Ženeva (franc.Genève [vyslov:ž-név], nem.Genf) je mesto nachádzajúce sa na juhu Švajčiarsku. Leží pri výtoku Rhôny zo Ženevského jazera. Samotná Ženeva má 200 tisíc obyvateľov, aglomerácia vyše pol milióna.[1]
Je priemyselným, obchodným a finančným centrom svetového významu. Sídli tu viacero medzinárodných organizácií, vrátane OSN.[2] Ženeva je jedným z najdrahších miest na svete.[3][4]
Poloha
Ženeva sa nachádza na 46°12 s.š., 6°09' v.d, na juhozápadnom konci Ženevského jazera, kde z jazera vyteká rieka Rhôna. Druhou riekou v meste je Arve, ktorá sa zlieva s Rhônou ešte v meste, na mieste Jonction. Mesto je ohraničené dvomi pohoriami, Alpami a Švajčiarskou Jurou. Z mesta je za dobrého počasia vidieť zasnežený Mont Blanc, najvyššiu horu Európy (4807 m), vzdialenú asi 70 km juhovýchodne.
Dejiny
Keltský názov Genava označoval hlavné mesto kmeňa Allobrogov, ktoré v roku 121 pred Kr. bolo dobyté Rímom a stalo sa akýmsi predmestím v Zaalpskej Galii (Gallia Transalpine). V rokoch 52 a 58 pred Kr. sa tu zdržiaval Julius Caesar. Prvý kresťanský kostol tu vznikol okolo roku 350, v rokoch 443-467 bola Ženeva sídelným mestom burgundských kráľov a od prelomu 4. a 5. storočia do reformácie roku 1536 tu bolo biskupské sídlo. Na začiatku 11. storočia sa Ženeva stala spolu s Bourgogne časťou Svätej ríše rímskej, a to ako biskupstvo. Roku 1124 získal Ženevský biskup zmluvou s miestnym grófom vládu nad mestom.
Od polovice 13. storočia sa tu konajú významné trhy a mešťania sa snažili získať lepšiu pozíciu voči biskupovi. Roku 1309 biskup priznal mestu právo voliť si radných (syndikát) a v roku 1477 uzavrel zmluvu o združení so švajčiarskymi mestami Bern a Fribourg. V roku 1526 uzavreli podobnú zmluvu samotní mešťania, ktorí sa tak podľa vzoru talianskych miest vymanili z moci biskupov. Zároveň sa prostredníctvom nemeckých kupcov do mesta šírili myšlienky nemeckej reformácie a od roku 1536 boli v meste zakázané katolícke bohoslužby.
Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor Ján Kalvín (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer teokratický režim. V roku 1541 napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dvesto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konzistórium, vedené Kalvínom. V roku 1553 dal Kalvín v Ženeve upáliť španielskeho lekára Michela Serveta, ktorý popieral Najsvätejšiu Trojicu. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exulantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.
V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťanmi a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku 1707, ktoré viedol právnik Pierre Fatio, bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku 1737 bolo 11 mŕtvych. Roku 1762 dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka J.-J. Rousseaua a v roku 1781 proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do Paríža. Avšak v roku 1793 "starý režim" definitívne padol a roku 1794 bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve hodinárstvo a zlatníctvo, na druhom mieste textilný priemysel.
V rokoch 1798 – 1814 patrila Ženeva k Francúzsku a po porážke Napoleona bol roku 1815 založený švajčiarsky kantón Ženeva spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu Viedenským kongresom pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto Carouge. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku 1847, kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku 1848 schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku 1839 tu poľský exulant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma Patek Philippe) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.
V roku 1863 tu založil Jean Henri Dunant Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku 1901 vyznamenaný Nobelovou cenou. Medzinárodný Červený kríž dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920 – 1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizácií.
Hospodárstvo
Ženeva je významné bankové a obchodné centrum, centrum hodinárskeho priemyslu, má niekoľko priemyselných firiem, a je obľúbeným kongresovým miestom. V blízkosti letiska je veľké kongresové a výstavné centrum Palexpo, kde sa koná aj pravidelný Ženevský autosalón. Pre výnimočnú polohu na brehu jazera a medzi horami je vyhľadávaným cieľom turistov.
