PROFILPELAJAR.COM

	Albertus Veľký
	nemecký filozof a teológ; Učiteľ Cirkvi; patrón prírodovedcov
Štát pôsobenia	Rímsko-nemecká ríša; Francúzsko
Funkcie a tituly
Biskup regensburský
	1260 – 1263
Provinciál Rehole kazateľov v Nemecku
	1254 – 1257
Biografické údaje
Narodenie	1193 – 1207; Lauingen an der Donau, Rímska ríša
Úmrtie	15. november 1280; Kolín, Rímska ríša
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Rehoľa kazateľov (OP); (dominikáni)
Biskup
Menovanie	Alexander IV.
Konsekrácia	cca 1260
Svätec
Blahorečenie	1622; Rím, Pápežský štát; Gregor XV.
Kanonizácia	16. december 1931; Bazilika svätého Petra, Vatikán; Pius XI.
Sviatok	15. november
V cirkvách	rímskokatolícka
Patrón	prírodovedcov
Atribúty	biskupské rúcho, kniha, pero, biskupská berla, mitra
Odkazy
	Albert Veľký na catholic-hierarchy.org angl. ; Albert Veľký
	Biografický portál

Svätý Albert Veľký alebo Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu (* 1193 – † 15. november 1280, Kolín) bol nemecký filozof, teológ, matematik, astronóm, geograf, chemik, metafyzik, fyzik, biblista, alchymista^[1] a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského. Je patrón teológov, filozofov, prírodovedcov, medicínskych technikov, študentov a baníkov.

Životopis

Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde r. 1245 získal doktorát. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde zorganizoval šúdium a viedol celú univerzitu. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku (dnešné Nemecko). Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Zomrel v Kolíne a pochovali ho v kostole sv. Ondreja.

Dielo Alberta Veľkého

Pri tvorbe svojho filozoficko-teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie. Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.

Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.

Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.

Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.

Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.

Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti. Zviera ako kategória čohosi všeobecného je skoršie ako konkrétne zviera, hoci v poriadku prirodzeného jestvovania je jednotlivo-konkrétne zviera skoršie.

Zaoberal sa aj alchýmiou, teda stredovekou chémiou. Považuje sa za objaviteľa chemického prvku arzén, ktorý sa mu okolo roku 1250 podarilo ako prvému izolovať.^[2]^[3]

De Adhaerendo Deo (v slovenčine: O primknutí sa k Bohu) ^[4].

Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.

V roku 1931 bol vyhlásený za svätého. V roku 1941 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna prírodovedcov a za učiteľa cirkvi.

Žiaci

Referencie

↑ Albert Veliký. In: Lexikon alchymie a hermetických věd. Ed. Claus Priesner, Karin Figala; preklad Petr Babka. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2006. 368 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-815-0. S. 20-22.
↑ EMSLEY, John. Nature's Building Blocks: An A-Z Guide to the Elements. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0-19-850341-5. S. 43,513,529.
↑ VENHART, Martin. Ako sa od praveku menilo objavovanie a používanie chemických prvkov [online]. SME.sk - Petit Press a.s., 2019-06-27, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
↑ O primknutí sa k Bohu, databazeknih.cz