Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Mestom preteká rieka Dunaj, mimo centra aj rieka Morava. Bratislava leží na hranici s Rakúskom a Maďarskom, čím sa stáva jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych štátov.
Nachádza sa v strednejEurópe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska. Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.
Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice; s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.
Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.
Bratislava sa dlho nachádzala v miernom podnebnom pásme, ale v posledných rokoch sa kvôli klimatickej zmene posunula tesne za hranicu vlhkého subtropického pásma (podľa Köppenovej klasifikácie - Cfa), s teplotami okolo 22,4 °C v najteplejšom mesiaci, približne 1 °C v najchladnejšom a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 11,9 °C. Slnko svieti priemerne 2038,1 hodín ročne a padne okolo 602,7 mm zrážok.
Podnebie v Bratislave tiež ovplyvňuje mestský ostrov tepla, ktorý spôsobuje vyššie teploty v husto zastavaných oblastiach. Nenachádza sa v nich ale žiadna meteorologická stanica, čo znamená, že tento efekt nebýva na výpovediach z nich zaznamenaný, a preto sa môžu teploty v Bratislave niekedy zdať priemerne nižšie ako napríklad vo Viedni alebo Budapešti.
Počasie pre Bratislavu (1991-2020), extrémy (1981-present)
Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.
Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj (z gréčtiny) Istropolis.
Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji, Mesto fontán a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru).
Skrátené sa často nazýva aj Blava, proti čomu niekedy bojujú Bratislavčania argumentujúc tým, že Blava je malá rieka v Trnavskom okrese. Avšak krátenie mien miest s dlhým názvom je bežné a slúži len na urýchlenie komunikácie.[11]
Prvý erb v podobe strieborných veží a padacej mreže v mestských hradbách udelil mestu Prešporku cisár Žigmund Luxemburskýlistinou z 8. júla 1436, ktorou potvrdil právo užívať už predtým zaužívanú symboliku. Mesto používa tento erb v prakticky nezmenenej podobe do súčasnosti.
Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave[12] udelil v roku 1990 mestu ako symboly erb, zástavu a pečať. Podľa zákona erb Bratislavy tvorí „v červenom neskorogotickomštíte strieborné trojvežovéopevnenie s bránou, na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté mreže“.
V Heraldickom registri Slovenskej republiky je zaregistrovaný erb obce Bratislava s rozdielnym blazonovaním: „V červenom štíte strieborné trojvežové opevnenie s oknami a bránou, na červených strechách veží vždy po dve zlaté gule, v bráne zlatá, do polovice vytiahnutá mreža“.[13] Zaregistrovaný blazón na rozdiel od znenia v zákone neopisuje tvar štítu (ktorý nie je vyobrazený ani na pôvodnej donačnej listine), trojvežovému opevneniu pridáva do opisu okná, zlatým guliam neopisuje zlaté hroty a množné číslo mreže mení na jednotné číslo mreža. Na vyobrazení erbu v registri zlaté hroty na guliach skutočne chýbajú, a na prostrednej veži zobrazuje pod strechou štyri okná, na rozdiel od troch okien vyobrazených na donačnej listine, aj na oficiálnej modernej verzii.
Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako vyobrazenie hradu, alebo ako vyobrazenie troch bratislavských brán: Michalskej brány, Vydrickej brány a brány svätého Vavrinca (Laurinskej). Ide však o všeobecný stredoveký symbol mesta.[14]
Zástavu Bratislavy tvoria dva vodorovné pruhy horný biely a spodný červený rovnakej šírky. Jej rozmery sú 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.[12]
Pečať
Donačná listina Žigmunda Luxemburského z roku 1436 udelila mestu právo používať „pečať v tvare kruhu“, a cisár ďalšou listinou z roku 1459 udelil mestu právo používať červený pečatný vosk.[15]
Modernú pečať tvorí erb Bratislavy s kruhopisom „Pečať mesta Bratislavy“ v slovenskom a v latinskom jazyku[12] „Sigillum civitatis Posoniensis“.
805/807 (približne): K tomuto roku Aventinus spomína moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav), ktoré dalo postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi, čiže Uratislaburgium.
1969 – 1992: Hlavné mesto Slovenska v rámci Česko-Slovenska (1969 – 1990: Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky, od roku 1990: Hlavné mesto Slovenskej republiky)
Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59 %) Nemcov, 7 586 (17,9 %) Slovákov a 3 154 (7,4 %) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.
V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.
V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.[18]
Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov evakuovaná ríšskymi úradmi do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše. Časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946 boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.
Prvé zachovalé vyobrazenie Bratislavského hradu, 1358
Bratislava (Prešporok) v 16. storočí
Korunovácia Márie Terézie, 1741
Mária Terézia v Bratislave, 1747
Požiar Bratislavského hradu, 1811
Bratislava (Prešporok) v 19. storočí
Bratislava počas Prvej svetovej vojny, 1915
Adolf Hitler v Bratislave, 1938
Bombardovanie Bratislavy Spojenými štátmi, počas okupácie nacistami, 1944
Bratislava počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, 1968
Pričlenené a odčlenené obce
Východiskový stav v 13. storočí (do roku 1278) bol taký, že:
na ľavom brehu Dunaja mesto s predmestiami malo rozlohu 1780,9 ha 1 ("Mesto s predmestiami" na ľavom brehu v roku 1278 zodpovedalo zhruba celej dnešnej mestskej časti Staré Mesto a priľahlej západnej časti dnešnej mestskej časti Ružinov približne po dnešnú strednú Tomášikovu ulicu a po nájazd na Prístavný most);
na pravom brehu Dunaja bolo 910 ha (943,2 ha) majetkov mesta, (?)1787 ha ((?)1527,5 ha)2 majetkov bratislavského hradného panstva a 173 ha majetkov cirkvi3.
