Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.
Dejiny
Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. je mesto súčasťou Uhorska.[1]
Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu
Drugetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646).
V roku 1691 sa mesto dostalo pod kontrolu Habsburgovcov, no naďalej zostávalo súčasťou Uhorska. V polovici 19. storočia sa začalo výraznejšie aktivizovať ukrajinské národné hnutie. V roku 1864 tu rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič založil Spoločnosť svätého Bazila Veľkého, ktorá sa snažila šíriť vzdelanosť a zachovať miestnu kultúru.[2] Zároveň s tým sa mesto začalo modernizovať, vybudovala sa kanalizácia, železničné spojenie s mestom Čop a bolo založené prvé gymnázium. Populácia sa od roku 1800 do roku 1900 zvýšila takmer 5-násobne - z 3000 na 14 700. Užhorod bol taktiež hlavným mestom Užskej župy.
Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa a stal sa hlavným mestom Užhorodskej župy. V roku 1927 boli župy zrušené a nahradené krajinami, čím vznikla nová krajina Podkarpatská Rus s Užhorodom ako hlavným mestom. Mesto opäť prešlo veľkou obnovou, keďže bolo treba vybudovať sídla nových orgánov štátnej správy a byty pre českých úradníkov. Z tohto obdobia pochádza napríklad štvrť Malý Galagov, pod ktorej vzhľad sa najviac podpísali architekti Josef Gočár a Adolf Liebscher.[3]
V októbri 1938, keď pod nátlakom nacistického Nemecka začal rozvrat Česko-Slovenska, vyhlásila Podkarpatská Rus autonómiu. Už v novembri 1938 po prvej viedenskej arbitráži však musela odstúpiť Maďarsku aj svoje hlavné mesto Užhorod. Pod maďarskou kontrolou zostalo mesto až do konca druhej svetovej vojny. Na jeseň 1944 bolo obsadené Červenou armádou a po vojne oficiálne anektované Sovietskym zväzom, začlenené do Ukrajinskej SSR a stalo sa hlavným mestom Zakarpatskej oblasti. Pod nátlakom Sovietskeho zväzu bola v roku 1945 Československá republika donútená, a to napriek jej účasti na víťazstve v 2. Svetovej vojne, odstúpiť mu Podkarpatskú Rus i s Užhorodom. Nová sovietska moc založila nové, ideologicky poplatné kultúrne organizácie (univerzita, múzeum, divadlo, galéria). Po rozpade Sovietskeho zväzu a Československej federatívnej republiky začiatkom 1990-tych rokov zostal Užhorod do dnešných dní súčasťou samostatnej Ukrajiny.[4]
Historické pamiatky
Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Rusínmi, Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:
Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Rusínov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % úradmi evidovaných ako Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.
Náboženské zloženie
Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.
Šport
Medzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.
HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.
.jpg)
