Koncom 13. storočia bol spišský prepošt Jakub z Vlkovej (de Farkasfalva) prvýkrát menovaný ad personam titulom spišského biskupa (episcopus Scepusiensis) aj napriek tomu, že k oficiálnemu ustanoveniu samostatného Spišského biskupstva došlo až v roku 1776.[4] Neskôr kráľ Ľudovít I. Veľký spoločne s manželkou a kapitulou požiadal Svätú stolicu o povýšenie Spišského prepoštstva na biskupstvo. K zriadeniu biskupstva však nedošlo. V nasledujúcich storočiach pápeži udelili spišským prepoštom výsady používať biskupskú mitru, berlu a ďalšie insígnie. Myšlienkou zriadenia biskupstva sa zaoberal už ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň.[5] Minimálne od 13. marca1776 má zmysel hovoriť o spišských biskupoch a biskupstve, ktoré pápež Pius VI.bulouRomanus pontifex aj na základe dekrétuMárie Terézie vyčlenil z Ostrihomského arcibiskupstva. Pripojením územia Liptovskej a Oravskej župy k bývalému Spišskému prepoštstvu vznikla Spišská diecéza.[1]
v roku 1807 menovaný do úradu ľubľanského arcibiskupa, ktorého sa zriekol a vrátil sa na uprázdnené spišské biskupstvo; používal titul arcibiskup a biskup spišský
sedisvakancia
1816
1819
biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a pomocný biskup Štefan Čech
biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a hnilecký farár Štefan Mišík, ktorého po jeho smrti vystriedal Marián Blaha, neskorší banskobystrický biskup
diecézu v tomto období spravovali kapitulní vikári; najprv komunistickým režimom dosadený Andrej Scheffer (1950 – 1968), neskôr bol zvolený a schválený Jozef Ligoš (1968 – 1973) a posledným kapitulným vikárom bol Štefan Garaj (1973 – 1989)
↑Vladimír Olejník. Zoznam prelátov spojených s dejinami Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. In: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ed. Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník. Spišské Podhradie, Levoča : Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Štúdio J+J, 2017. ISBN 978-80-971341-5-0. S. 358 – 360.
↑SROKA, Stanisław Andrzej. Epizódy z dejín Spiša a Šariša v neskorom stredoveku. Kraków : Homini, 2001. ISBN 83-87933-86-4. S. 26.
↑Jozef Špirko. Začiatky Spišského biskupstva. Snahy v minulosti o jeho utvorenie. In: Mons sancti Martini. Vrch svätého Martina. Sborník z príležitosti sedemdesiatky J. E. Msgr. Jána Vojtašáka, biskupa spišského. Ed. Peter Galan. Ružomberok : LEV, 1947. S. 37 – 50.
Literatúra
ZUBKO, Peter. Spišskí biskupi. 2. preprac. dopl. vyd. Košice : Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, 2008. 67 s. ISBN 978-80-89138-97-5.
TYROL, Anton; OLEJNÍK, Vladimír. Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti. Zväzok IV. Ružomberok : VERBUM – vydavateľstvo KU, 2021. 228 s. (Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly.) ISBN 978-80-561-0839-0.