(Treba ale poznamenať, že podľa niektorých zdrojov hlavné [alebo všetky?] územia na pravom brehu Dunaja – okrem majetkov cirkvi – daroval kráľ mestu Bratislava a bratislavskému hradnému panstvu až v roku 1436. Mesto konkrétne dostalo Pečňu a neskorší Starý háj. Hrad dostal nivy Engerau, kde neskôr vznikla obec Engerau/Petržalka.[19])
Po roku 1278 nasledovali nasledujúce pričlenenia a odčlenenia území k dovtedajšiemu mestu s predmestiami (Vysvetlivky: + znamená pričlenenie územia, - znamená odčlenenie územia, n/a znamená, že údaj nie je dostupný):
starý Lamač (t. j. Blumenau) (Starý Lamač zanikol asi v 15. storočí.[20])
1280
+514 (632,2) ha
Selendorf (Selendorf bol pripojený k Lamaču a tým k Bratislave) (Podľa iných názorov sa Selendorf prvýkrát spomína až 1373 a bol asi súčasťou Vydrice [20])
Petržalka (vrátane území obce Kittsee pripojených k Petržalke postupne v rokoch 1919 – 1923) (po zlúčení s dovtedajším pravobrežným územím Bratislavy a s dovtedajším pravobrežným územím Prievozu v 50. rokoch/1949(?)5 bola rozloha Petržalky 2870,6 ha)
Vrakuňa (Ale už v roku 1392 [dokedy?] 1/4 Vrakune majetkovo pripadla mestu a stránky obce dnes píšu, že od konca 14. storočia [dokedy?] obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava[30])
1971/726
+2051,9 ha
Jarovce (vrátane území obce Kittsee pripojených k Jarovciam v roku 1921/1923) (do roku 1947 Jarovce patrili do Maďarska)
1971/726
+2556,8 ha
Rusovce (do roku 1947 Rusovce patrili do Maďarska)
Celková rozloha mesta od pripojenia obcí v roku 1971/1972 je 36 758,3 ha.
Pre úplnosť treba dodať, že mesto Bratislava prechodne stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja:
od konca decembra 1918 (resp. začiatku januára 1919) do 15. augusta 1919 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa dočasných dohôd a demarkačných línií hranica medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v tom čase prebiehala korytom Dunaja.[31][32][33][34][35]
od 10. októbra 1938 do 4. apríla 1945 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa Mníchovskej dohody Česko-Slovensko muselo Nemecku odstúpiť územia na pravom brehu Dunaja (a mimochodom aj Devín, ktorý ale v roku 1938 ešte nepatril do Bratislavy). Dovtedajšie pravobrežné územia Bratislavy (t. j. Pečňa, Starý háj atď.) boli v Nemecku pričlenené k obci Engerau (čo bol vtedy v Nemecku staronový názov Petržalky).[36][37][38]
Poznámky: 1 Pre účely tohto prehľadu platí, že "územie hradného panstva [na ľavom brehu Dunaja] v kontinuite mestského územia považujeme za jeden celok s mestským územím..., lebo pre nedostatok prameňov nemožno ho rekonštruovať, ale aj z toho dôvodu, že územie hradného panstva na predpokladanom mestskom katastri [na ľavom brehu Dunaja] bolo minimálne a ani...neexistuje žiaden záznam o pričlenení územia tohto panstva k mestu, okrem neskoršej osady Podhradie...v roku 1851."[39]
2 Toto číslo, ktoré uvádza Horváth 1990, je veľmi pravdepodobne príliš veľké, t. j. skutočné číslo je menšie. Pri bližšom pohľade totiž číslo 1787 vzniklo mechanickým odčítaním stredovekých území majetkov mesta (910) a majetkov cirkvi (173) na pravom brehu Dunaja od celkového súčasného územia Petržalky (2870), teda 2 870 ha – 910 ha – 173 ha = 1 787 ha. Autor teda zjavne zabudol odpočítať územie historického Kittsee v dnešnej Petržalke (ktoré bolo v 20. rokoch stor. pričlenené k Petržalke) a možno aj pravobežného historického Prievozu (ktoré bolo pričlenené k Petržalke v 50. rokoch 20. storočia). Názorne to vidno napríklad aj na známej Fritschovej mape z roku 1753, kde územie Engerau po odčítaní majetkov mesta (= Pečňa, Starý háj a prípadné ďalšie menšie majetky mesta) je rozhodne menšie než 65 % (=1787/2870) územia súčasnej Petržalky.[24]
3 Majetkom cirkvi sa zrejme myslí bývalé sídlo a územie Flocendorf/Flantschendorf (doložené už v roku 1225) v dnešnej západnej Petržalke (t. j. Kapitulské pole/Kapitulský dvor), ktoré od roku 1278 patrilo Bratislavskej kapitule, ale zároveň (aspoň podľa väčšinového názoru) až do roku 1850 administratívne patrilo nie do Petržalky, ale do Kittsee (a teda do Mošonskej župy).[24][40]
4 Rok 1943 uvádza napr.:[41][42]. Rok 1944 uvádza napr.:[43][44][45]. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)[46][47]. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) z nepochopiteľných dôvodov zmienka o roku pripojenia k Bratislave úplne chýba [48].
5Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp k tomu došlo až niekedy v 50. rokoch.[49][50]
6 Zákon č. 63/1971 Zb. explicitne uvádza, že územné zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vykonania volieb do národných výborov. Voľby sa skončili 27. 11. 1971 [51], preto podľa textu zákona k pripojeniu došlo 27. 11. 1971. Rovnako rok 1971 či koniec roka 1971 ako dátum pripojenia uvádzajú aj niektoré iné zdroje, napr.:[44][52][53]. V rozpore s tým sa na stránkach (niektorých) príslušných mestských častí dnes uvádza, že k pripojeniu došlo 1. 1. 1972 [54][55] a rok 1972 ako dátum pripojenia uvádza aj napr.:[41][56]. Za zmienku stojí, že Encyklopédia Slovenska (heslo Bratislava) uvádza (zrejme omylom) ako rok pripojenia rok 1973.
Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: [pozn 1]
Podľa sčítania v roku 2021 malo slovenskú národnosť 89,8%, maďarskú 2,4%, českú 1,1% a nemeckú 0,2% obyvateľov.
Bratislava bola v minulosti mnohonárodnostným mestom, ktoré prešlo značnými zmenami v etnickom zložení obyvateľstva. Po mongolskom vpáde do Uhorska nastal v oblasti Bratislavy demografický pokles a vyľudnenie niektorých oblastí. To viedlo k novej prisťahovaleckej vlne, ktorá Bratislavu a blízke okolie výrazne ponemčila. V roku 1880 tvorili Nemci viac ako 60 % obyvateľstva (Nemci: 63,41 %, Slováci: 15,15 %, Maďari: 15,14 %). V nasledujúcich desaťročiach rýchlo rástol podiel maďarského obyvateľstva (1880: 15,14 %, 1890: 19,91 %, 1900: 30,52 %, 1910: 40,53 %) a to najmä na úkor Nemcov, ktorí stratili absolútnu väčšinu až v roku 1910.[58]
Tieto štatistiky však zahŕňajú iba Bratislavu (Prešpork) v jej dobových hraniciach. Na území pôvodne susedných obcí, ktoré dnes tvoria jeho integrálnu súčasť, mali na prelome 19. a 20. storočia relatívnu väčšinu Slováci. Podľa sčítania z roku 1900 mali výraznú väčšinu najmä v dnešných mestských častiach Dúbravka (98,57 %), Záhorská Bystrica (96,40 %), Lamač (93,95 %), Vajnory (92,54 %) a Rača (74,68 %). Maďari mali výraznú prevahu v dvoch obciach – Vrakuňa (89,82 %) a Podunajské Biskupice (87,34 %), v ďalších ich podiel nepresahoval 20 %.[58][59]
K ďalším výrazným zmenám v etnickom zložení došlo v medzivojnovom a povojnovom období. Pričlenenie Bratislavy k Česko-Slovensku znamenalo odchod značnej časti maďarského obyvateľstva, nasledovaný prílevom slovenskej a českej populácie (najmä inteligencie) a celkovým rastom mesta. Už v roku 1930 tvorili príslušníci „československej“ národnosti takmer polovicu obyvateľov (48 %). V novembri 1944 došlo k rozhodnutiu evakuovať nemeckých obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. V priebehu februára – marca 1945 väčšina z nich mesto opustila.[60] Proces etnickej premeny mesta bol zavŕšený povojnovými odsunmi nemeckého a maďarského obyvateľstva.
Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.
Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.
Podľa sčítania 11. marca 2016 žilo v Bratislave 472 966 obyvateľov[63], čo je najviac v histórii mesta.
Reálny počet obyvateľov je v odhadoch oveľa vyšší – v meste sa dlhodobo aj krátkodobo zdržiava niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí majú trvalý pobyt registrovaný v iných častiach krajiny. Na základe dát získaných z mobilných telefónov sa zistilo, že v Bratislave pravidelne zdržiava vyše 666-tisíc ľudí, z toho až 130 000 dochádzajúcich za prácou alebo vzdelaním; tento údaj o pohybe bol získaný z mobilných zariadení cez Market Locator. Ale tento nárast očakával aj Dopravný podnik Bratislava za pomoci merania mestských komunikácií.[64][65]
Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je výkonným a štatutárnym orgánom mesta. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má troch námestníkov.
Mestská rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva. Skladá sa z 10 členov, ktorých volí mestské zastupiteľstvo zo svojich poslancov, starostov všetkých mestských častí a námestníkov primátora. Schádza sa najmenej raz za mesiac.
