Po vzniku Česko-Slovenska sa po maďarských biskupoch uvoľnili biskupské stolce. Spišskú diecézu viedol Štefan Mišík. Ten však už 27. júla 1919 náhle zomrel. Vedenie diecézy zostalo na Vojtaššákovi. 16. decembra 1920 bol Vojtaššák vymenovaný za spišského diecézneho biskupa. Vysvätený bol 13. februára 1921 v Kostole sv. Ladislava v Nitre a 27. februára zaujal úrad. Jeho biskupské heslo znelo: Anjelom dá príkaz o tebe.
Vojtaššák sa zameral na obnovu duchovných hodnôt medzi veriacimi po 1. svetovej vojne. Musel bojovať proti proticirkevnej vláde. Napriek tomu sa jeho diecéza rozvíjala. Biskup začal s duchovnou obnovou v diecéze. V roku 1921 zriadil v diecéze večnú poklonu Sviatosti oltárnej o rok neskôr založil arcibratstvo večnej poklony vo všetkých farnostiach svojej diecézy. Každý deň v roku bola v niektorej farnosti eucharistická poklona.
Skutočný projekt administratívnej obnovy diecézy začal zvolaním Diecéznej synody. Tá sa uskutočnila v júli v roku 1925. Na synode sa prerokovali otázky Duchovného života kňazov, Boží kult, Sviatosti, Intencie a diecézna taxa, Cirkevný majetok, seminár a výchova bohoslovcov, Školy a katechetická výchova detí, mládeže a dospelých, Sociálne aktivity a spolky, Kňazská penzia a testamenty, Kántori a kostolníci, Benefíciá, Styk farských úradov s diecéznym úradom.
Biskup osobne navštívil všetky farností a kostoly v diecéze podľa vtedajších dopravných možností. Osobitnú pozornosť venoval školstvu. Spišský seminár sa vďaka nemu stal najlepším vo vtedajšom Česko-Slovensku. Mimoriadne sa staral o duchovnú i odbornú výchovu svojho kléru. Mnohých posielal na štúdiá do zahraničia, najmä do Viedne, Ríma, Prahy, Jeruzalema a Innsbrucku. Z jeho podnetu v Spišskej diecéze bolo postavených 49 školských budov. Okrem toho zmodernizoval Učiteľský ústav v Spišskom Podhradí a chudobným študentom sám ročne hradil niekoľko štipendií. [2]
Druhá svetová vojna a židovská otázka
Počas druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1940 – 1945 ako podpredseda Štátnej rady, ktorá fungovala ako horná komora vtedajšieho parlamentu. Do Štátnej rady ho delegovala HSĽS, aby tam oficiálne reprezentoval katolícku cirkev. Za vojny udával , arizoval židovský majetok a už vatikánske archívy tej doby ho označujú za šovinistu kvôli arizácii baldovských kupeľov. Kúpele patrili pánovi Fídovi, ktorý bol Žid a mal dlh voči banke, ktorý vznikol kúpou kúpeľov. Banka chcela vyhlásiť exekúciu, ale spišská diecézna kapitula ju od banky odkúpila a stala sa vlastníkom kúpeľov. Po vojne sa pán Fríd neúspešne snažil dostať späť k ich vlastníctvu.
Jeho postoj k Židom v Štátnej rade je ďalej zdokumentovaný v diplomatickej korešpondencii medzi Giuseppem Burziom (vatikánsky chargé d'affaires v Bratislave) a kardinálom Luigim Maglionom (vtedajší štátny sekretár Vatikánu). V jednom z listov do Vatikánu Giuseppe Burzio píše: „...Informovali ma, že na zasadaní, kde sa prediskutovala deportácia Židov, monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, obmedziac sa na nepodstatné námietky. Potom, v rozhovore s iným biskupom naznačil, že podľa jeho mienky by bolo lepšie, keby sa cirkevná vrchnosť nemiešala do tejto otázky, aby nekládla prekážky vláde a prezidentovi republiky, že Židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska, že i tak sa veci budú vyvíjať svojím smerom ... a tak ďalej." [3]
Na konci vojny sa nepokúsil o útek z krajiny.
