Köppenova klasifikácia podnebia je konvenčná klasifikácia klímy, ktorá je zároveň najrozšírenejšou a najpoužívanejšou klasifikáciou podnebia. Klasifikácia je vytvorená podľa rozloženia teplôt vzduchu a atmosférických zrážok vo vzťahu k vegetácii. Vznikla už v roku 1884 prepracovaním tzv. Suppanovej klasifikácie a pôvodne bola založená na priebehu ročných izoterm, dĺžke trvania teplôt a rastlinstve a vegetácii. K jej prepracovaniu došlo roku 1918 na základe zohľadnenia väčšieho množstva získaných meteorologických dát. Posledná úprava prebehla v roku 1936 v spolupráci s nemeckým klimatológom Rudolfom Geigerom (niekedy je preto klasifikácia označovaná ako Köppenova-Geigerova klasifikácia) a je založená "na teplotnom a zrážkovom režime a jeho vplyve na biotu krajiny.
V Köppenovej klasifikácii je stanovených 5 hlavných klimatických pásiem s 11 základnými klimatickými typmi. Klimatické pásma sú označené veľkými písmenami: A, B, C, D,E.[1]