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Na čele stojí riaditeľ.
Hlavné mesto SR Bratislava je ďalej delené na 17 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.[12]
Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 186 % priemeru Európskej únie – 51 200 € na obyvateľa (v roku 2014), čo je 6. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie.[66] Je tu pomerne nízka nezamestnanosť (3,7 % v júli 2017) a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.
Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v roku 2024 vo výške 2 141€.[67]
Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad Bratislava Business Center I – V, Apollo Business Center I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov. Menšie biznis centrá sa nachádzajú aj v Novom Meste alebo v okolí Patrónky.
Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má približne 48 km trolejbusových tratí so 106 km trolejového vedenia (2009).[68]
V Bratislave sa takisto nachádza viacero železničných staníc, z ktorých najväčšia je Hlavná stanica. Cez mesto prechádzajú aj diaľnice D1, D2 a D4 a na okraji mesta je medzinárodné Letisko M. R. Štefánika.
V roku 2021 bola otvorená nová autobusová stanica Nivy, multifunkčná budova, pozostávajúca tiež z nákupného centra.
Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina, Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici.
Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové múzeum moderného umenia Danubiana.
Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).
Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikiná Cinema City vo VIVO! na Vajnorskej ulici, v obchodnom dome Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. IMAX je súčasťou multikina Cinemax v nákupno-zábavnom centre Bory Mall. Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Lumière (bývalý FK Charlie centrum), Kino Mladosť alebo Kino Nostalgia.
Zábava
Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov.
Pravidelné podujatia
Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie
Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Vianočné trhy, konajúce sa každoročne v decembri v mestskej časti Staré Mesto a Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava mení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Raz za rok sa konajú nočné podujatia ako Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci a podujatie Biela noc, kedy je počas noci umelecky osvetlených mnoho pamiatok v centre mesta.
Kulinárske špeciality
Bratislavské rožky
Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.
Cestovný ruch
V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Podľa údajov ŠÚ SR bolo v Bratislave v roku 2019 historicky najviac návštevníkov, pričom vyše 2/3 ich bolo zo zahraničia a necelá 1/3 zo Slovenska. Bratislava mala ako jediný slovenský región viac zahraničných návštevníkov ako domácich, zároveň takmer polovica všetkých zahraničných návštevníkov na Slovensku bola v Bratislave.
TOP 15 krajín za rok 2019(Zdroj ŠÚ SR)
1
Česko
2
Nemecko
3
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska
4
Rakúsko
5
Poľsko
6
Čínska ľudová republika
7
Taliansko
8
Spojené štáty americké
9
Ukrajina
10
Rusko
11
Francúzsko
12
Maďarsko
13
Španielsko
14
Švajčiarsko
15
Rumunsko
Zdroj: ŠÚ SR via BTB
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
Zahraniční návštevníci
500 712
401 256
441 647
521 464
558 153
647 760
712 900
722 292
831 151
871 316
884 646
967 851
*
3,76%
-19,86%
10,07%
18,07%
7,04%
16,05%
10,06%
27,37%
15,07%
4,83%
1,53%
9,41%
Domáci návštevníci
259 101
248 468
232 983
254 125
265 259
299 970
131 624
342 536
395 234
419 692
405 410
428 045
*
2,56%
-4,10%
-6,23%
9,07%
4,38%
13,09%
-56,12%
23,46%
15,38%
6,19%
-3,40%
5,58%
Celkový počet návštevníkov
759 813
649 724
674 630
775 589
823 412
947 730
844 524
1 064 828
1 226 385
1 291 008
1 290 056
1 395 896
*
3,35%
-14,49%
3,83%
14,97%
6,17%
15,10%
-10,90%
26,09%
15,17%
5,27%
-0,07%
8,20%
Počas roka 2019 navštívilo Bratislavu spolu 1 395 896 návštevníkov, ktorí uskutočnili 2 850 755 prenocovaní, čo je v priemere 2,04 noci na návštevníka. V rámci domáceho cestovného ruchu navštívilo Bratislavu spolu 428 045 návštevníkov, ktorí uskutočnili 1 105 404 prenocovaní, čo je v priemere 2,58 noci na návštevníka. Zo zahraničných návštevníkov navštívilo Bratislavu spolu 967 851 návštevníkov s celkovým počtom 1 745 351 prenocovaní, čo je v priemere 1,80 noci na návštevníka.[70]
Skupina turistov v Bratislave
Návštevnosť Bratislavy v roku 2020 dramaticky klesla vzhľadom na pandémiu koronavírusu COVID-19. Keďže vláda SR zavrela hranice SR 15. marca 2020, príjazdy na Slovensko sa takmer zastavili. Kým začiatok roka 2020 mal nábeh prekonať rekord v roku 2019 a návštevnosť v inak najslabšom mesiaci január bola takmer o 23 % vyššia, od marca návštevnosť klesla od 98,64 % v marci až po augustových 64,05 %. Koncom roka návštevnosť ešte viac klesla kvôli pokračujúcim reštrikciám vlády, ktorých úlohou bolo zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19.