V Ženeve sídli niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi:
Ženevské jazero (Lac Léman) s plochou 582 km², ktoré podstatne patrí k obrazu mesta, so 140 m vysokým vodotryskom (Jet d'Eau), s promenádami a parkmi okolo jazera. Takmer 20 % plochy mesta pokrýva zeleň, najmä okolo jazera a v diplomatickej štvrti na západe
Historické centrum mesta vzniklo na malom pahorku na ľavom brehu Rhôny, na ktorého vrcholku dnes stojí:
Katedrála svätého Petra, kamenná románsko-gotická stavba zo začiatku 13. storočia na mieste staršieho kostola zo 6. storočia. Zvyšky starších stavieb sú prístupné v podzemí katedrály. Katedrála bola niekoľkokrát spustošená, v rokoch 1400 – 1405 bola pristavená gotická kaplnka Makabejských a nad krížením vznikla štíhla stredná veža. V rokoch 1536 – 1559 tu pravidelne kázal Ján Kalvín, v rokoch 1752 – 1756 bolo pristavené nové priečelie a v rokoch 1794 – 1798 tu sídlil revolučný tribunál. Na vežiach je celkom 9 zvonov, najväčší La Clémence z roku 1407 váži 6,2 tony, a od roku 1749 je tu aj zvonkohra
V susedstve katedrály je Maison Mallet (bývalý biskupský palác) s medzinárodným múzeom reformácie
Gotický kostol svätej Márie Magdalény pod katedrálou smerom k jazeru
Jazdecká bronzová socha generála Guillaume-Henri Dufoura
Za hlavnou stanicou smerom k Palácu národov je možné nájsť tiež ulicu T. G. Masaryka
Na západnej strane mesta (pravý breh Rhôny) je:
Palác národov, sídlo OSN a bývalej Spoločnosti národov.
Botanická záhrada, R. de Lausanne 1.
Nábrežie pri jazere s hotelom Richmond, kde v roku 1915 pobýval v exile T. G. Masaryk.
Na nábreží je pomník rakúskej cisárovnej Alžbety ("Sissi"), ktorá tu bola roku 1898 zavraždená.
Múzeá
V meste je mnoho múzeí:
Musée de l´Arianne, Av. de la Paix 10 (sklo a keramika)
Musée d´Art et d´Histoire, R. Charles-Galland 2 (maľby, sochy, umelecké predmety)
Musée Barbier-Mueller, R. Jean-Calvin 10 (antické umenie, primitívi)
MAMCO, R. des Viuex-Grenadiers 10 (moderné umenie)
Prírodovedné múzeum, R. de Malagnou 1
Etnografické múzeum, Bd. Carl-Vogt 65
Múzeum Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Av. de la Paix 17
Múzeum dejín vied, R. de Lausanne 128
Patek Philippe museum, R. des Vieux Grenadiers 7 (hodinky a hodinárstvo)
Doprava
V Ženeve je električková, trolejbusová aj autobusová hromadná doprava, ktorú prevádzkuje podnik TPG. Prímestská doprava na niekoľkých miestach prekračuje francúzske hranice.
Pre obce a mestá na brehoch Ženevského jazera má význam aj pravidelná lodná doprava, švajčiarska aj francúzska.
Mesto a kantón sú výborne napojené na medzinárodnú dopravnú sieť. Nachádza sa tu po Zürichu druhé najväčšie letisko vo Švajčiarsku Genève-Cointrin, napojenie na francúzsku vysokorýchlostnú sieť TGV a diaľničnú sieť.
↑Staying on the Safe Side; Geneva [online]. nytimes.com, 1990-06-24, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
↑Cost of Living City Ranking [online]. mobilityexchange.mercer.com, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online. Archivované 2019-05-08 z originálu.
↑, ČTK,. V ktorom meste sveta sa žije najdrahšie? Nový rebríček má prekvapujúceho lídra. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2021-12-01. Dostupné online [cit. 2022-02-08]. ISSN1336-2674.
