Henri Bergson (* 18. október1859, Paríž, Francúzsko – † 4. január1941, Paríž) bol francúzsky filozof, predstaviteľ intuitivizmu a filozofie života. V Bergsonovom myslení sú živé najmä motívy Platónovej filozofie, neskorého Schellinga, Schopenhauera a samozrejme francúzska filozofická tradícia. Základným pojmom Bergsonovej filozofie je pojem čistého, nehmotného plynutia, presnejšie povedané trvania (fr. durée) ako prvopočiatku všetkého jestvujúceho. Hmota, čas, pohyb sú rozličnými formami prejavu tohto pôvodného trvania. Poznanie trvania je prístupné iba intuícii, čiže aktu poznania zhodného s aktom, ktorým sa rodí skutočnosť. Na evolučnom procese akcentuje Bergson jeho tvorivostnú stránku a interpretuje ju vitalisticky.
Skutočnosť je podľa Bergsona tvorivý proces, ktorý v každom novom časovom okamihu prináša novosť, nevymedziteľnú a nepochopiteľnú z minulých skúseností a daností.
Dielo
Essai sur les données immédiates de la conscience, 1889
Matière et mémoire, essai sur la relation du corps à l'esprit, 1896
