Svätý Pavol VI., lat. Paulus PP. VI, vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini[1] (* 26. september 1897 Concesio, Taliansko – † 6. august 1978, Castel Gandolfo, Vatikán) bol 262. pápež v období 21. jún 1963 – 6. august 1978.
Životopis
Mladosť
Narodil sa v dedine Concesio pri Brescii, ako druhý syn v rodine váženého advokáta, obchodníka, vydavateľa a šéfredaktora katolíckeho denníka Il cittadino di Brescia.[2] Pápežova matka bola hlboko veriaca žena, ktorá chodila každý deň na sväté prijímanie.
Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Začal študovať na jezuitskom gymnáziu v Brescii, ktoré však musel pre chorobu opustiť. Ďalšie vyučovanie absolvoval súkromne, maturitu zložil v roku 1916 na prísnom gymnáziu Arnaldo da Brescia.[3] Aj v kňazskom seminári v Brescii začal študovať ako externista. Býval v rodičovskom dome.[4]
Kňaz
Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920.[1] Primície mal na ďalší deň v kostole Santa Maria delle Grazie v Brescii.[4] Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana.[4] Súčasne študoval aj na štátnej univerzite. Po čase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov, ktorá sa vtedy volala Accademia dei Nobili ecclesiastici (Akadémia cirkevných šľachticov).[4] Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma.[4]
Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.
Biskup
1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa.[1] Do úradu nastúpil 4. januára 1955[1] a tak účinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“.[5] Jeho sťahovanie „sprevádzalo povestných deväťdesiat debien kníh“.[6] O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála.[1]
Pontifikát
Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár,[7] 21. júna 1963,[1] po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi. Už v roku 1964 vykonal ako pápež prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie z pohľadu ekumenizmu. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s arcibiskupom canterburským Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.[8]
Pavol VI. okrem cesty do Svätej zeme absolvoval aj iné pastoračné cesty. Navštívil Filipíny, Austráliu, Indonéziu, Samou, Hongkong, Irán a Srí Lanku. Jeho neobyčajné cesty do Indie, do OSN v New Yorku vzbudili pozornosť svetovej verejnosti.[9] Medzi novinármi ho nazývali Flying Paul (Lietajúci Pavol).
Pavol VI. zrušil index zakázaných kníh a názov Svätého ofícia zmenil na Kongregáciu pre náuku viery. (Sväté ofícium bolo následníkom stredovekej inštitúcie pre inkvizíciu.)[8]
V zahraničnej politike bol pokračovateľom mierovej koexistencie Jána XXIII. Rozhodol sa pokračovať v Druhom vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť Jána XXIII.[10] Aj keď s veľkou opatrnosťou, ale chcel pokračovať v zbližovaní sa s východným blokom v intenciách svojho predchodcu.[11]
Menovania nových slovenských biskupov
Proces kanonizácie
Blahorečenie
Pápež František v piatok 9. mája 2014 rozhodol o blahorečení Pavla VI., ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 2014.[12][13][14] Jeho pozostatky neexhumovali,[15] ako relikvia slúžili stopy krvi na odeve Pavla VI., ktoré na ňom ostali po pokuse o atentát na pápeža v Manile 27. novembra 1970.[13][14] Počas blahorečenia mal pápež František oblečené zlaté rúcho, ktoré dostal Pavol VI. k osemdesiatym narodeninám a použil aj jeho biskupskú palicu a kalich.[13][14] Jeho spomienka sa v Katolíckej cirkvi slávi 26. septembra.[13]
Kanonizácia
Dňa 13. decembra 2017 komisia teológov potvrdila ďalší zázrak na príhovor Pavla VI. Zázrak sa týkal narodenia zdravého dieťaťa v 26. týždni tehotenstva aj napriek prasknutiu placenty v 13. týždni tehotenstva a veľmi rizikovému tehotenstvu. Matka sa rozhodla dieťa donosiť a svoje tehotenstvo zverila príhovoru Pavla VI.[16][17]
Členovia Kongregácie pre kauzy svätých na zasadnutí 6. februára 2018 tento zázrak potvrdili.[16]
Pápež František 6. marca 2018 podpísal dekrét o svätorečení Pavla VI., ktorým zázrak uznal. Jeho kanonizácia bola v nedeľu 14. októbra 2018 vo Vatikáne.[18]
Zasadania Druhého vatikánskeho koncilu za Pavla VI.