Politické prenasledovanie
Po obnovení ČSR ho už 5. mája1945 prvýkrát zatkli a väznili do 8. septembra v Bratislave. Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol Ján Vojtaššák pozbavený úradu diecézneho biskupa, Svätá stolica zamietla. Dôvodom jeho prvého zatknutia bolo jeho angažovanie v politike počas vojny. Neskôr po prepustení bojoval za záchranu katolíckeho školstva. Pokúšal sa zabrániť zásahom štátu do cirkevných záležitostí, exkomunikoval z cirkvi viacero komunistov. Od 3. júna1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, 15. septembra1950 bol odvlečený do Prahy-Ruzyně a 15. januára1951 bol v Bratislave v tzv. „divadelnom” procese s „vlastizradnými” biskupmi odsúdený na 24 rokov ťažkého väzenia a ďalšie tresty za údajné úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo. Spolu s ním boli odsúdení na doživotie biskupi Michal Buzalka a Pavol Gojdič a nasledovalo masové zatýkanie kňazov a angažovaných laikov. Vo väzení bol až do amnestie 5. októbra1963.
Smrť
Po prepustení žil krátko v Oravskej Lesnej a neskôr v Senohraboch pri Prahe. Zomrel vo vyhnanstve v Říčanoch pri Prahe, pretože mu bol zakázaný pobyt na Slovensku. Pochovaný bol v rodnom Zákamennom. V roku 1990 bol rehabilitovaný zrušením rozsudku. V roku 2003, v priebehu beatifikačného procesu, boli jeho pozostatky exhumované a prenesené do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.[4]
Proces blahorečenia
Proces blahorečenia (beatifikácia) je vo všeobecnosti úzko spätý so zhromažďovaním životopisných údajov o kandidátovi na blahorečenie. Prvú monografiu s osobnými svedectvami o Jánovi Vojtaššákovi napísal Mons.Viktor Trstenský. Ide vôbec o prvý životopis spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý vyšiel v zahraničí pod názvom Ján Vojtaššák – mučeník Cirkvi a národa a v rozšírenom druhom vydaní na Slovensku pod titulom Sila viery, sila pravdy.[5]
V máji 2016 sa v Námestove uskutočnila verejná prednáška s dovtedy nepublikovanými fotografiami a historickými údajmi o J. Vojtaššákovi. Prednášku viedol cirkevný historik HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD., ktorý sa štúdiu prameňov o jeho živote venuje od roku 2010. V prezentáii hovoril o živote J. Vojtaššáka a jeho pôsobení na pozadí slovenských cirkevných dejín. V prezentácii boli publikované fotografie od narodenia až po smrť resp. exhumáciu jeho telesných pozostatkov. V závere bola predstavená nová odborná štúdia — monografia — s názvom S výrazom lásky trvám. Autor Ľ. Hromják v monografii ponúka viaceré dôkazy, že biskup J. Vojtaššák spôsobom akým mohol postavil sa na obranu tých, ktorí boli utláčaní. Súčasťou textovej prílohy je aj pamätný list, na základe ktorého Alexander Mach neobnovil druhú pripravovanú vlnu deportácie Židov zo Slovenska.[8]
Do rozsiahlej prílohy zostavovatelia zaradili viaceré kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál. Zaujímavosťou je dôverná správa o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, českýkňaz František Ludvík.
Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách. Z vedeckej konferencie vyšiel v roku 2018 zborník, ktorý zostavili Róbert Letz a Peter Jurčaga.[9]
↑Biskup Ján Vojtaššák [online]. kapitula.sk, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
↑A.S., Petit Press. Ján Vojtaššák: mučeník či kontroverzná postava? Proces blahorečenia trvá už desať rokov. www.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-03-07].
↑Rímskokatolícka cirkev :: Spišská diecéza :: 12. Ján VOJTAŠŠÁK (1921- 1965) [online]. dieceza.kapitula.sk, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online.
↑TRSTENSKÝ, VIKTOR, 1908-. Sila viery, sila pravdy. : život a dielo najdôstojnejšieho otca biskupa Jána Vojtaššáka mučeníka cirkvi a národa. [Bratislava] : Senefeld-R, 1990. ([2. vyd.].) Dostupné online.ISBN 9788085222005.
↑ abDUDA, Ján. Pred 50 rokmi zomrel biskup Ján Vojtaššák. Dočká sa blahorečenia? [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, 04. 08. 2015 • 14:46, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online.
↑KYSEL, Tomáš. TÉMA: Proces s Vojtaššákom po 15 rokoch [online]. postoj.sk, 26. 12. 2011 10:48, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online.
