O iných významoch výrazu SME pozri SME (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 48°08′49″S 17°07′06″V / 48,147057°S 17,118421°V / 48.147057; 17.118421

SME
Logo novín Sídlo redakcie na Lazaretskej 12 v Bratislave
Základné informácie
Typ	Denník
Majiteľ	Petit Press, a.s.
Šéfredaktor	Beata Balogová
Zástupca šéfredaktora	Jakub Filo (pre spravodajstvo a publicistiku) Tomáš Prokopčák (pre online publikovanie) Svetlana Kolesárová (pre magazínový obsah) Ondrej Podstupka (pre online magazíny)
Založenie	15. január 1993
Politická príslušnosť	liberalizmus
Jazyk	slovenský
Náklad	22 170 ks (2024)
ISSN	1335-440X
Kontaktné údaje
Adresa	Lazaretská 12, 811 08 Bratislava
Web	sme.sk

SME je denník na Slovensku, ktorý vznikol v roku 1993 na základe protestu časti redakcie denníka Smena proti zásahom vládnej moci do jeho činnosti. Zakladajúcim šéfredaktorom bol Karol Ježík. Zameriava sa predovšetkým na spravodajstvo. Vydáva ho vydavateľstvo Petit Press a v roku 2024 patril k najpredávanejším (3. miesto) na Slovensku.^[1] Sme existuje aj v on-line podobe na portáli sme.sk, kde je časť obsahu spoplatnená.

Tlačená verzia denníka SME vychádzala v júni 2024 v náklade 22 170 kusov a priemerný predaný náklad bol 13 644 kusov.^[1] Vychádza šesťkrát do týždňa, jeho rozsah sa pohybuje od 24 do 36 strán + nepravidelné prílohy. Celkový počet predplatiteľov vydavateľstva Petit Press k 31. marcu 2024 bol 96 515, z toho 58 200 on-line.^[2]

Investičná skupina Penta získala vo vydavateľstve Petit Press, a. s. menšinový 45-percentný podiel v októbri 2014. V júni 2016 Protimonopolný úrad transakciu odsúhlasil.^[3] Koncom roka 2017 sa podiel Penty, zastúpenej spoločnosťou News and Media Holding,^[4] zmenšil^[5] na 40 % po tom, čo Penta predala päťpercentný podiel na základnom imaní väčšinovému majiteľovi Prvá slovenská investičná skupina, a. s. (a zároveň získala Új Szó a Vasárnap).^[6]

V roku 2021 finančná skupina Penta (prostredníctvom Namav s.r.o) predala akcie vydavateľstva Petit Press. 34 % získal Media Development Investment Fund (MDIF) New York. Súčasťou transakcie bolo, že 5,5 % akcií si kúpili ďalší traja minoritní akcionári. Transakcia bola oznámená 22. apríla 2021.^[7] (MDIF sa definuje ako neziskový investičný fond vytvorený pre nezávislé médiá v krajinách, kde je prístup k slobodným a nezávislým médiám ohrozený. MDIF je registrovaný v New Yorku ako nezisková spoločnosť s viacerými rôznymi podporovateľmi a investormi. Medzi ktorými je aj Open Society Foundations.

^[8] Väčšinový podiel 57,5 % v Petit Press aktuálne (september 2021) stále vlastní pôvodný akcionár Prvá slovenská investičná skupina. MDIF vlastní 34 % a zvyšných 8,5 % sú rozdelené medzi medzi generálnym riaditeľom denníka SME Alexejom Fulmekom, členom predstavenstva Petrom Mačingom a bývalým vlastníkom spoločnosti Azet.sk a spravodajského portálu aktuality.sk Marekom Václavíkom.