Na podporu turizmu pôsobia v Bratislave dve organizácie cestovného ruchu, Bratislava Tourist Board a Bratislava Region Tourism, pričom existuje propagácia aj na národnej úrovni (do roku 2016 SACR, teraz MDV SR - Sekcia cestovného ruchu), ktorá logicky zahŕňa aj Bratislavu.
Na Klobučníckej ulici 2 sídli Turistické informačné centrum BTB, ktoré má v správe Bratislava Tourist Board. Jeho úlohou je poskytovanie informácií pre všetkých domácich i zahraničných návštevníkov, ale aj obyvateľom mesta. Okrem informačnej činnosti poskytuje prehliadky mesta pomocou siete sprievodcov CR až v 15 jazykoch, predaj destinačnej zľavovej karty Bratislava CARD City & Region, možnosť rezervácie ubytovania, ako aj predaj lístkov, resp. rezervácie rôznych atrakcií, služieb a produktov súvisiacich s cestovným ruchom. Počas sezóny, resp. počas konania rôznych podujatí, BTB zabezpečuje otvorenie sezónnych Info pointov zvyčajne na hlavnej železničnej stanici Bratislava hl.st., na autobusovej stanici Nivy, na letisku M. R. Štefánika, na štadióne Ondreja Nepelu, ale aj v centre mesta napr. na Hviezdoslavovom námestí, či na nábreží Dunaja. Existujú aj zmluvné informačné centrá a to v Osobnom prístave Bratislava a na pontóne HUMA 6, kde pristáva loď Twin City Liner s pravidelným spojením do/z Viedne.
Ešte pred príchodom do Bratislavy si návštevníci môžu prečítať informácie o meste, vytvoriť si vlastný itinerár na základe svojich preferencií, pozrieť ponuku podujatí či rôzne video blogy a novinky na stránke www.visitbratislava.com. Ide o oficiálnu stránku Bratislavy pre návštevníkov, ktorá je dostupná v troch jazykoch (slovenčine, angličtine a nemčine), je pravidelne aktualizovaná a ponúka priame prepojenie na poskytovateľov produktov a služieb v Bratislave.
Okrem klasických peších prehliadok, medzi ktorými sú obľúbené vlastivedné prehliadky s názvom Turistom vo vlastnom meste a rôzne tematické prehliadky, turisti môžu využiť prehliadkové vozidlá "vláčiky" Prešporáčik, Golden Express a vláčik Blaváčik. Obľúbené sú aj vyhliadkové plavby na Dunaji, od Devína až po Danubianu, prípadne rýchločlnmi na objednanie, ale aj prehliadky bežecké, na segwayoch, bicykloch a historických vozidlách..
Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.
Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta – k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.
Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina. Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch.
V Bratislave sa nachádza 6 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.
Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný nemeckými zajatcami a Červenou armádou. Hoci bol postavený v rekordne rýchlom čase ako provizórne riešenie, slúžil až do roku 2011 a až v roku 2015 bol rozobraný a nahradený novou konštrukciou, ktorá sa ponáša na pôvodný most. Most v súčasnosti slúži pre električkovú dopravu s cyklotrasou a chodníkom, pričom z neho bola vylúčená automobilová doprava.
Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Most Slovenského Národného Povstania odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti Bystrica) s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Most SNP medzi svetové unikáty, je to siedmy najdlhší visutý most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.
Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent dopravy zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka.
Most Lanfranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a jediný betónový most cez Dunaj na Slovensku.
Most Apollo bol odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.
V roku 2021 bol dostavaný šiesty most cez Dunaj, nazvaný Lužný most, ktorý je súčasťou diaľnice D4 – vonkajšieho obchvatu mesta a vedie severne od Jaroviec smerom do Podunajských Biskupíc.
Súkromný investor uvažuje o výstavbe siedmeho mosta, ktorý by slúžil len pre peších a spájal by námestie M. R. Štefánika pred Národným divadlom s budúcou štvrťou Nové Lido v priestore medzi Starým mostom a mostom Apollo.
Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák (45 m) postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.
V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov na Slovensku. Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.
V súčasnosti, najvyššou budovou v Bratislave je od roku 2023 Eurovea Tower (168 m), druhou najvyššou je kancelárska budova Nivy Tower (125 m), nasledovaná rezidenčnou budovou Klingerka (115 m).
Výšku 100 metrov a viac v Bratislave dosahuje ešte budova Národnej banky Slovenska (111 m), budova RTVS (108 m), dvojica rezidenčných veží Panorama City (každá 108 m), kancelárska budova City Business Center I (107 m), štvorica rezidenčných veží Sky Park (každá 105 m), kancelárska budova Tower 115 (104 m, často uvádzaná výska 115 metrov je vrátane antény) a bytový dom Glória (100 m).
Obytné výškové budovy Sky Park
Bratislava v súčasnosti prežíva stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v súčasnoti sa výškové budovy sústreďujú hlavne pri Dunaji, v novej modernej mestskej štvrti nazvanej Bratislavský downtown.
Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad VIVO! alebo Aupark. Pri VIVO! boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millennium Tower II. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúžilo ako ubytovacie zariadenie armády.