↑HROMJÁK, Ľuboslav. S výrazom lásky trvám. Prvé. vyd. Spišské Podhradie : Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, 2015. ISBN 9788089170500.
↑LETZ, RÓBERT,. Ján Vojtaššák : biskup v dejinách 20. storočia : zborník z vedeckej konferencie k 140. výročiu narodenia, Spišská Kapitula 14.-15. november 2017. Bratislava : [s.n.]. Dostupné online.ISBN 9788089567867.
HRABOVEC, Emília, BRUGNOTTO, Giullano. a JURČAGA, Peter (Zost.). 2018. Umlčaná cirkev a pápežská diplomacia 1945 – 1965. Bratislava: Post Scriptum. 440 s. Jazyk: taliansky/slovenský. ISBN 978-88-266-0140-3. Súbor štúdií medzinárodného autorského zoskupenia historikov sa zaoberá situáciou Katolíckej cirkvi v krajinách stredovýchodnej Európy počas dvadsiatich rokov počínajúc bezprostredne povojnovým obdobím, ktoré bolo už poznačené silným vplyvom komunistických strán a prvým prenasledovaním Cirkvi za formujúcou sa železnou oponou, cez smutnoznáme päťdesiate roky v znamení úplnej izolácie komunistických štátov a najtvrdšej perzekúcie umlčanej Cirkvi, až po prvé kontakty a nasledujúce diplomatické rokovania, ktoré vstúpili do dejín ako vatikánska východná politika. Kniha vychádza zo širokej porovnávacej a interdisciplinárnej perspektívy, spájajúcej historicko-diplomatický a historicko-teologický pohľad, a predstavuje konkrétne situácie, v akých sa Katolícka cirkev nachádzala v rôznych štátoch stredovýchodnej Európy, ako aj metódy a postupy diplomacie pápežov Pia XII., Jána XXIII. a Pavla VI. v kontexte studenej vojny a rodiacej sa ostpolitiky. Významným aspektom skúmaného obdobia sú svedectvá o prenasledovaní a mučeníctve, ktoré tu ilustrujú napríklad prípady J. Mindszentyho, S. Wyszynského či J. Vojtaššáka. Knihu v dvojjazyčnom taliansko-slovenskom prevedení – Chiesa del Silenzio e Diplomazia Pontificia 1945 –1965 – vydáva Libreria Editrice Vaticana v edičnom rade Pápežského výboru pre historické vedy Atti e Documenti 49 s podporou Fakulty kánonického práva sv. Pia X v Benátkach a Spišskej diecézy. Na realizácii spolupracovalo vydavateľstvo Post Scriptum.
HROMJÁK, Ľuboslav a kol. 2013. Pohľady na osobnosť biskupa Jána Vojtaššáka. Spišské Podhradie: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišká Kapitula, 730 s. ISBN 978-80-89170-41-8. Cieľom tejto kolektívnej monografie nebolo spracovať život biskupa Jána Vojtaššáka biograficky, ale analyticky predstaviť túto osobnosť vykreslením rôznych pohľadov na jeho život a pôsobenie, na jeho význam a vplyv v rôznych oblastiach spoločenského, politického a cirkevného života v Československu. Základ monografie tvoria príspevky, ktoré odzneli počas vedeckej konferencie o biskupovi Vojtaššákovi v októbri 2010.
LAUČEK, Anton. 2000 (1. vyd.). Anjelom svojim prikážem o tebe. Spišské Podhradie: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišká Kapitula, 124 s. ISBN 80-7142-080-8
Rozhlasová hra z archívu rádia LumenAnjelom svojim prikážem o tebe (boží služobník Ján Vojtaššák). Osobnosť biskupa Vojtaššáka a jeho životnú dráhu plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupské heslo: Anjelom prikázal o tebe. Autor hry, spisovateľAnton Lauček, s precíznou kultivovanosťou vkladá do 4 obrazov nielen dômyselne a trpezlivo zozbierané faktografické údaje o živote biskupa Vojtaššáka, ale ponúka nám aj priestor na zamyslenie sa nad dielom, jeho odkazom pre naše generácie. Dramatizované pásmo s názvom Anjelom svojim prikážem o tebe pre Rádio Lumendramaturgicky pripravil Jozef Lapšanský. Hru režírovala Hana Makovická.
DOLINSKÝ, Juraj. 1999. Cirkev a štát na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Trnava: Dobrá kniha. 131 s. ISBN 80-7141-268-6