Taliani
Italiani

1. rad: Alessandro Volta, Enrico Fermi, Lorenzo di Piero de' Medici, Rita Levi-Montalcini, Giacomo Leopardi 2. rad: Leonardo da Vinci, Krištof Kolumbus, Federico Fellini, Giuseppe Verdi, Dante Alighieri 3. rad: Anna Magnaniová, Ugo Foscolo, Umberto Eco, Gabriele D’Annunzio, Galileo Galilei 4. rad: Antonio Vivaldi, Guglielmo Marconi, Giuseppe Garibaldi, Alessandro Manzoni, Italo Calvino 5. rad: Giosuè Carducci, Luciano Pavarotti, Niccolò Machiavelli, Marco Polo, Valentino Rossi 6. rad: Sergio Leone, Luigi Pirandello, Pier Paolo Pasolini, Gian Lorenzo Bernini, Salvatore Quasimodo
Populácia
cc 140 mil. (talianski občania: cca 60 mil.; taliansky pôvod: cca 80 mil.)
Krajina s významnou populáciou
Taliansko 55 695 126 [1]
Argentína 30 047 494 [2] Brazília 26 000 000 [2] USA 16 250 211 [3] Venezuela 1 736 766 [4] Francúzsko 1 530 563 [2] Kanada 1 488 425 [5]
Jazyk(y)
taliančina: sicílčina, neapolčina, benátčina, furlančina a ďalšie dialekty
Náboženstvo
prevažne katolíctvo[6]
Príbuzné národy
Románi

Taliani alebo staršie Vlasi^[7] (taliansky – italiani, sicílsky, neapolsky, sardínsky a benátsky – Taliani, furlansky – Talians, v emilčina-romaňolčine – Itagliàni, grécky – Ιταλοί (Italí)) sú národ, žijúci najmä v Taliansku. Ich jazyk je taliančina, románsky jazyk. Ich náboženstvo je prevažne rímskokatolícke.

Autochtónni Taliani žijú v Taliansku (56 miliónov), Švajčiarsku (750 000), San Maríne (28 000), Vatikáne, Slovinsku (3000) a Chorvátsku (20 000). Veľa ich žije v diaspóre v Amerike (USA, Brazília), Argentína, Paraguaj, Kanada, Austrálii a Západnej Európe (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Luxembursko a Nemecko).

Taliani sa podľa etnogenézy rozdeľujú spravidla na Južných Talianov a Severných Talianov. Severní Taliani obývajú územie Apeninského polostrova približne od územia na sever od Ríma. Taliani sú potomkovia starovekých italských národov.