Vysoké ceny nehnuteľností spôsobené vysokým dopytom po bývaní a kancelárskych priestoroch spôsobujú aj intenzívnu výstavbu veľkých projektov, ktoré tvoria samostatné štvrte. Tie vznikajú najmä na mieste bývalých tovární ako napríklad Kablo, Apollo, Cvernovka či Gumon a tiež po okrajoch mesta. Mnohé z týchto tovární boli zbúrané za nejasných okolností, často v rozpore so zákonom a pamiatkarmi.
Ako jeden z prvých väčších polyfunkčných projektov v Bratislave vznikla Eurovea, ktorá bola dokončená v roku 2010 a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty na nábreží Dunaja na okraji Starého Mesta na mieste bývalého prekladiska tovaru. Vďaka nábrežnému parku je populárnym cieľom ako domácich tak aj turistov. V dotyku s Euroveou, na mieste niekdajšej priemyselnej zóny v okolí ulíc Mlynské Nivy, Košická a Landererova v súčasnosti vyrastá nové mestské centrum s viacerými výškovými budovami – medzi najväčšie projekty patrí Panorama City, SKY PARK, Twin City, Klingerka a Stanica Nivy či Zwirn. Viaceré z týchto projektov obsahujú budovy vyššie ako 100 metrov. V budúcnosti sa má táto nová štvrť prepojiť pešou lávkou s druhým brehom Dunaja, kde sa plánuje výstavba ďalšej štvrte Nové Lido, čím sa moderné centrum mesta ešte viac rozšíri. Vyššie po prúde Dunaja zase vzniká moderná obdoba zbúraných častí Podhradia v podobe projektov River park, Zuckermandel a Vydrica, pričom výstavba ešte stále prebieha.
Ďalšie nové štvrte sa budujú na okrajoch mesta – južný okraj Petržalky rozširuje Južné mesto a Slnečnice, severný okraj Dúbravky a Lamača zase štvrť Bory. Vo všetkých menovaných nových častiach sa ráta s predĺžením električkových tratí, s výstavbou obchodných domov, novými parkami, kancelárskymi budovami a ďalšou občianskou vybavenosťou.
Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli výbornému výhľadu na takmer celé mesto.
V roku 2005 bol odhalený pamätník s názvom Brána slobody pod hradom Devín, na pamiatku 400 obetí usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "Železnú oponu" v rokoch 1945 – 1989.
V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studnička alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.
Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, Dunajklub Kamzík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.
Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.
BMX Racing (bikros) reprezentuje BMX Klub Rača, ktorý pôsobí na dráhe na Černockého ulici a klub Henky Riders, ktorý má svoje zázemie mimo Bratislavy v obci Dunajská Lužná.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.
Tam, kde nie je (v texte, v tabuľke alebo v Poznámkach pod tabuľkou) uvedené inak, je tabuľka a text pred ňou a za ňou zostavená/-ý podľa knihy Horváth, M.: Bratislavský topografický lexikon 1990 (najmä str. 27, 28, 31, 41). Poznámky v tabuľke o obci Kittsee a o obciach bratislavského predmostia, ako aj časť poznámok v tabuľke o Petržalke, majú zdroje a vysvetlenie uvedené v článkoch Kittsee, bratislavské predmostie a Petržalka.
Treba poznamenať, že v texte Horváth 1990 sú minimálne tieto zásadné chyby: 1. Údaje o hektároch v úvode knihy (najmä str. 27 a nasl.) a v tabuľke na str. 41 si vo viacerých prípadoch protirečia (vysvetlenie v knihe nie je uvedené); to je vyriešené v tejto tabuľke wikipédie a v texte pred ňou tak, že sú uvedené obidva údaje, z toho jeden v zátvorke. 2. V tabuľke na str. 41 (keďže je tam číslo 2 870 ha, čo je súčasná rozloha Petržalky) a na jednej mape k roku 1851 autor nesprávne uvádza, že v roku 1851 (?) bolo od Bratislavy odpojené celé územie na pravom brehu Dunaja, teda celá súčasná Petržalka (a dokonca je tam pri tejto príležitosti uvedená aj rozloha Petržalky 2870, čiže zhodná so súčasnou rozlohou, čo je nemožné, lebo súčasná Petržalka je oveľa väčšia než v roku 1851). Tomuto údajnému odpojeniu celej Petržalky protirečí jednak text úvodu v tej istej knihe (kde sa spomína iba odpojenie Vajnor, Lamača a Vydrice, hoci odpojenie takého obrovského územia ako je Petržalka, je oveľa dôležitejšie) a jednak mapa k roku 1930 v tej istej knihe (na ktorej sú správne zakreslené územia v severnej časti Petržalky ako súčasť mesta ležiaceho na ľavom brehu Dunaja) a predovšetkým tomu protirečia všetky dobové mapy z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, na ktorých je jasne územie dnešnej Petržalky rozdelené (aj s vyznačenými hranicami) medzi mesto Bratislava (najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa, Starý háj), obec Petržalka, obec Prievoz a obec Kittsee.[57]. 3. Na mapách k stredoveku a ranému novoveku autor na pravom brehu Dunaja zakresľuje ako súčasť Bratislavy len územia mesta (aj to nepresne, lebo Draždiak tam minimálne sčasti nemá patriť) a nezakresľuje tam aj územia hradného panstva, hoci na ľavom brehu zakresľuje ako súčasť Bratislavy aj územie hradného panstva a v úvode knihy zdôrazňuje, že medzi mestskými a hradnými majetkami nebude (na účely sledovania území) rozlišovať.
