Spoločnosť Ježišova (lat.Societas Jesu – skratka SJ) alebo Rád jezuitov alebo Jezuiti je najväčší rímskokatolíckyrehoľný rád. V súčasnosti má okolo 20 000 členov. Jej činnosť sa sústreďuje na oblasť misií, vedy a pastorácie. Rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej na Slovensku si za meno píšu skratku SJ (vo svete sa používa aj SI a v Česku TJ). Táto mužská rehoľa nemá paralelnú ženskú vetvu, hoci sa mylne spája so ženskou Congregatio Jesu.
Dejiny
Spoločnosť Ježišovu založil Ignác z Loyoly v roku 1534. Bol prvým hlavným predstaveným rehole, ktorý sa nazýva generál. Rehoľu ústne schválil pápežPavol III.3. septembra1539 a cirkevnoprávne ju potvrdil bulouRegimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra1540. Spoločnosť Ježišova bola v rokoch 1773 – 1814 po vonkajšom nátlaku (dočasne) zrušená.
1773 – 21. júl – Spoločnosť Ježišova bola na nátlak európskych panovníkov pápežomKlementom XIV. zrušená všade, kde sa čítal pápežský dokument (breve – list Dominus ac Redemptor). Proti promulgácii sa kategoricky postavili dvaja európski monarchovia, pruský kráľ Fridrich II. Veľký a ruská cárovná Katarína II.
1965 – generál Pedro Arrupe dáva podnety na nové orientácie Spoločnosti v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Spoločnosť dostala za úlohu čeliť ateizmu.
1969 – I. tajná návšteva Pedra Arrupeho na Slovensku
2013 – 3. september zomrel Peter Bujko SJ, provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku
Charakteristika
Vnútornú charakteristiku jezuitov najviac ovplyvňuje Ignácova kniha duchovných cvičení, exercicií. Z nej vychádzajú stanovy rádu. Pôsobnosť jezuitov je kdekoľvek kde ich pošle pápež, ktorému venujú svoj osobitný štvrtý sľub poslušnosti, ktorý pridávajú k zvyčajným trom rehoľným sľubom (chudoby, čistoty a poslušnosti). Najvyšším predstaviteľom rádu je generál, ktorý sa volí doživotne a sídli v Ríme.
Proces prijímania kandidátov začína dvojročným noviciátom, po ktorom novic skladá tri rehoľné sľuby. Definitívne prijatie nastáva po najmenej desiatich rokoch v ráde a po treťom skúšobnom roku. Generálny predstavený dovoľuje väčšine členov zložiť štvrtý sľub (poslušnosť pápežovi).
Vzhľadom na charakter činnosti Spoločnosti Ježišovej sa jej členovia necítia byť viazaní povinnosťou spoločnej modlitby v chóre.
Jezuiti na Slovensku
Jezuiti pôsobia v 8 domoch:
Bratislava
Provincialát Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, kde sídli slovenský provinciál, ktorým je od 11. mája2014 P. Rudolf Uher SJ. Úrad prebral od P. Petra Bujka SJ., ktorý zomrel vo veku 45 rokov 3. septembra2013. Redakcie časopisov: POSOL, Viera a Život, Jezuiti dnes Spravovanie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Školastikát Spoločnosti Ježišovej, kde mladí jezuiti sa pripravujú na svoje poslanie
Ivanka pri Dunaji
Duchovné centrum "Loyola" Komunita seniorov, kde sú starší kňazi a bratia ale aj jezuitskí dobrovoľníci
Trnava
Vydavateľstvo Dobrá kniha, ktorá sa snaží tlačovým apoštolátom ovplyvňovať veriacich jezuiti v tomto meste sú poverení pastoráciou vysokoškolákov
Piešťany
Exercičný dom Spoločnosti Ježišovej, kde sa dávajú duchovné cvičenia sv. Ignáca
Ružomberok
Noviciát Spoločnosti Ježišovej, kde sa mladí ľudia pripravujú na vstup do Spoločnosti Ježišovej Jezuiti vypomáhajú v pastorácii vysokoškolákov
Prešov
Exercičný dom sv. Ignáca dom, kde sa dávajú duchovné cvičenia sv. Ignáca
Košice
Internát pre Gymnázium Tomáša Akvinského Centrum Východ-Západ – prepájanie spirituality východu a západu.
Niekedy je možné sa stretnúť s preneseným slovným spojením „jezuita“ - čo znamená cieľavedomý, dobrý manipulátor, namyslený.
Literatúra
"Jezuiti : Spoločnosť Ježišova (SJ)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 65-69. ISBN 80-7141-183-3
"Tovaryšstvo Ježíšovo - jezuité." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. s. 83-86. ISBN 80-7192-222-6
CSONTOS, Ladislav (ed.): Jezuitské školstvo včera a dnes : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 12. októbra 2006 v Trnave. Trnava : Dobrá kniha pre Ústav dejín Trnavskej univerzity a pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2006, 215 s. ISBN 80-7141-545-6