Vydrica (historicky slov.Bajzdrica aj Bystrica, maď.Vödric, nem.Weidritz aj Wödritz) je potok na juhozápadnom Slovensku. Má dĺžku 17 km a priemerný prietok 0,22 m³/s v ústí. Plocha povodia Vydrice je 32 km². Pramení v Malých Karpatoch pri Bielom Kríži a vlieva sa do Dunaja v blízkosti mostu Lanfranconi ako jeho ľavostranný prítok. Je jedným z mála slovenských tokov priamo ústiacich do Dunaja.
V historických prameňoch sa Vydrica pod názvom Wydrucha či Nogwyzdrice spomína už v roku 1280. Bratislavský richtár Jakub dostáva od kráľa Ladislava IV. roku 1288 donačnú listinu na územie medzi dvomi Vydricami. Už v roku 1374 sa v listinách spomína mlyn na Vydrici. Mapa z roku 1734 od Mateja Bela uvádza 5 mlynov a v regulačnom pláne z roku 1845 je zakreslených 9 mlynov. Ako zásobáreň vody slúžili štyri vodné nádrže, dnes sú využívané na športový rybolov a voľakedy aj člnkovanie na treťom rybníku, v zime na korčuľovanie.[1]
Mlyny boli číslované od ústia Vydrice do Dunaja smerom proti toku Vydrice. Prvý mlyn bol priamo pri ústi Vydrice do Dunaja. Druhý až šiesty mlyn sa nachádzali medzi ústím Vydrice a Patrónkou. Týchto šesť mlynov je už zbúraných, akurát z piateho ostala časť základov. Na križovatke ulíc Pri Habánskom mlyne a Mlynská dolina (adresa Mlynská dolina 9) stojí dom, ktorého základy pamätajú pôvodnú obytnú mlynskú budovu piateho mlyna. Mlyn aj blízka ulica dostali podľa nájomníka, ktorého tunajší obyvatelia volali Habán, aj svoje neskoršie pomenovania.
Budovy mlynov V. až IX. stoja dodnes, aj keď boli rekonštruované. V budove mlyna VII. (pod Červeným mostom) sídli Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, v budove mlyna VIII. je v súčasnosti hostinec Klepáč a budova mlyna IX. slúži po rekonštrukcii ako súkromné obydlie.
V povodí Vydrice sa nachádza veľké množstvo trampských lokalít. Začali vznikať už od roku 1928 medzi druhým kameňolomom a Železnou studničkou, prvou bola osada Waikiki. Medzi ďalšie trampské oddiely patria, alebo patrili Perero, Toronto či Zlatá líška.[1]
Na toku Vydrice sa nachádzajú dve režimové stanice Štátnej hydrologickej siete SHMÚ (Vydrica – Červený most – 5135 (stanica založená v roku 1927) a Vydrica – Spariská – 5130 (stanica založená v roku 1925)).[2]
Fauna a flóra
Na toku Vydrice sú vyhlásené tri európsky chránené územia v sústave Natura 2000. Dve sa nachádzajú na strednom toku od Železnej studničky po tretí kameňolom (SKUEV 0388 Vydrica, SKUEV 1388 Vydrica).[3][4] Tretie sa nachádza na hornom toku a zahŕňa aj Biely Kríž a pramene Vydrice (SKUEV 0104 Homoľské Karpaty).[5]
Lesy hlavne na hornom toku Vydrice majú prevažne prirodzený charakter, ktorý bol však ovplyvnený lesohospodárstvom (hlavne ťažbou drevín). Vydricu obklopujú hlavne tri druhy lesov: bukové a jedľovo-bukové lesy (biotop európskeho významu), dubovo-hrabové lesy karpatské (biotop národného významu) a jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (prioritný biotop európskeho významu). Vyskytujú sa tu však aj javor horský, javor mliečny, jaseň horský, čerešňa vtáčia, lipa malolistá. V malej časti územia bol vysadený smrek obyčajný ako nepôvodná plodina.
↑SLOVENSKÝ HYDROMETEROLOGICKÝ ÚSTAV. Štátna hydrologická sieť SHMÚ [online]. [Cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
↑ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. SKUEV0388 – Vydrica. Natura 2000 – Sústava chránených území členských krajín EÚ. [online]. [Cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
↑ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. SKUEV1388 – Vydrica. Natura 2000 – sústava chránených území členských krajín EÚ. [online]. 3.2.2018, [cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
↑ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. SKUEV0104 – Homoľské Karpaty. Natura 2000 – sústava chránených území členských krajín EÚ. [online]. 3.2.2018, [cit. 2018-03-17]. Dostupné online.