Denník Smena mal na základe rozhodnutia Čarnogurského vlády privatizovať francúzsky koncern Hersant. Redakcia mala vlastniť jedno percento podielu vo firme. Voľby v júni 1992 vyhral Vladimír Mečiar a privatizačné rozhodnutie bolo zrušené na jednom z prvých rokovaní vlády. Zároveň rozhodli, že Smena bude štátnou akciovou spoločnosťou, čím sa otvorili dvere k zásahom vtedajšej vládnej moci do činnosti denníka^[9] (odvolanie šéfredaktora a riaditeľa). Za necelé dva týždne po tomto kroku vznikol denník SME, ktorého prvé vydanie vyšlo 15. januára 1993.^[10][11] Redakcia najprv sídlila v prenajatom dome na Mýtnej ulici.^[11] Postupne sa SME etablovalo na trhu a v roku 1995 (náklad SME stúpol na 50 000)^[5] došlo k spätnej fúzii s denníkom Smena, ktorý už bol v tom čase sprivatizovaný^[12] Jozefom Majským. Fúziou získala Majského spoločnosť Sipox 20 % vo vydavateľstve.^[11] Redakcia sa presťahovala nazad na Dostojevského rad.^[11]

Vydavateľmi SME boli postupne od 1993 Sumus,^[13] od 30. septembra 1995 VMV (Petra Vajdu, Jozefa Majského a Reného Vochyana), potom Grand Press a od roku 2000^[5] Petit Press, a. s.,^[14] ktorý je aj jeho dnešným vydavateľom.^[15] Významnými spoluvlastníkmi bola od 2000 do 2009 skupina Verlagsgruppe Passau, potom od 2009 do 2014 Rheinische Post Mediengruppe (Rheinisch-Bergische Verlagsgesellschaft mbH), od roku 2014 Penta zastúpená NAMAV a News and Media Holding, ktorý vznikol v roku 2014. Dlhodobo väčšinovým vlastníkom bola Prvá slovenská investičná skupina, a. s.,^[16] Petra Vajdu (od 2017 Martina Vajdu^[5]).^[17]

Denník SME sa od svojich počiatkov venoval kritike spoločensko-politickej a ekonomickej klímy na Slovensku. Významný priestor redaktori venovali kritike činnosti vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998. Kritickým momentom vydávania denníka SME bol 9. október 1995, keď ho súkromná tlačiareň Concordia odmietla tlačiť. Dôvodom bol dlh denníka tlačiarni, jej riaditeľ však odmietol aj jeho okamžité vyrovnanie. O deň neskôr SME odmietla tlačiť aj druhá bratislavská tlačiareň Danubiaprint, úzko prepojená s vládnou mocou. Denník bol preto tlačený do mája 1996 v Komárne a celý náklad bol prevážaný do Bratislavy, odkiaľ ho distribučné spoločnosti expedovali.^[18] Vydavateľstvo získalo peniaze na vlastnú rotačku z nadácie MLDF. Tlačiť SME na nej začali pred získaním týždenníka Domino efekt (v roku 1977).^[11]

Zakladajúcim šéfredaktorom denníka SME bol Karol Ježík (tragicky umrel v decembri 1998). Od roku 1999 bol šéfredaktorom Martin M. Šimečka, ktorého v októbri 2006 nahradil Matúš Kostolný. Šimečka ako jeden z dôvodov svojho odchodu z novín označil v rozhovore pre .týždeň ovplyvňovanie novinárov SME členmi vtedajšej vlády, menovite Ivanom Miklošom.^[19] Martin M. Šimečka, v roku 2013 ako bývalý šefredaktor SME v rozhovore uviedol: „Noviny vo všeobecnosti prežívajú ťažké obdobie. ... Z novín na mňa dýcha, že nehľadáte pravdu, ale ju viete. Novinárskou povinnosťou je hľadať pravdu, nech je aj prekvapujúca a nepríjemná. Mám pocit, že SME pravdu pozná a písaním ju len potvrdzuje.“^[20] A v spomínanom rozhovore zároveň potvrdil, že z pozície šéfredaktora odišiel po tom, ako zistil, že ekonomických redaktorov SME úkolovali z Ministerstva financií (minister Ivan Mikloš).^[20][21] Šimečka upodozrieval redaktora Petra Tótha, že pôsobil v SIS,^[22] čo sa nakoniec ukázalo ako pravda. Sám Tóth povedal, že krytie redakcie pre prácu dôstojníka SIS využíval od roku 1998 až do svojho odchodu zo SME na jeseň roku 2002.^[23]

