PROFILPELAJAR.COM

	Franz Schubert
	; Gemälde von Franz Schubert, Anton Depauly, Spoločnosť priateľov hudby vo Viedni
Základné informácie
Narodenie	31. január 1797; Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	19. november 1828 (31 rokov); Viedeň, Rakúsko
Národnosť	rakúska
Obdobie tvorby	1810 – 1828
Hudobný smer	Romantizmus
Doplnkové informácie
Podpis
Odkazy
	Franz Schubert; multimediálny obsah na commons
	Hudobný portál; Biografický portál

Franz Peter Schubert (* 31. január 1797, Viedeň, Rakúsko – † 19. november 1828, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ obdobia raného romantizmu. Jeho najväčší význam spočíva v piesňovej a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romantické nálady a veľký melodický talent; Franz Liszt o ňom hovoril ako o „najpoetickejšom zo všetkých hudobníkov“.

Životopis

Mladosť

Narodil sa v chudobnej učiteľskej rodine ako trináste dieťa zo šestnástich detí. Desať z jeho súrodencov však zomrelo ešte pred dovŕšením prvého roku života. Pôvod jeho otca, Franza Theodora Schuberta a matky Elisabeth, rodenej Vietzovej, siaha na územie Česka (na Moravu a do Sliezska): otec pochádzal z roľníckej rodiny z okolia Hanušovíc na Šumpersku, zatiaľ čo matka prišla do Viedne zo Zlatých Hôr neďaleko Jeseníka.

V roku 1808 sa mladý Franz pre svoj výborný hlas stal študentom cisárskeho konviktu a zároveň členom chlapčenského zboru dvornej kaplnky. V konvikte si prehĺbil svoje zatiaľ skôr len domácke hudobné vzdelanie aj lekciami u známeho skladateľa Salieriho. Okrem toho nadviazal niektoré zo svojich celoživotných priateľstiev so spolužiakmi, ktoré mu potom boli oporou po celý život. Svoju prvú kompozíciu, klavírnu fantáziu, tu zložil v apríli 1810 a školu ukončil v roku 1813 s čerstvo dopísanou symfóniou (D 82).

Schubert zanechal konvikt predčasne, pravdepodobne kvôli neúspechom v matematike a latinčine, aby sa vyhol vojenskej službe, nastúpil ako pomocný učiteľ u svojho otca. Túto službu vykonával s nechuťou a neveľkým úspechom, zato sa intenzívne venoval komponovaniu. Z jeho dvoch učiteľských rokov pochádza napríklad prvá dokončená opera Des Teufels Lustschloss (D 84) a prvá omša (F dur, D 105). V tom čase už niektoré kompozície sedemnásťročného mládenca dosahujú majstrovskú úroveň a objavuje sa na pódiách koncertných siení dodnes.

Dospelosť

Bol mimoriadny spoločník a celý život mal veľa priateľov. Roku 1816 mu jeden z nich, bývalý spolužiak Franz von Schober, ponúkol ubytovanie v dome svojej rodiny, a od tej doby až do konca života bol Schubert väčšinu času hosťom rôznych priateľov. Aj keď sám bol celkom nemajetný, nebol vďaka ich pohostinnosti väčšinou nútený starať sa o obživu, a mohol sa intenzívne venovať skladateľskej činnosti.

Jedinou významnejšou výnimkou, kedy si Schubert našiel zamestnanie, bol rok 1818, kedy ho angažoval gróf Johann Esterházy ako učiteľa hudby na svojom panstve v obci Želiezovce na území dnešného Slovenska (vtedy sa obec volala Zselíz). Vieme, že sa tu zamiloval do svojej žiačky komtesy Caroliny, pravdepodobne rovnako beznádejne ako boli beznádejné aj jeho ostatné milostné túžby.

Aj keď bol Schubert mimoriadne talentovaný a usilovný skladateľ – zoznam jeho diel obsahuje takmer tisíc položiek – nedostalo sa mu počas života príliš veľkého umeleckého ohlasu. Príčin bol pravdepodobne celý rad, od jeho nepraktickej bohémskosti a neochoty samostatne koncertovať až po zdráhanie vydavateľov publikovať s neistým komerčným úspechom diela pomerne neznámeho mladého umelca.

Jeho vrcholné skladateľské obdobie môžeme datovať zhruba od roku 1820, kedy tvoril nedokončené veľkonočné oratórium Lazar (D 689) a klavírnu fantáziu Pútnik (D 760). Rokom 1821 tiež začala tradícia slávnych schubertiád, hudobných večierkov okruhu Schubertových priateľov, na ktorých sa hrali a spievali skladateľove diela.