↑Symboly mesta [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.
↑RÁBIK, Vladimír. Pečať a jej spoločenská úloha v stredovekom Uhorskom kráľovstve [online]. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2012, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.ISBN 978-80-8082-553-9.
↑Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Štefan Holčík, 1986, TATRAN, 4296. publikácia
↑Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [1] S. 23, 104
↑ abcdŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 107.
↑ abŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 108.
↑Explicitne podľa Horváth 1990, S. 20. V Lexikone stredovekých miest na str. 108 je s odkazom na Horváth 1990 (iné strany než str. 20, čiže autori si stranu 20 nevšimli) chybne uvedené, že Dvorník bol na území dnešnej mestskej časti Vajnory.
↑ abc2. Dunaj a činnosť človeka – 2.1 Regulácie Dunaja a protipovodňové opatrenia [2]Archivované 2019-06-08 na Wayback Machine (mapa)
↑Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
↑mapa Pressburg und Hainburg [3], resp. mapa Umgebung von Pressburg [4] (vysvetlivky značiek: [5])
↑KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1999. 607 s. ISBN 80-88980-08-9. S. 234.
↑Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946 [online]. muzeologia.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. S. 7 a nasl.
↑HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka 2000 [7]Archivované 2019-05-30 na Wayback Machine S. 211 a nasl.
↑ abBARTL, Július. Dejiny Bratislavy. [s.l.] : Obzor, 1978. 475 s.
↑Bratislava – mestská časť Karlova Ves [online]. zmo-zahorie.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
↑Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História [online]. e-obce.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
↑ abMAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Dostupné online.ISBN 978-80-8121-222-2.
↑Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry, siete a procesy. Bratislava : Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta Katedra humánnej geografie a demografie, 2013. Dostupné online.ISBN 978-80-223-3516-4. S. 60 – 61.
↑Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953. Bratislava : Spoločenskovedný ústav SAV, Slovenské národné múzeum, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2004. Dostupné online.ISBN 80-967621-9-2.
↑REFRESHER.SK. V Bratislave žije o 200 000 ľudí viac, než je oficiálne udávaný počet. Zaregistruj si konečne trvalý pobyt a začni sa sťažovať oprávnene. Reálny počet ľudí v BA. Dostupné online [cit. 2018-11-30].
Amsal 29Kitab Amsal lengkap pada Kodeks Leningrad, dibuat tahun 1008.KitabKitab AmsalKategoriKetuvimBagian Alkitab KristenPerjanjian LamaUrutan dalamKitab Kristen20← pasal 28 pasal 30 → Amsal 29 (disingkat Ams 29) adalah bagian dari Kitab Amsal dalam Alkitab Ibrani dan Perjanjian Lama di Alkitab Kristen.[1][2] Teks Naskah sumber utama: Masoretik, Septuaginta dan Naskah Laut Mati. Pasal ini terdiri dari 27 ayat. Berisi amsal-amsal raja Salomo bin Daud yang dikumpulk...
Pour les articles homonymes, voir Christian Paul et Paul. Si ce bandeau n'est plus pertinent, retirez-le. Cliquez ici pour en savoir plus. Cet article ne s'appuie pas, ou pas assez, sur des sources secondaires ou tertiaires (janvier 2023). Pour améliorer la vérifiabilité de l'article ainsi que son intérêt encyclopédique, il est nécessaire, quand des sources primaires sont citées, de les associer à des analyses faites par des sources secondaires. Christian Paul Christian Paul à Lorm...
American Athletic Conference Men's Basketball Coach of the YearAwarded forThe most outstanding basketball coach in the American Athletic ConferenceCountryUnited StatesHistoryFirst award2014Most recentAmir Abdur-Rahim, South Florida The American Athletic Conference Men's Basketball Coach of the Year is a basketball award given to the American Athletic Conference's most outstanding head coach. The conference formed in 2013–14 after many schools departed from the original Big East Conference t...
Peta infrastruktur dan tata guna lahan di Komune Pierrepont-sur-l'Arentèle. = Kawasan perkotaan = Lahan subur = Padang rumput = Lahan pertanaman campuran = Hutan = Vegetasi perdu = Lahan basah = Anak sungaiPierrepont-sur-l'Arentèle merupakan sebuah komune di departemen Vosges yang terletak pada sebelah timur laut Prancis. Lihat pula Komune di departemen Vosges Referensi INSEE lbsKomune di departemen Vosges Les Ableuvenettes Ahéville Ainge...
Overview of the defense industry of Japan This article needs additional citations for verification. Please help improve this article by adding citations to reliable sources. Unsourced material may be challenged and removed.Find sources: Defense industry of Japan – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (November 2020) (Learn how and when to remove this message) Type 90 Tank The Japanese defense industry is the part of the Japanese economy responsi...
