Drégelypalánk

Drégelypalánk
obec
hrad Drégeľ
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Novohradská župa
Obvod (Kistérség) Balassagyarmat
Súradnice 48°03′02″S 19°03′12″V / 48,05045°S 19,05347°V / 48.05045; 19.05347
Rozloha 22,18 km² (2 218 ha)
Obyvateľstvo 1 504 (1. január 2011)
Hustota 67,81 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2646
Tel. predvoľba 35
KSH 08156
Wikimedia Commons: Drégelypalánk
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: www.dregelypalank.hu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Drégelypalánk (po slovensky: Dregeľ-Polianka alebo Drégeľská Polianka[1] [varianty slov Dregeľ a Palanka pozri nižšie], Drégeľská Palánka [2], Drégeľská palánka [3]) je obec v Maďarsku v Novohradskej župe v Balážskoďarmotskom okrese. Obec má rozlohu 2218 ha a žije tu 1627 obyvateľov (2007).

Nad dedinou sa týči hrad Drégely, významný pamätník tureckých vojen. V roku 1552 bol dobytý tureckou armádou o počte asi 10 000 mužov, pričom sa im ho podarilo dobyť až po troch dňoch masívneho obliehania. Obrancov na čele s Jurajom Szondym bolo 50-100 a hrad odmietli vydať, bojovali až do konca. Hrdinský odpor malého počtu obrancov proti obrovskej presile vzbudil obdiv nielen po celom Uhorsku, ale aj medzi Turkami.

Názvy a vznik

Staršie názvy sú Drégel(y)-Palánk, Dregelpalank [4][5].

Obec vznikla spojením sídiel[6][7][4][5][8]:

  • Drégely (staršie: Dregely, Dregél, Dregel, Deregel; nem. Driegel, Dregel) a
  • Palánk (staršie: Palank; nem. Palank)

Slovenské názvy týchto sídiel sú:



Zdroje

  1. ↑ a b c Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 160, 163.
  2. ↑ Pramene k vojenským dejinám Slovenska II/1, VHÚ, 2015, S. 222 [1]
  3. ↑ KOVÁČ, D. ed. et al. Kronika Slovenska I. Bratislava: Fortuna Print. 1998, S. 266
  4. ↑ a b c Repertorium locorum objectorumque in XII. tabulis Mappae regnorum Hungariae, Slavoniae, Croatiae, et Confiniorum Militarium, magni item principatus Transylvaniae occurrentium [online]. archive.org, 1808, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online. S. 153
  5. ↑ a b DVORZSÁK, J. A római katolikus pápság kézikönyve. Budapest, 1908 [2]
  6. ↑ Geographisch-statistisches Wörterbuch des österreichischen Kaiserstaates ... bearbeitet von Karl Georg Rumi .... [s.l.] : Doll, 1809. 478 s. S. 94, 296.
  7. ↑ Drégelypalánk [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  8. ↑ Hungary. Művelődési Minisztérium. Geschichte für die I-IV. (Klasse der deutschen Gymnasien in Ungarn). [s.l.] : Lehrbuchverlag, 1963. 418 s. S. 368, 372.
  9. ↑ a b KOVÁČ, D. ed. et al. Kronika Slovenska I. Bratislava: Fortuna Print. 1998, S. 242
  10. ↑ a b Pramene k vojenským dejinám Slovenska II/1, VHÚ, 2015, S. 15 [3]
  11. ↑ Pramene k vojenským dejinám Slovenska II/1, VHÚ, 2015, S. 19 [4]
  12. ↑ Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900 = [Ėtnograficheskai͡a karta vengerskikhʺ Slovakovʺ, sostavlena na osnovanii perepisi 1900 g.] [online]. archive.org, 1903, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online. S. 176

Iné projekty


Tento článok týkajúci sa geografie Maďarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.