Italikovia bolo označenie jazykovo a etnicky príbuzných indoeurópskych národov, ktoré obývali územia od Emílie, cez stredné Taliansko, až po hranice juhotalianskej Kalábrie. Ďalej žili aj na Sicílii. Medzi italické kmene patrili aj Latinovia, obyvatelia mesta Rím a okolitého kraja Latium. Starovekí Rimania boli spočiatku pod vplyvom Etruskov, svojich severných neindoeurópskych susedov, ktorí pravdepodobne pochádzali z Anatólie a obývali dnešné územie Toskánska až po Benátsko, no neskôr sa ich zbavili a vznikla tak Rímska republika. Počas tohto obdobia (5.-1. stor. pred Kr.) si Rimania postupne podmanili celú Itáliu. Najprv si podrobili ostatné italické kmene a Etruskov, potom Ilýrov, sídliacich v kraji Apúlia a juhoitalských Grékov, ktorí do Itálie prichádzali z gréckych mestských štátov a zakladali tu nové mestá, prevažne na územii Kalábrie, Sicílie a Apúlie. Ďalším italským kmeňom boli aj Venéti, ktorí sídlili spolu s Keltmi v dnešnom severotalianskom kraji Benátsko a Furlansko a pravdepodobne sa radili k Italikom, ďalej susedili s neindoeurópskymi Ligúrmi, ktorí sídlili na severozáopade Itálie, v kraji Ligúria. Keď si Rimania podmanili Itáliu, začali ju kolonizovať. Rimania v tejto dobe hovorili staršou formou latinčiny, ktorá bola podobná ako ostatné jazyky Italikov a tak ju mnohé italické kmene prijali a dostali rímske občianstvo. Na základe tejto súvislosti, Italikovia, pod spoločným pomenovaním, Rimania, kolonizovali celé územie Etruskov, Ligúrov, Venétov a Keltov a tu splynuli s pôvodným obyvateľstvom, ktoré sa romanizovalo. Mnoho Keltov sa dobrovoľne po nastolení rímskej moci z Itálie vysťahovalo, prevažne na územie dnešných Čiech. Rimania kolonizovali aj juhoitalskú Apúliu, ktorú dovtedy obývali illýrske kmene. Takto sa Rimania (Italikovia) stali väčšinovým obyvateľstvom severnej Itálie. Iná situácia bola na juhu. Na juhu Itálie, hlavne na Sicílií a v Kalábrii, boli totiž väčšinovým obyvateľstvom Gréci, ktorí toto územie osídlili počas veľkej gréckej kolonizácie a tak sa toto územie nazývalo Μεγάλη Ελλάδα (Megále Helláda), Veľké Grécko latinsky Magna Graecia. Gréci obývali časť Kampánie, kde mali mestá Kumai a Neapolis (Neapol), ďalej časť Apúlie, kde mali mestá ako Kalipolis či Tarantos a väčšinovým obyvateľstvom boli Gréci v Kalábrií a na Sicílií. Okrem Grékov tu žili aj spomínaní Italikovia, Illýrovia a na Sicílií tiež Sicani a Kartáginci. Aj južné oblasti si podrobili Rimania, a zo Sicílie po 1. púnskej vojne dokonca vyhnali kartáginske obyvateľstvo. Rimania kolonizovali predovšetkým negrécku časť Kalábrie a italické a pôvodné obyvateľstvo Sicílie prevzalo latinčinu. Gréci si však svoj jazyk a národnosť udržali. Etruskovia sa rýchlo asimilovali, kedy sa v ich krajine usadilo mnoho rímskych veteránov. Rovnako tak boli asimilovaní aj Ligúri, ktorých časť bola nasilu Rimanmi odvedená do italofónnych oblastí strednej Itálie, naopak do Ligúrie presídlili mnoho Italikov. A tak sa na prelome letopočtov vynára pomerne jednotný etnografický obraz Itálie, sever osídlený ľuďmi predovšetkým italického pôvodu a juh osídlený Grékmi.
Tak sa zároveň používali iba dva jazyky, latinský a grécky. Takto vyzerali národy Itálie až do 4. stor., kedy sem boli Rimanmi usadení ďalší obyvatelia. Koncom 4. stor. sa v Itálií usadzujú germánske kmene, ktoré mali slúžiť Rimanom ako vojenské jednotky, ako napr. Vizigóti, ktorí neskôr, pod vedením Alaricha I. dobyli Rím (410). Ale v tomto období vydal cisár Honorius, respektíve jeho minister Olympios príkaz vyvraždiť všetkých Germánov v Itálií, nakoľko sympatizovali so svojimi krajanmi Vizigótmi. Tak sa aj stalo a Rimania pobili mnoho germánskych civilistov. Tí ktorí prežili ušli ešte viac rozhnevaní k Alarichovi. V 5. stor. sa germánski Vandali usadili v severnej Afrike a odtiaľto dobyli časť západnej Sicíllie, kde žili Italikovia. Posledného západorímskeho cisára Romula Augusta zosadil v r. 476 Germán Odoaker, ktorý sa potom vyhlásil za kráľa Itálie a usadil tu svojich súkmeňovcov.

