Prameň MoravyMost Moravský Svätý Ján - HohenauSútok riek Morava a DyjeSútok Moravy a Dunaja pod hradom Devín - detailSútok Moravy a Dunaja pod hradom Devín - pohľad z Devínskej Kobyly
Morava[1] (nem.March) je rieka v Česku, Rakúsku a na Slovensku. Pramení v okrese Ústí nad Orlicí na severnej Morave, na južnom svahu Králického Sněžníka v nadmorskej výške 1 380 m n. m.. Na dolnom toku tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom v celkovej dĺžke 114 km. Na území Bratislavy, priamo pod hradom Devín, sa ľavostranne vlieva do Dunaja.
Názov
Meno rieky patrí je odvodené z indoeurópskeho *mar- s významom voda, ktoré môže byť ilýrske, trácke alebo keltské. Germánske kmene (Kvádi) používali *mari- vo význame „plytká, stojatá voda, bažina“, Slovania používali názov morava, ktorý znamenal trávnaté miesto.[2] Podľa názvu rieky bolo pomenované i historické územie Morava.
Pri obci Rohatec začína vytvárať spoločnú česko-slovenskú štátnu hranicu, ktorá končí až pri Lanžhote, na sútoku s Dyjou. Morava pokračuje južným smerom, kde až po sútok s Dunajom pod Devínom tvorí rakúsko-slovenskú štátnu hranicu. Na tomto úseku priberá ľavostrannú Myjavu.[3]
Rieka Morava ponúka ideálne možnosti pre turistov, ktorí obľubujú splavovanie. Odporúčaným úsekom je trasa Brodské – Devín.
Splav treba začať za kamennou prehrádzkou pri Brodskom, ktorá je nesplavná. Na brehu je možnosť bivakovania. Po podplávaní starého a nového, dialničného mosta sa otvára typický ráz rieky. Orientácia je počas väčšiny splavu dosť limitovaná, nakoľko sa v bezprostrednej blízkosti nachádza iba málo obcí (Záhorská Ves, Vysoká pri Morave...). Dôležitým orientačným miestom je vtok rieky Dyje, ktorá priteká z pravej strany a vytvára trojhraničný bod Slovensko – Česko – Rakúsko. Až potiaľto Morava tvorila hranicu medzi Slovenskom a Českom, odtiaľto až po vtok do Dunaja hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom.
Niekde v úrovni obci Sekule je v mape 1:50 000 VKÚ (1997) neoznačený splav – hať, ktorý sa odporúča preniesť, pretože predovšetkým pri vyššej hladine vody môže byť dosť nebezpečný. Je to jediné problematickejšie miesto celého uvedeného úseku. Ďalším orientačným bodom je most Moravský Svätý Ján – Hohenau, ktorý nahradil provizórny pontónový most. Zorientovať sa dá aj pri nevýraznom ľavostrannom vtoku riečky Rudava (147 m n. m.) neďaleko Malých Levár. Scenériu celej trasy na oboch stranách dopĺňajú rybárske stavania. Zásoby v tomto úseku rieky sa dajú doplniť v neďalekých obciach Gajary a Suchohrad, z rieky ich však nevidno.
Pri kompe Záhorská Ves – Angern an der March (najzápadnejší bod Slovenska) je na slovenskej strane v obci krčma a kúsok ďalej aj reštaurácia. Obec Vysoká pri Morave so svojim vysokým protipovodňovým múrom a kostolnou vežou je neprehliadnuteľná. Najbližšia krčma k rieke je na konci hrádze za obcou. Neďaleko obce Marchegg je na pravej - rakúskej strane pamätník s orlom. Pred obcou Devínska Nová Ves je železničný most. Za obcou, ktorá je mestskou časťou Bratislavy, sa pomaly vynárajú pohľady na majestátne bralo hradu Devín, pod ktorým sa rieka vlieva do Dunaja.
Dôležitými orientačnými ukazovateľmi pozdĺž toku Moravy sú aj kilometrovníky, ktoré však nie sú všade a napr. na mape VKÚ (1997) údaje o nich chýbajú.
Hladina rieky Morava pri zvýšených zrážkach ako aj vplyvom stúpania a klesania Dunaja výrazne kolíše. Preto môže voda, hlavne v spodnom toku, stáť. Tiež krásne štrkové ostrovčeky, ktoré lákajú na bivakovanie, môžu počas pár hodín zaniknúť a voda utopí stany a odnesie lode nepozornejších vodákov.
Celá uvedená trasa Brodské – Devín sa dá bez výraznejšieho pádlovania prejsť za tri dni.
Referencie
↑Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-21]. Dostupné online.
.JPG)
