Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte.
Viedeň má viac ako 1,9 mil. obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov predstavuje približne tretinu celej rakúskej populácie. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe.
V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Videň umiestnila na 1. mieste. Zopakovala tým úspech z roku 2018.[4]
Dejiny
Už v 1. storočí tu bol tábor rímskej légie a civilná osada nazývaná Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisárMarcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Na konci 4. storočia vojenská posádka opustila tábor, s vojakmi odišla aj väčšina civilného obyvateľstva, zvyšok civilistov sa usadil v dvoch samostatných dedinách, ktoré vznikli na mieste vojenského tábora. Vláda Rimanov skončila približne v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov.
Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni.
Poloha a geografia
Viedeň leží v rámci Rakúska dosť excentricky, pri jeho severovýchodnom okraji. Kým od najvzdialenejšej časti rakúskeho územia (Vorarlbersko) je vzdušnou čiarou cez 500 km ďaleko, je jej centrum vzdialené iba okolo 55 km od hranice s Českom a Maďarskom a len 40 km od hranice so Slovenskom.
Príčinou je historický územný vývoj Rakúska, ktorého jadro zostávalo v Dolnom Rakúsku, ale z niekdajších dŕžav sa udržali prakticky len tie alpského, juhozápadne od Viedne. Sama Viedeň sa nachádza na východnom úbočí Viedenského lesa, pod miestom, kde Dunaj preteká Korneuburskou bránou a vstupuje do Viedenskej panvy.
Obyvateľstvo
K 1. januáru2021 mala Viedeň 1 920 949 obyvateľov, ale tesne pred prvou svetovou vojnou bola Viedeň štvrtým najväčším mestom na svete s počtom obyvateľov prevyšujúcim dva milióny.
Pestrý pôvod obyvateľov Viedne je zreteľný dodnes na veľkom počte priezvisk slovanského a maďarského pôvodu, ktoré v iných spolkových krajináchRakúska často poukazujú na viedenský pôvod nositeľa.
Mnohí miestni doteraz používajú viedenský dialekt, ktorý sa ale postupne u mladších generácií vytráca, alebo sa obmedzuje len na niekoľko základných slov, či slovných obratov. Úradne uznaný štatút jazykovej menšiny majú hovoriaci slovenským, českým, maďarským a rómskym jazykom.
V roku 2014 malo prisťahovalecký pôvod 49 % obyvateľov Viedne. Vo Viedni je viac než 120 moslimských materských škôl, ktoré prevádzkuje miestna moslimská komunita.
V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia bola Viedeň centrom veľkej mnohonárodnostnej ríše, čo jej vytvorilo charakter sídla tvoreného ľudmi rôzneho pôvodu, kultúr, a náboženstva. V roku 1900 bola až štvrtina obyvateľov pôvodom z dnešného Česka - hlavne Česi a českí Nemci. Významné prisťahovalecké prúdy prišli aj z Haliča (najmä Židia a Poliaci) a dnešného Chorvátska. Po prvej svetovej vojne mesto prišlo o množstvo obyvateľov, ktorí sa vrátili do svojich rodných krajín. Išlo hlavne o Čechov, Slovákov a Maďarov.
20. storočie
Počet obyvateľov sa koncom 30. rokov20. storočia zvýšil vytvorením Veľkej Viedne, vzápätí ale poklesol v dôsledku odchodu 140 000 a vyvraždenia ďalších 60 000 viedenských Židovnacistami. Zanikol tým aj osobitný charakter druhého viedenského okresu Leopoldstadt, ktorý predtým táto menšina určovala. Po druhej svetovej vojne klesol počet obyvateľov až na 1,6 milióna. Vo vojne padlo alebo sa nevrátilo zo zajatia množstvo viedenských vojakov. Mesto bolo z 20% zničené a bolo okupované spojeneckými vojskami. Počet obyvateľov postupne klesal aj po vojne, v roku 1987 vo Viedni žilo menej ako 1,5 milióna obyvateľov. Svoj podiel na demografickom prepade mala aj zmena životného štýlu a tiež vysťahovalectvo na dolnorakúsky vidiek.
Následný opätovný nárast počtu obyvateľov Viedne nebol dôsledkom zvýšenia pôrodnosti, ale nastal vďaka prisťahovalcom. V rokoch 1987 až 1994 v meste našlo azyl 60 000 utečencov, predovšetkým z bývalej Juhoslávie. Medzi rokmi 1998 až 2005 sa prisťahovalo ďalších 85 000 nových obyvateľov.