Potom Itáliu dobyli Ostrogóti, ktorí porazili Odoakara pod vedením ich kráľa Theodoricha. Tak sa množstvo germánskych Ostrogótov usadilo v Itálií. Ale Ostrogótov v 6. stor. porazili Byzantínci (Východorímska ríša). Východorímsky cisár Justinián I. potom prikázal vysťahovať všetkých Germánov z Itálie. Po tejto Grécko-gótskej vojne bolo obyvateľstvo Itálie značne zdecimované, ale zachránené od Germánov. Obyvatelia Ríma sa rozutekali a v meste ostalo iba približne 500 ľudí. V nasledujúcej dobe južnú Itáliu kolonizujú ďalšie vlny Grékov, ktorí sa sem presťahovali z Grécka, ktoré okupovali Slovania. Medzitým sa však na severe usadzuje menší, ale veľmi silný germánsky kmeň Longobardov s hlavným mestom v Cividale, ktorý s Grékmi bojuje o nadvládu v Itálií. V Itálií však stále dominujú tieto dva národy, italický a grécky. Postupne sa obnovuje poriadok a správa krajiny a tak sa ľud teší lepšiemu životu. Medzi 7. – 9. stor. však byzantská vláda presídlila niektorých juhoitalských Grékov do materského Grécka, aby tu znovuosídlili vyľudnené oblasti. Longobardov vyhnal z Itálie Karol Veľký a po jeho smrti vznikajú samostatné talianske kráľovstvá, pričom grécke časti Itálie naďalej spravuje grécka Byzancia. Pôvod severných Talianov bol v tomto období ustálený, ale na juhu, predovšetkým na Sicílií a v Kalábrií pokračovali ďalšie miešania. Germánskych Longobardov nebolo mnoho, takže sa tesne po usadení v Itálii s pôvodným románskym obyvateľstvom pomiešali a už v strednolongobardskom období bola väčšina z nich pomiešaná a rozprávala latinsky. V 9. stor. máme správy o odchode veľkej časti grécky hovoriacich Kalabričanov na Peloponéz z príkazu byzantskej vlády. Sicíliu dobyli Arabi a niekoľko z nich sa tu aj usadilo. Spočiatku žili Gréci a Arabi separovane, no po páde arabskej vlády nad Sicíliou sa ostatok Arabov s Grékmi pomiešal. Celú južnú Itáliu ovládli v 11. stor. románsky hovoriace kráľovstvá a tak sa väčšina Grékov postupom stáročí romanizovala, najmä keď do gréckych oblastí boli privedené románske rodiny zo severného Talianska. Dodnes tu však žijú malé grécke skupiny obyvateľstva, predovšetkým v Kalábrii a v Apúlii, samotné nárečia na juhu Talianska majú grécke prvky, rovnako tak sú to početné grécke toponymá. Neskôr nasledovali menšie miešania s vládnucimi národmi nad Itáliou, ako boli Španieli či Francúzi. Je badateľný aj značný fyziognomický rozdiel medzi obyvateľmi juhu a severu, južní Taliani sú väčšinou tmavšej pleti a majú tmavé vlasy, avšak Taliani na severe sú síce mediteránsky národ, no čiastočne fyziognomicky odlišný. Taliani žijú aj na ostrove Sardínia, pričom títo obyvatelia majú historický pôvod v neitalickom kmeni Sardov a tiež v kolonizátoroch, Rimanoch (Italikoch).

Zjednocujúci jazyk Talianov je taliančina, jazyk románskeho pôvodu. Taliančina sa u ľudu zaužívala až v 19. storočí, dovtedy sa používali hlavne rôzne románske nárečia. Prvým literárnym dielom v ľudovom jazyku Itálie je Danteho Božská komédia, ktorá bola napísaná tzv. ľudovým jazykom (vulga). Nárečia sa bežne v domácnostiach používajú aj teraz. Značný rozdiel je medzi nárečiami zo severu a z juhu Talianska. Najznámejšie sú dialekty z kraja Benátsko, Emilia-Romagna, Toskánsko, Lazio, Neapolu a Sicílie. Taliansko má aj jazyky, ktoré sa neradia medzi nárečia, su to tri románske jazyky: Friulčina v kraji Friuli (Furlansko), sicílčina na Sicílii a v Kalábrii, rétorománčina v kraji Trento a potom sú to grécke dialekty Griko v Kalábrii a v Apúlii, rovnako tak aj albánčina, ktorou hovoria niektoré albanofónne dediny v rovnakých juhotalianskych oblastiach. Jazyky etnických menšín sú slovinčina, ktorou sa rozpráva v blízkosti slovinských hraníc, nemčina, ktorou sa rozpráva v časti kraja Trento a francúzština, ktorá je používaná v kraji Valle d´Aosta.

