Ipeľ
maď. Ipoly, nem. Eipel
rieka
Rieka Ipeľ
Štáty	Slovensko,   Maďarsko
prameň	Čierťaž
- poloha	pri obci Látky
- výška	1 040 m
Ústie	Dunaj
- poloha	pri Chľabe
- výška	102 m
- súradnice	47°49′06″S 18°50′54″V / 47,818334°S 18,848355°V / 47.818334; 18.848355
Dĺžka	232,5 km
Povodie	5 151 km² (515 100 ha)
Prietok
- priemerný	21 m³/s
- maximálny	70 m³/s
- minimálny	3 m³/s
Dĺžka na Slovensku	232,5 km
Povodie na Slovensku	3 649 km² (364 900 ha)
Úmorie	Čierne more
Tok a povodie Ipľa po ústie do Dunaja
Wikimedia Commons: Ipoly
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ipeľ^[1] (maď. Ipoly, nem. Eipel) je tretia najdlhšia rieka na Slovensku a ľavostranný prítok Dunaja.

Pramení vo Veporských vrchoch, v podcelku Sihlianska planina, neďaleko obce Látky, na západných svahoch vrchu Čierťaž.^[2] Spočiatku tečie na juh, pri Veľkej nad Ipľom dosahuje slovensko-maďarské hranice, za Kováčovcami sa točí na západ, preteká popri Balážskych Ďarmotách a Šahách, pri Kubáňove sa zase točí na juh a pri Chľabe ústi do Dunaja.

Celková dĺžka rieky je 232,5 km, z toho 140 km tvorí hranicu s Maďarskom. Celkový spád je 596 m. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústí je 21 m³/s. Plocha povodia je 5 151 km².

Z iniciatívy ochranárov prírody oboch krajín bolo v roku 1992 založené občianske združenie Ipeľská únia.^[3]

V 70. rokoch prebehlo na Slovensku horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta. Na hornom toku rieky sa nachádza Vodárenská nádrž Málinec.

Spoločnosť TYCO fungujúca od roku 2014 dostala v apríli 2015 povolenie Ministerstva hospodárstva osvedčenie potrebné pre stavbu energetického zdroja. TYCO plánuje v katastri obcí Ďubákovo a Ipeľský Potok postaviť prečerpávaciu elektráreň nad existujúcou nádržou Málinec. Výkon by mala mať 560 MW.^[4] O podobnú lokalitu prejavili záujem aj Slovenské elektrárne, dotknuté obce ju odmietli.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ipeľ

• V kopcoch, kde pramení Ipeľ Archivované 2004-12-21 na Wayback Machine