21. storočie
Podľa sčítania ľudu z roku 2001 žilo vtedy vo Viedni len 1,55 milióna obyvateľov. Z toho sa necelá štvrtina nenarodila v Rakúsku a necelá pätina nemala rakúske štátne občianstvo. Polovicu cudzincov tvorili občania štátov bývalej Juhoslávie (120 000 obyvateľov) a občania Turecka (48 000); ďalej tam vtedy žilo 26 000 Nemcov, 25 000 Poliakov, 21 000 Čechov, 12 000 Maďarov a 10 000 Rumunov.
Počiatkom roku 2009 žilo vo Viedni už 1,69 milióna obyvateľov. Vzhľadom k rastu pôrodnosti aj prisťahovalectva sa predpokladá, že okolo roku 2030 môže hlavné mesto Rakúska opäť dosiahnuť počtu dvoch miliónov obyvateľov.
Doprava
Viedeň, rozdelenú riekami Dunaj a Nový Dunaj, spája 12 mostov. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek (S-Bahn), električkových a autobusových liniek. Viedenská verejná doprava je súčasťou integrovaného dopravného systému Verkehrsverbund Ost-Region.
Viedenská električková sieť bola založená v roku 1865 a v súčasnosti predstavuje 179 km tratí, čím patrí k najstarším a najväčším na svete. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok.[chýba zdroj] Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 minút.
Na všetky vyššie uvedené druhy dopravy platia rovnaké lístky integrovaného systému. Je s ním možné aj prestupovať, čiže ak je nutné použiť pri ceste viaceré dopravné prostriedky, stačí jeden lístok označený na začiatku cesty. V predaji sú aj časové lístky, napríklad 24-hodinový.
Cyklistická doprava tvorila v roku 2016 7 % celkovej dopravy vo Viedni.[7] Sieť verejných cyklotrás, cyklistických pruhov a cyklotrás na území mesta pokrývala v roku 2017 približne 1298 kilometrov.[8]
V meste, kde bývali cisári boli zriadené múzeá a zbierky obsahujúce umelecké diela svetovej úrovne. Viedenská kultúra zahŕňa cisárske dedičstvo mesta s palácmi Hofburg, Schönbrunn a Belvedere. V Španielskej jazdeckej škole sa konajú predstavenia strednej školy jazdeckého umenia Lipicana.
Obdobie okolo roku 1900 je označované ako viedenská moderna, čo zohľadňuje postavenie Viedne ako vtedajšej kultúrnej, umeleckej a vedeckej veľmoci. Prvá svetová vojna toto postavenie mesta narušila, teror proti židovským Viedenčanom a druhá svetová vojna zhoršila medzinárodné postavenie Viedne.
Vedecky vynikala Viedeň predovšetkým v medicíne. Nachádza sa tu najstaršia existujúca univerzita v nemecky hovoriacej oblasti; jej najvýznamnejším profesorom bol Sigmund Freud. Za zmienku stojí aj Viedenský krúžok a Rakúska ekonomická škola.
Hudobný život vo Viedni mal a má medzinárodný význam. Historicky ho formovali predovšetkým skladatelia ako Mozart, Beethoven, Johann Strauss, Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Viedenský valčík bol a je známy po celom svete. Dnes treba spomenúť predovšetkým známych interpretov ako Viedenská filharmónia, Viedenský symfonický orchester, súbor Viedenskej štátnej opery či Concentus Musicus Vienna. Významné prúdy alebo kruhy boli alebo sú o viedenskej škole (predklasickej), viedenský klasicizmus a Viedenská škola (modernej) hudby. V 90. rokoch sa Viedeň stala aj jedným z centier elektronickej hudby.
Súčasná kultúrna scéna, s novým zameraním MuseumsQuartier od roku 2001, je veľmi pestrá s koncertnými sálami, galériami, výstavnými sieňami, pódiami, festivalmi a oveľa viac a je výrazne podporovaná z verejných zdrojov. Gastronomická kultúra je tradičnejšia: s viedenskou kaviarňou, viedenskou kuchyňou a viedenským vinohradníctvom.
↑Internationale Organisationen und Institutionen mit Sitz in Österreich [online]. wien.gv.at, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
↑BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN1339-844X.
↑History of Vienna. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.
↑Felix Czeike: Historisches Lexikon Wien. Band 5, Verlag Kremayr & Scheriau, Wien 1997, ISBN 3-218-00547-7, S. 306f.
↑krone.at. Wien: "Zu viele Hügel sind schuld an Rad-Flaute" [online]. krone.at, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
↑Zahlen und Fakten zum Wiener Radverkehrsnetz [online]. wien.gv.at, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vídeň na českej Wikipédii.Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wien na nemeckej Wikipédii.
.JPG)