Okrem Talianska žijú Taliani vo Švajčiarsku, Slovinsku v Istrii a Dalmácii v Chorvátsku a tiež v Grécku a Francúzsku. V Istrii a Dalmácií, hlavne na jej pobreží žijú Taliani už od staroveku, kedy toto územie kolonizovali Rimania. Istria patrila Taliansku až do 2. sv. vojny, grécki Taliani sú potomkami talianskych kolonistov, ktorí sem prišli v 19. a 20. stor., kedy ostrovy Dodekanézu patrili Taliansku. Na spomínaných balkánských územiach žijú Taliani v mestách Poreč (tal. Parenzo), Roviň (tal.Rovigno), Izola (tal. Isola), Portorož (tal. Portorose), Zadar (tal. Zara), Split (tal. Spalato) a Dubrovnik (tal. Ragusa), rovnako tak na niektorých dalmátskych ostrovoch, v minulosti napríklad na ostrove Krk (tal. Veglia). Z týchto území sa však väčšina Talianov vysťahovala do Talianska po 2. sv. vojne, kedy toto územie definitívne pripadlo Juhoslávii. Vo Francúzsku žijú dnes pôvodní autochtónni Taliani hlavne v kraji Provensalsko s mestom Nice (tal. Nizza), za Talianov sa často považujú aj obyvatelia ostrova Korzika, ktorí hovoria talianskym dialektom. V Grécku žijú Taliani najmä na Iónskych ostrovoch a na Dodekanéze. V 19. stor. sa veľa Talianov vysťahovalo za lepším životom do Ameriky, hlavne do USA, Argentíny a Venezuely.

Aj v genetike sa talianske obyvateľstvo delí na severnú a južnú skupinu. Severní Taliani, teda obyvatelia žijúci približne severne od Ríma vykazujú medzi sebou homogenitu a sú to prevažne potomkovia starovekého italského obyvateľstva, s prímesom neskoršej infiltrácie. Našli sa aj malé stopy po germánskom vplyve, nie však veľké, čo dokazuje historickú hypotézu, že novoprichádzajúcich barbarských národov nebolo veľa v čase ich príchodu do krajín bývalého Rímskeho impéria. Obyvatelia južného Talianska (najmä Kalábria, Apúlia a Sicília) vykazujú homogenitu s obyvateľmi Grécka a Turecka, čo je spôsobené starogréckym pôvodom spomínaných národov. Menšie spojenie sa našlo s arabským obyvateľstvom, no tiež je tu istá príbuznosť a spojenie s obyvateľmi severného Talianska, čo je spôsobené prítomnosťou Italikov na oboch územiach Talianska, miešanie italského obyvateľstva počas rímskej doby a tiež presuny obyvateľstva v stredoveku, kedy po zničení arabskej moci nad južnou Itáliou boli na niektoré miesta, aj na Sicíliu presídlené románske rodiny zo severného Talianska, najmä z kraja Lombardsko.

• Leonardo da Vinci – renezančný umelec a vynálezca
• Dante Alighieri – stredoveký spisovateľ
• Marco Polo – stredoveký cestovateľ
• Krištof Kolumbus – objaviteľ Ameriky
• Carlo Goldoni – benátsky spisovateľ divadelných hier
• Napoleon Bonaparte – francúzsky cisár
• Camillo Cavour – zjednotiteľ Talianska
• Giuseppe Garibaldi – zjednotiteľ Talianska
• Giuseppe Verdi – operný skladateľ
• Giacomo Puccini – operný skladateľ
• Adriano Celentano – populárny spevák
• Luciano Pavarotti – operný spevák
• Giorgio Armani – zakladateľ módnej značky
• Mario Draghi – súčasný prezident Európskej centrálnej banky

• Francesco Mallegni, Simona Marongiu, Systema Naturae, popolamento dell'Italia dalle origini all'età del ferro.
• Storia degli Italiani, Cesare Cantù

1. ↑ 15° Censimento generale della popolazione e delle abitazioni [online]. ISTAT, 27 aprile 2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-24 z originálu. (Italian)
2. ↑ ^{a b c} Italiani nel Mondo: diaspora italiana in cifre [online]. Migranti Torino, 30 April 2004, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online. Archivované 2008-02-27 z originálu. (po taliansky)
3. ↑ Total ancestry categories tallied for people with one or more ancestry categories reported 2010 American Community Survey 1-Year Estimates [online]. United States Census Bureau, [cit. 2012-11-30]. Dostupné online.
4. ↑ http://www.correodelorinoco.gob.ve/tema-dia/embajador-italia-caracas-asegura-que-sistema-electoral-venezolano-es-confiable/ "...el diplomático calcula que 5% o 6% de la población venezolana actual tiene origen italiano."
5. ↑ Statistics Canada. 2011 National Household Survey: Data tables [online]. [Cit. 2016-01-23]. Dostupné online.
6. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-05-11]. Dostupné online. Archivované 2019-07-22 z originálu.
7. ↑ Vlach. In: Slovník slovenského jazyka

Taliansky portál

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o talianske príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taliani