom zaniknutom meste na Kryme pozri Skýtsky Neapol.

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 40°50′00″S 14°15′00″V / 40,83333°S 14,25000°V

Neapol (tal. Napoli, novogr. Νάπολη – Neapolis, nap. Napule) je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora, hlavné mesto regiónu Kampánia, hlavné hospodárske centrum juhu Talianska.

Leží pri Neapolskom zálive, medzi Vezuvom a Flegrejskými poľami. V meste je významný prístav, univerzita, medzinárodné letisko. Je to centrum turizmu (Vezuv, Capri). V roku 1995 bolo historické centrum mesta zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny

Mesto založené Grékmi ako kolónia, od roku 326 pred Kr. to bola rímska kolónia. V 5. stor. po Kr. ho dobyli Ostrogóti. Od 436/553 súčasť Byzantskej ríše. Od 7. storočia centrum de facto nezávislého Neapolského vojvodstva, od 10. storočia centrum arcidiecézy. Od 1140 vláda Normanov (zánik Neapolska), od 1194 Hohenstaufovci. Univerzitu založili 1224. Od 1266 vláda Anjouovcov, 1282 vytvorenie Neapolského kráľovstva. Od 1422 vláda aragonskej dynastie (Španieli). 1504 – 1714 španielske vicekráľovstvo, potom nadvláda španielskych Bourbonovcov. Za napoleonských vojen pod francúzskou dominanciou. Od 1816 súčasťou Kráľovstva oboch Sicílií, od 1861 súčasť zjednoteného Talianska.

Osobnosti mesta

Tomáš Akvinský (* 1224/1225 – † 1274), filozof a teológ
Domenico Fontana (* 1543 – † 1607), neskororenesančný architekt, maliar a sochár
Domenichino (* 1581 – † 1641), maliar
Gian Lorenzo Bernini, (* 1598 – † 1680), barokový sochár, architekt a maliar
Giovanni Battista Vico (* 1668 – † 1744), filozof
Francesco Mancini (* 1672 – † 1737), hudobný skladateľ
Francesco Nicola Fago (* 1677 – † 1745), barokový hudobný skladateľ a hudobný pedagóg
Pietro Filippo Scarlatti (* 1679 – † 1750), hudobný skladateľ, zbormajster a organista
Francesco Durante (* 1684 – † 1755, Neapol) bol taliansky hudobný skladateľ a pedagóg prvej
Domenico Scarlatti (* 1685 – † 1757), barokový hudobný skladateľ
Nicola Porpora (* 1686 – † 1768), skladateľ opernej a chrámovej hudby
Leonardo Leo (* 1694 – † 1744), skladateľ opernej a chrámovej hudby
Gaetano Latilla (* 1711 – † 1788), hudobný skladateľ
Niccolò Jommelli (* 1714 – † 1774), hudobný skladateľ
Giovanni Paisiello (* 1740 – † 1816), operný skladateľ
Niccolò Antonio Zingarelli (* 1752 – † 1837), hudobný skladateľ
Saverio Mercadante (* 1795 – † 1870), hudobný skladateľ
Giuseppe Piazzi (* 1746 – † 1826), mních, matematik a astronóm
John Emerich Edward Dalberg-Acton (* 1834 – † 1902), britský historik a politik
Ruggero Leoncavallo (* 1857 – † 1919), operný skladateľ
Benedetto Croce (* 1866 – † 1952), filozof, humanista, historik a kritik
Viktor Emanuel III. (* 1869 – † 1947), taliansky kráľ
Eduardo De Filippo (* 1900 – † 1984), dramatik, herec, scenárista a básnik
Salvatore Quasimodo (* 1901 – † 1968), prekladateľ a básnik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
Giorgio Napolitano (* 1925), politik a prezident Talianska
Luciano De Crescenzo (* 1928), spisovateľ a režisér
Fabio Cannavaro (* 1973), futbalista
Giuseppe Moscatti (* 1880 – † 1927), významný lekár a svätec