PROFILPELAJAR.COM

	Jeremy Bentham
	; anglický etik (utilitarista) a právnik, teoretik liberalizmu
Narodenie	15. február 1748; Londýn, Anglicko
Úmrtie	6. jún 1832 (84 rokov); Londýn, Anglicko
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Jeremy Bentham; (plné texty diel autora)
Commons	Jeremy Bentham
	Biografický portál

Jeremy Bentham (* 15. február 1748, Londýn – † 6. jún 1832, Londýn) bol anglický etik (utilitarista) a právnik, teoretik liberalizmu.

Vo svojom etickom učení vychádza z tézy, že motívmi konania ľudí sú uspokojenie a utrpenie. Mravnosť je užitočnosť činu. Mravnosť možno vyjadriť matematicky ako rovnováhu medzi uspokojením a utrpením, ktoré sú výsledkom konania človeka. Bentham kombinuje v etike dva princípy – princíp egoizmu a princíp altruizmu, pretože podľa neho ide o uspokojovanie súkromného záujmu ako prostriedok na zabezpečenie najväčšieho šťastia pre najväčší počet ľudí.

Myslenie

Utilitaristický náhľad na spravodlivosť

Jeremy Bentham vo svojom diele An Introduction to the Principles of Morals and Legislation (1789) vysvetľuje, že cieľom utilitárneho konania každého človeka je dosiahnutie šťastia a vyhýbanie sa bolesti. Šťastie spoločnosti ako celku tak nie je ničím iným ako aritmetickým súčtom individuálnych záujmov. Základným princípom utility je tak dosiahnutie šťastia pre čo najväčší počet ľudí.^[1] Môžeme tak predpokladať, že pokiaľ sa darí jednotlivcovi v osobnom živote, spoločnosť sa bude rozvíjať a napredovať.

Teória spravodlivosti v utilitarizme znamená odsúhlasenie každého konania, ktorého dôsledkom ja zvýšenie ľudského šťastia, a nesúhlasenie s každým konaním, ktoré by toto šťastie mohlo naopak znížiť. Maximalizácia šťastia väčšiny je tak spravodlivá aj v takom prípade, ak má za následok znevýhodňovanie menšín, čo by mohlo byť problémom najmä v pluralitnej spoločnosti.^[2]

Utilitarista si pri svojom konaní odpovedá na dve hlavné otázky:

Akými pravidlami by som sa mal riadiť, aby som dosiahol konkrétny cieľ?
Maximalizujú tieto pravidlá šťastie?^[3]

V súčasnosti sa utilitárska etika využíva v podnikaní, kedy sú ceny za výrobok alebo službu odstupňované podľa typu zákazníkov. Napríklad letecké spoločnosti využívajú vo väčšine svojich lietadiel prvú, business a economy triedu. Pasažieri cestujúci v prvej triede síce platia oproti ostatným pasažierom vyššie poplatky, avšak získavajú väčšie pohodlie. Príkladom môže byť aj farmaceutická spoločnosť, ktorá uvedie do obehu vládou schválený liek aj napriek jeho vedľajším účinkom, pretože počet ľudí, ktorým liek pomôže je väčší, ako počet ľudí, ktorým spôsobí vedľajšie účinky. Akt utilitarizmu tak často berie do úvahy zaužívanú frázu „účel svätí prostriedky.“^[4]

Utilitarizmus a garancia základných ľudských práv

Aplikovanie utilitarizmu do praxe však môže byť často v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože etika rozhodovania utilitarizmu je založená na posudzovaní dôsledkov činov jednotlivca. Vo všeobecnosti sa ľudia vo svojom rozhodovaní riadia podľa etických pravidiel, ktoré zakazujú klamstvo alebo vraždu, pretože sa tým koná zlo. Utilitarista však myslí na dôsledky svojich činov a pokiaľ má klamstvo alebo vražda za následok „maximalizáciu šťastia“, je ochotný klamať alebo dokonca zabíjať. Vo svojej podstate tak klamstvo ani vražda pre utilitaristu nie sú zlé a všetko závisí iba na okolnostiach.

Ako príklad utilitaristickej spravodlivosti možno uviesť situáciu, v ktorej by sme zabitím jedného nevinného človeka mohli zachrániť ďalších 10 nevinných ľudí. Osoba posudzujúca dôsledky svojich činov – teda utilitarista – by sa rozhodla obetovať jedného nevinného človeka, pokiaľ by tým zachránila zvyšných desiatich. Avšak osoba, ktorá sa nerozhoduje na základe maximalizácie šťastia čo najväčšieho počtu ľudí, by prehlásila, že zabíjanie ľudí je vo svojej podstate zlé a rozhodla by sa neobetovať jedného človeka, aj keby to znamenalo istú smrť pre ďalších 10 ľudí. Utilitarista v tomto prípade pokladá zabitie človeka za spravodlivé a morálne správne, pretože tým maximalizuje šťastie väčšieho počtu ľudí.

Príkladov na takýto rozpor s garanciou ľudských práv je mnoho. Napr. ak by za lekárom prišiel milionár, ktorý súrne potrebuje transplantáciu orgánov. Pokiaľ dostane vhodný orgán, bude platiť 1000 transplantácií bedrových kĺbov ročne po dobu desiatich rokov. Avšak vyhovenie jeho požiadavke by znamenalo zabitie nevinnej osoby X, ktorá je na vrchole zoznamu ešte žijúcich darcov. Jeho smrť by však znamenala šťastie obrovského množstva ľudí s novými kĺbmi. Pokiaľ by sa lekár rozhodoval na základe Benthamovho utilitarizmu, argumentoval by, že ľudské práva osoby X by mohli byť ignorované, aby sa zvýšilo celkové množstvo ľudského blahobytu v podobe transplantácie nových bedrových kĺbov.^[5]

Ďalším príkladom môže byť situácia, v ktorej by Ústredná spravodajská služba Spojených štátov zaznamenala podozrenie na odpálenie veľkej bomby na námestí hlavného mesta. Agenti služby by zachytili hlavného podozrivého, o ktorom by verili, že má informácie o tom, kde sa bomba nachádza. Podľa utilitarizmu by bolo správne, aby podozrivého mučili, kým neprezradí polohu bomby? Podľa utilitaristu áno, pretože morálne správne je podľa neho to, čo produkuje najväčšiu bilanciu výhod oproti škodám, ktoré by mohli byť spáchané na každom postihnutom.^[6] Teda zachránenie obrovského množstva ľudí nachádzajúcich sa v centre hlavného mesta by malo z hľadiska utilitarizmu oveľa väčšiu hodnotu, ako zásah do práv podozrivého v podobe mučenia.