John Dewey (* 20. október 1859, Burlington, Vermont, USA – † 1. jún 1952, New York) bol americký filozof, predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu, predstaviteľ reformnej pedagogiky. Opieral sa o behaviorizmus J. B. Watsona. Deweyho považujú za najvplyvnejšieho amerického sociálneho filozofa a pedagóga.
V protiklade k Jamesovi a F. C. S. Schillerovi zakladá ľudské poznanie na skúsenosti spojenej s rozvojom techniky. Tento rozvoj dokazuje neustála premenlivosť všetkého, čo je hmotné a duchovné, všetkého, o čom s konečnou platnosťou rozhoduje ľudská činnosť. Myslenie i poznanie sú pre túto činnosť nástrojom, ktorý umožňuje človeku prekonať množstvo ťažkostí, ktoré pred ním vznikajú.
Deweyho pragmatizmus
Podľa Deweyho sa od ostatných živočíchov neodlišujeme tým, že myslíme, ale tým, že na rozdiel od nich sa dokážeme adaptovať na čoraz zložitejšie a komplexnejšie prostredie, dokážeme rozširovať svoj obzor a svoje presvedčenia zdôvodňovať pred čoraz väčším publikom. To, čo nazývame poznávaním alebo skúmaním, je podľa Deweyho vždy iba vecou ďalšieho prispôsobovania sa.
Morálny a politický pokrok nie je postupné približovanie sa k jedinej správnej Morálke a jedinej správnej politike, ale je to jednoducho pokrok na naše dovtedajšie Ja. Podobne ako Hegel považoval dejiny sveta za proces smerujúci k čoraz rozvinutejším a komplexnejším stavom, aj Dewey pokladal individuálny duchovný pokrok ľudskej bytosti i politický a sociálny pokrok civilizácie za prekonávanie minulosti. Spôsob, akým túto minulosť prekonávame, nám pritom umožňuje obzrieť sa späť a zistiť, kde sme urobili chyby.
Dewey bol presvedčený, že o budúcnosti nemôžeme nič vedieť, že dejiny nemajú nijaký prirodzený cieľ. Dewey chápal kultúrne dejiny od neandertálcov až po súčasnosť podobne, ako biológovia chápu biologickú evolúciu od améby až po opicu. Ani v jednom prípade nejde o niečo osudové, nevyhnutné, jednoducho to tak bolo, ale keď už to bolo, využime to vo svoj prospech. Človek sa na tejto planéte objavil náhodou. Takou istou náhodou, a nie osudom bolo aj to, že na planéte sa objavila demokratická spoločnosť. Podobný názor má aj na vznik kresťanstva, kde bol presvedčený, že kresťanstvo nevďačí za svoj vznik zjaveniu, ale takrečeno šťastnej náhode. Nemuselo k tomu dôjsť, ale keď už k tomu došlo, západná civilizácia ju využila vo svoj prospech.
Podľa Deweyho, podobne ako podľa Heideggera boli dejiny metafyziky dejinami úsilia nájsť niečo vznešené a mocné, – nech už to bol Boh, Skutočnosť či Rozum – čo by stálo na našej strane. Kant napríklad tvrdil, že práve rozum je na našej strane, Marx tvrdil, že sú to dejiny, cirkvi hlásajú, že je to Boh. Dewey, poučený Darwinom, tvrdí, že sme tu celkom sami. Na otázku, odkiaľ sa berie ten osvietenský sen o demokratickej spoločnosti, odpovedal: Je to jednoducho sen, výplod ľudskej fantázie.
Názory na jazyk
Jediná špecificky ľudská vec je jazyk. No dejiny jazyka sú neprerušovaným príbehom postupne narastajúcej zložitosti. Je to príbeh o tom, ako sme sa od neandertálskeho chrochtania a štuchania lakťami dostali k nemeckým filozofickým traktátom, a nie je o nič menej súvislý ako príbeh o tom, ako sme sa dostali od améb k antropoidom. Obidva príbehy sú súčasťou jedného rozsiahlejšieho príbehu. Biologickú evolúciu plynulo nahrádza evolúcia kultúrna. Z evolučného hľadiska sa chrochtanie líši od traktátov iba mierou zložitosti. No rozdiel medzi zvieratami používajúcimi jazyk a nemými zvieratami, ako aj rozdiel medzi kultúrami, v ktorých existuje, je ako vždy dôležitý a evidentný, hoci tu v obidvoch prípadoch ide o rozdiel v miere. Podľa Deweyho sa filozofi ostro odlišujúci rozum od skúsenosti či morálku od rozumnosti pokúšajú urobiť z dôležitého rozdielu v miere rozdiel metafyzický. Preto si vymysleli problémy, ktoré sú neriešiteľné, a pritom vykonštruované.
Morálka a zákon
Podľa Deweyho rozlíšenie medzi rozumnosťou a morálkou, rovnako ako rozlíšenie medzi zvykom a zákonom, je rozlíšením miery – miery potreby vedomého uváženia a explicitného formulovania príkazov-, nie druhovým rozlíšením. Užitočné sa od správneho neodlišuje druhovo. Správne je iba abstraktné meno pre množstvo pôsobiacich konkrétnych požiadaviek, ktoré na nás kladú ostatní a ktoré, ak chceme žiť, musíme, do istej miery zohľadňovať.
Analógia medzi jazykom a morálkou
Vznikla ako reakcia na kantovskú kritiku jeho chápania morálky. Hovorí sa, že morálka predpokladá podriadenie faktu ideálnej predstave, kým z tohto (Deweyho) hľadiska je morálka vo vzťahu k holému faktu sekundárna, čím ju vlastne zbavujeme dôstojnosti a právoplatnosti...Táto kritika sa zakladá na nesprávnom oddeľovaní. V skutočnosti tvrdí, že ideálne kritériá buď predchádzajú zvyky a dávajú im morálnu kvalitu, alebo prichádzajú až po zvykoch a vyvíjajú sa z nich, sú teda čisto náhodnými vedľajšími produktmi. Podstata Deweyho analógie medzi jazykom a morálkou spočíva v tom, že neexistoval rozhodujúci okamih, v ktorom jazyk prestal byť sledom reakcií na podnety poskytované správaním ostatných a začal byť nástrojom na vyjadrovanie presvedčení. Podobne neexistoval bod, v ktorom praktický rozum prestal byť rozumný a začal byť špecificky morálny, v ktorom prestal byť čisto užitočný a začal byť autoritatívny.
Dielo
- The Study of Ethics, 1894
- The School and Society, 1900
- Studies in Logical Theory, 1903
- Ethics, 1908
- The Influence of Darwin on Philosophy, 1910
- Democracy and Education, 1916
- Essays in Experimental Logic, 1916
- Reconstruction in Philosophy, 1920
- Human Nature and Conduct, 1922
- Experience and Nature, 1925
- The Quest for Certainty, 1929
- Philosopy and Civilization, 1931
- Art as Experience, 1934
- A Common Faith, 1934
- Logic: The Theory of Inquiry, 1938
- Theory of Valuation, 1939
- Intelligence in the Modern World (výber vyd. J. Ratner), 1939
- Problems of Men, 1946
- Knowing and Known (spolu s A. F. Bentleym), 1949
- The Child and the Curriculum (spolu so School and Society), 1956
Literatúra
Rorty, R.:Filozofické orchidey. Bratislava: Kalligram 2006. 264 str. ISBN 80-7149-830-0.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Dewey
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