Eat Kilbride District Council election 1992 East Kilbride District Council election ← 1988 7 May 1992 (1992-05-07) All 16 seats to East Kilbride District Council9 seats needed for a majorityRegistered64,170Turnout38.0% First party Second party Third party Lab SNP Con Party Labour SNP Conservative Last election 14 seats, 51.6% 0 seats, 30.4% 2 seats, 9.7% Seats won 12 2 2 Seat change 2 2 Popular vote 10,731 7,371 4,984 Percentage 44.2...
Oscar NunezNuñez tahun 2009Lahir18 November 1958 (umur 65)Colón, Matanzas, KubaNama lainOscar NúñezPekerjaanAktor, komedianTahun aktif2000–sekarangSuami/istriUrsula WhittakerAnak1 Oscar Nunez (lahir 18 November 1958),[1] adalah seorang aktor asal Kuba-Amerika Serikat. Dia terkenal karena perannya sebagai akuntan Dunder Mifflin, Oscar Martinez di seri NBC, The Office. Nunez merupakan anggota The Groundlings dan kemudian menjadi anggota pemeran reguler di The Offic...
This article does not cite any sources. Please help improve this article by adding citations to reliable sources. Unsourced material may be challenged and removed.Find sources: Social Progressive Party – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (December 2009) (Learn how and when to remove this message) Party logo This article is part of a series on thePolitics of Brazil Executive President (list) Luiz Inácio Lula da Silva Vice President Geraldo Al...
لمعانٍ أخرى، طالع فيض (توضيح). هذه المقالة بحاجة لصندوق معلومات. فضلًا ساعد في تحسين هذه المقالة بإضافة صندوق معلومات مخصص إليها. في الفلسفة، يشير لفظ الفيض إلى فكرة القول بأن الموجودات صدرت أو فاضت عن الأول، أي الله، كما يفيض النور عن الشمس. يعد أفلوطين أول من قال بهذ�...
American college basketball season 2021–22 East Tennessee State Buccaneers men's basketballNaples Invitational championConferenceSouthern ConferenceRecord15–17 (7–11 SoCon)Head coachDesmond Oliver (1st season)Assistant coaches Mark Bialkoski Patrice Days Mantoris Robinson Home arenaFreedom Hall Civic CenterSeasons← 2020–212022–23 → 2021–22 Southern Conference men's basketball standings vte Conf Overall Team W L PCT W L PC...
ميدالية الترقية الإستثنائيةمعلومات عامةالبلد مصر صورة شريط الخدمةتعديل - تعديل مصدري - تعديل ويكي بيانات ميدالية الترقية الاستثنائية هي ميدالية عسكرية مصرية أنشأت عام 1935 كشريط عسكري وتمت إضافة الميدالية في 9 يوليو 1953 وتمنح لمستحقي الترقيات أثناء المعارك أو تم ترقيتهم ...
لمعانٍ أخرى، طالع رق (توضيح).رقمعلومات عامةصنف فرعي من إهاب[1]منتج حيواني[2] الاستعمال covering material (en) سطح كتابة سطح اللوحة الفنية سُمِّي باسم برغامون المواد المستخدمة جلد الأيلجلد العجل يستخدمه binding in vellum (en) plica (en) تعديل - تعديل مصدري - تعديل ويكي بياناتنوع برشمان...
Overview of and topical guide to extraterrestrial life This article is one of a series on:Life in the universe Outline Planetary habitability in the Solar System Venus Earth Mars Europa Enceladus Titan Life outside the Solar System Potentially habitable exoplanets Galactic habitable zone Habitability of... Binary star systems Natural satellites Neutron star systems Red dwarf systems K-type main-sequence star systems Yellow dwarf systems F-type main-sequence star systems vte The following outl...
جزء من سلسلة حولالماركسية مؤلفات نظرية المخطوطات الاقتصادية والفلسفية (1844) أطروحات حول فويرباخ الأيديولوجية الألمانية بيان الحزب الشيوعي برومير الثامن عشر للويس بونابرت غرندريسه مساهمة في نقد الاقتصاد السياسي رأس المال جدليات الطبيعة مفاهيم اشتراكية علمية حتمية اقتصاد...
Journalism News Writing style Ethics code of ethics Culture Objectivity News values Attribution Defamation Sensationalism Editorial independence Journalism school Index of journalism articles Areas Arts Business Data Entertainment Environment Fashion Medicine Music Politics Science Sports Technology Traffic War Weather World Genres Adversarial Advocacy Interventionism Analytic Blogging Broadcast Churnalism Citizen Civic Collaborative Comics-based Community Data Database Digital/Online Explana...
Mountain in the American state of New Hampshire Belknap MountainBelknap Mountain (left) as seen from Red HillHighest pointElevation2,382 ft (726 m)[1]Prominence1,842 ft (561 m)[1]Listing#47 New England Fifty FinestCoordinates43°31′04″N 71°22′09″W / 43.5178467°N 71.3692367°W / 43.5178467; -71.3692367[2]GeographyLocationGilford, in Belknap County, New HampshireParent rangeBelknap MountainsTopo mapUSGS West Alto...
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
![[5]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a1/Abk%C3%BCrzungsverzeichnis%2C_Zeichenschl%C3%BCssel_der_Spezialkarte.jpg){kind=link}
![[6]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6f/Moson_county_map.jpg){kind=link}