V roku 2001 začal denník ako prvé noviny na Slovensku vychádzať vo farbe. V roku 2002 SME fúzovalo s denníkom Práca,^[15] ktorého značka ostala v podtitule novín (od 1995 do 1999 SME vychádzalo s podtitulom Smena). V roku 2005 Petit Press získal aj značku zaniknutého denníka Národná obroda. Od decembra 2011 sa noviny tlačia plnofarebne.^[17]

V roku 2011 sa SME stalo súčasťou predplatiteľského online systému Piano, ktorý zakladal a do roku 2013 riadil Tomáš Bella (do 2010 šéfredaktor Sme.sk^[24]). V roku 2016 predplatiteľský systém skončil.

Na jeseň 2014 boli zverejnené indikácie o nepriamej kúpe (prostredníctvom partnerskej firmy NAMAV) vydavateľstva Petit Press Investičnou skupinou Penta. 16. októbra 2014 zverejnili Petit Press a redakcia denníka SME spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili, že k 15. októbru 2014 odstúpil šéfredaktor Kostolný, ako aj ďalší kolegovia, spolu „významná časť redakcie“.^[25] Vedením redakcie bol do 31. októbra 2014 poverený Juraj Javorský.^[25] Redaktori sa snažili zabrániť ovládnutiu väčšiny Pentou: „Ak Penta ustúpi do minority, časť redakcie prehodnotí svoj postoj a zváži svoje zotrvanie v redakcii.“^[25] Aj na základe týchto udalostí Penta vo vydavateľstve ustúpila do minority.^[26] Na základe dohody akcionárov bol vytvorený dokument, ktorý garantuje nezávislé fungovanie redakcií a novinárov v spoločnosti Petit Press, pričom dokument zakotvil princípy komunikácie medzi akcionármi a redakciami. Majoritným majiteľom denníka SME je teda aj naďalej Prvá slovenská investičná skupina, a. s., ktorá zakladala denník SME spolu s Karolom Ježíkom, Alexejom Fulmekom (CEO spoločnosti) a ďalšími 50 redaktormi.

20. októbra 2014 uverejnil webový portál O médiách informáciu, že v novembri 2014 začne vychádzať nový internetový denník s názvom Projekt N (neskôr premenovaný na Denník N), na čele s bývalým šéfredaktorom Kostolným a ďalšími redaktormi, ktorí odišli zo SME.^[27]

• Karol Ježík (14. január 1993 – december 1998)
• Martin M. Šimečka (marec 1999^[28] – 27. september 2006)
• Matúš Kostolný (október 2006 – 15. október 2014)
• Beata Balogová (2014 – súčasnosť)

Denník SME sa, podľa Evy Čobejovej, redaktorky Smeny, SME a .týždňa, vyprofiloval „liberálne, ekonomicky skôr napravo, ale so silným sociálnym akcentom, ktorý bol pre Karola [prvý šéfredaktor Karol Ježík] vždy dôležitý... chcel noviny kritické, poctivé a čitateľsky atraktívne a zároveň s jasným názorom“.^[29]

• FULMEK, Alexej. Bol som dlho v SME : Spomienky muža, ktorý s Karolom Ježíkom zakladal denník SME. Bratislava : Petit Press, 2019. 384 s. ISBN 978-80-559-0364-4.
• VAVRO, Peter. Muž, ktorý prekážal Mečiarovi : Príbeh podnikateľa a filantropa Petra Vajdu. 1. vyd. Bratislava : Petit Press, 2024. 192 s. ISBN 978-80-559-1026-0.

• (SME) v háji – internetový sitcom denníka z novinárskeho prostredia vysielaný v rokoch 2012 – 2013 na TV SME
• Smena (denník)
• Pravda (slovenský denník)
• Hospodárske noviny
• Nový Čas
• Denník N

• SME.sk – internetový portál denníka SME
• Alexej Fulmek: 35 obrazov zo života SME (2018)
• Kočnerovi často naleteli aj novinári – rozhovor s Alexejom Fulmekom, šéfom vydavateľstva Petit Press o vydaní knihy Bol som dlho v SME, vstupe Penty, odchode časti redaktorov do Denníka N a situácii na slovenskom mediálnom trhu (2019)