Mitra (lat.infula) je ceremoniálna či kultická pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi.
História
Pôvodne to bola ceremoniálna vlnená čelenka, s ktorou boli v starovekom Grécku zobrazované niektoré bohyne (napr. Héra, Démétér) a bohovia (Dionýzos, odtiaľ nazývaný mitroforos); v Ríme ju nosili cudzinky, prostitútky a archigallus (predstavený Gallov, kňazi kultu bohyne Kybely).[1]
Na kresťanskom Západe
V 10. storočí sa začala užívať ako pokrývka hlavy kresťanskýchbiskupov a opátov. Pri uvedení do úradu, ju sprvu biskupovi vkladal na hlavu pápež, arcibiskupovi biskup, opátovi buď pápež alebo predstavený rádovej provincie či kongregácie (pater abbas).[chýba zdroj]
Infulovať znamená prepožičať právo nosiť mitru; mimo biskupov mali toto právo aj niektorí ďalší významní cirkevní hodnostári, ako opáti, kapitulní prepošti alebo arcidekani[2]. Infularius je označenie posluhujúceho (miništranta) pri kresťanských obradoch, ktorého úlohou je držať mitru v čase, keď ju cirkevný hodnostár práve nemá na hlave. Ak slúži bohoslužbu, po sňatí mitry má biskup na hlave solideo čiže pileolus. Trojstupňová mitra pôvodne používaná pápežmi (posledným bol Pavol VI.) sa nazýva tiara.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi má mitra podobu uzatvorenej koruny a nemá žiadne visiace pruhy. Mitru nosia biskupi a niektorí kňazi, ktorí dostali toto právo ako vyznamenanie (tzv. mitroforní kňazi). Symbolizuje vysokú dôstojnosť a duchovnú moc nositeľa, zároveň je aj symbolom Kristovej tŕňovej koruny.[3] Pri niektorých bohoslužbách si biskup namiesto mitry dáva kamilavku so závojom (tzv. klobuk).
Referencie
↑Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1974. S. 390–391 a 210.