Onedlho však aj jeho život dostal tragický rozmer: Ľahkomyseľný Schubert sa pod vplyvom niektorých priateľov začal oddávať až príliš bohémskemu hýreniu a niekedy začiatkom roku 1823 sa nakazil syfilisom, v tom čase prakticky neliečiteľnou pohlavnou chorobou. Jeho zdravie sa potom s niekoľkými výkyvmi postupne zhoršovalo a pokračujúca choroba sa stále viac premietala do jeho života a tvorby.

Medzi ďalšie vrcholné diela môžeme počítať siedmu symfóniu b moll Nedokončenú (D 759), ktorú začal komponovať roku 1822, cyklus piesní Krásna mlynárka (D 795) z roku 1823 a Zimná cesta (D 911) z roku 1827, sláčikový kvartet č. 14 d moll (D 810) Smrť a dievča (vznikal v rokoch 1824–1826) alebo Nemeckú omšu As dur z roku 1826 (D 872).

Franz Schubert zomrel zoslabnutý chronickým ochorením v dome svojho brata Ferdinanda. Bezprostrednou príčinou smrti mohla byť tyfoidná horúčka alebo otrava ortuťou, ktorá sa vtedy podávala ako liek syfilitikom. Podľa jeho želania ho pochovali neďaleko hrobu jeho celoživotného vzoru Ludwiga van Beethovena na währingenskom cintoríne. Koncom 19. storočia boli potom hroby oboch hudobných géniov prenesené na viedenský Ústredný cintorín.

Dielo

Franz Schubert za sebou zanechal rozsiahle dielo, z ktorého len pomerne malá časť bola vydaná počas jeho života tlačou s prideleným opusovým číslom. Prvé súhrnné vydanie celej Schubertovej hudobnej pozostalosti vydalo vydavateľstvo Breitkopf und Härtel až roku 1884. Pre katalogizáciu sa preto používa zoznam, ktorý vypracoval hudobný vedec Otto Erich Deutsch (1883–1967) a jeho prvú verziu uverejnil pod titulom Franz Schubert – Thematic Catalogue of all his works in chronological order roku 1951. Diela sa podľa Deutschovho zoznamu uvádzajú písmenom D a číslom v katalógu.

Piesne

Piesňová tvorba sprevádzala Schuberta po celý plodný život a bola oblasťou, kde sa ako autor presadil najskôr a zapísal najhlbšie. Jeho piesne so sprievodom klavíra interpretovali amatérski hudobníci pre viedenské domáce spoločnosti aj veľké spevácke hviezdy. Celkom ich zložil asi 600. Medzi významné piesňové opusy patria okrem iného:

rané majstrovské diela Gretchen am Spinnrade (Margarétka pri praslici, D 118, op. 2) a Erlkönig (Kráľ duchov, D 328, op. 1, na Goetheo text)
piesňový cyklus Die schöne Müllerin (Krásna mlynárka, D 795), texty Wilhelm Müller
piesňový cyklus Winterreise (Zimná cesta, D 911), texty znova Wilhelm Müller

Komorná hudba

Druhou kľúčovou oblasťou Schubertovho pôsobenia je komorná hudba, predovšetkým klavírne kompozície. Schubert zložil ozajstnú záplavu klavírnych diel, z ktorých mnohé boli len príležitostnými tanečnými skladbičkami, ale práve tu nájdeme aj niektoré z najhlbších a najpremyslenejších Schubertových kompozícií. V oblasti komornej tvorby stojí za vypočutie napríklad:

Forellenquintett (Kvintet A dur Pstruh, D 667)
Sláčikový kvartet d moll (D 810) známy pod názvom Smrť a dievča (Der Tod und das Mädchen)
klavírny Valses Sentimentales (Sentimentálne valčíky, D 779, op. 50)
Impromptus a Moments musicaux rôznych katalógových čísiel pre sólový klavír; aj keď Schubert tieto skladby už názvom akoby odkazoval do ríše príležitostnej ľahkej hudby, v skutočnosti, najmä pri niektorých Impromptus, ide o bohaté a dokonale vypracované kompozície charakteru sonátových viet
Fantázia pre dva klavíry f moll (D 940)

Iné kompozície

V oblasti orchestrálnej a javiskovej tvorby bol Schubert ako vtedy neveľmi známy skladateľ vo veľkej nevýhode. Navyše mnohé z týchto diel boli prakticky už vo chvíli zrodu zabité podradnými libretami, na ktoré Schubert komponoval. Aj tu však nájdeme mimoriadne kompozície, ako sú napriklad:

trojvetová symfónia h mol s názvom Nedokončená, po nemecky Unvollendet (D 759) – zvyčajne sa počíta ako siedma, niekedy aj ako ôsma Schubertova symfónia; medzi autorovými symfóniami je v poradí predposledná
Deutsche Messe (Nemecká omša As dur, D 872)
hudba k baletu Rosamunde (Rosamunda, D 797)
nedokončené veľkonočné oratórium Lazarus (Lazar, D 689)