Dokumenty vydané Pavlom VI.
- Konštitúcia o liturgii (4. decembra 1963)
- Dekrét o masmédiách (4. decembra 1963)
- Konštitúcia o Cirkvi (21. novembra 1964)
- Dekrét o ekumenizme
- Dekrét o východných katolíckych cirkvách
- Mysterium fidei (3. septembra 1965) – podnet pre liturgickú reformu
- Populorum progressio (26. marca 1967) – požaduje sociálnu spravodlivosť
- Sacerdotalis coelibatus (24. júna 1967) – nástojí na dodržiavaní kňazského celibátu
- Humanae vitae (25. júla 1968) – odsudzuje umelé metódy pri obmedzovaní pôrodnosti
- Matrimonia mixta (31. marca 1970) – umiernenejšie nariadenia o zmiešaných manželstvách
Zaujímavosti
- Malého Giovanniho rodičia po narodení zverili dojke, tridsaťročnej sedliačke, ktorá ho spolu s vlastným štvrtým dieťaťom dojčila 14 mesiacov.
- Na primíciách mal mladý kňaz Montini oblečené omšové rúcho, ktoré mu matka ušila zo svojich svadobných šiat.
- Študentskí priatelia Montiniho volali „Džibiemme“ (G.B.M.- iniciály jeho mena).
- Pápež Pavol VI. sa sám pokladal za antifašistu. V portréte, ktorý o ňom uverejnili v L’Osservatore Romano 28. januára 1974 sa píše, že Montini bol nielen odporca fašizmu, ale na rozdiel od Pia XII. nepociťoval ani sympatie k Nemcom.
- 13. novembra 1964 položil pápežskú tiaru na oltár Baziliky svätého Petra, ako dar chudobným.
- Zrušil používanie prenosného trónu (sedia gestatoria).
Referencie
- ↑ a b c d e f CHENEY, David M.. Pope Paul VI [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Mondin 2001, s. 731
- ↑ Mondin 2001, s. 731 – 732
- ↑ a b c d e Mondin 2001, s. 732
- ↑ Mondin 2001, s. 734
- ↑ PAVOL VI. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 262 – 264.
- ↑ Mondin 2001, s. 736
- ↑ a b Mondin 2001, s. 746
- ↑ Mondin 2001, s. 749
- ↑ Mondin 2001, s. 740
- ↑ Mondin 2001, s. 749 – 750
- ↑ GAZDA, Imrich. František ocenil ďalšieho koncilového pápeža. Pavol VI. bude blahorečený. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2014-05-11. Dostupné online [cit. 2018-02-14]. ISSN 1336-720X.
- ↑ a b c d Pápež Pavol VI. je blahoslavený, dňom slávenia je 26. september [online]. Radio Vaticana, 2014-10-21, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c Pápež Pavol VI. je blahoslavený, dňom slávenia je 26. september [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-10-19, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Pozostatky Pavla VI. zostanú po blahorečení vo Vatikánskych hrobkách [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-10-18, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Bude Pavel VI. brzy svatým? Kardinálové potvrdili zázrak [online]. Česká biskupská konference, 2018-02-12, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online. (čes.)
- ↑ Teológovia uznali druhý zázrak pripisovaný pápežovi Pavlovi VI.. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-22. Dostupné online [cit. 2018-02-14]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Cirkev dekrétom uznala mučeníctvo Božej služobníčky laičky Anny Kolesárovej [online]. Radio Vaticana, 2018-03-07, [cit. 2018-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Mondin 2001, s. 740 – 746
Literatúra
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol VI.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol VI.
Externé odkazy
|
|---|
| 1. – 4. storočie | | |
|---|
| 5. – 8. storočie | |
|---|
| 9. – 12. storočie | |
|---|
| 13. – 16. storočie | |
|---|
| 17. – 21. storočie | |
|---|
