Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (maď. Lajos I. Nagy, poľ. Ludwik Węgierski (Andegaweński); * 5. marec 1326, Vyšehrad – † 10. september 1382, Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. V roku 1382 zomrel v Trnave vo svojej kúrii (mal zámok aj pri Zvolene). Pochovaný je v Stoličnom Belehrade.
Život
Na uhorský trón dosadol v roku 1342 a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec Karol Róbert o tri roky skôr zmluvou s poľským kráľom. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. Po smrti svojho brata Ondreja v roku 1345 sa pokúsil získať neapolskú korunu. V rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu s kráľovnou Johanou I. a Neapolské kráľovstvo síce dobyl, ale potom, ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba Salernské kniežatstvo. Ľudovít I. Veľký si dočasne podrobil tiež Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov.
V roku 1366 ho v Pešti navštívil byzantský cisár Ján V. Palailogos a sľúbil opätovné pripojenie východnej cirkvi k Rímu, ak kresťanská Európa podporí Byzanciu proti Turkom. V nasledujúcom roku Ľudovít uzavrel vo Viterbe sedemročné spojenectvo s cisárom Karolom IV., ktoré zahrňovalo vzájomnú podporu v Taliansku.
Svoju dcéru Máriu, ktorá sa stala dedičkou uhorského trónu, vydal v roku 1372 za cisárovho najmladšieho syna Žigmunda I. Luxemburského.
Po smrti svojho bezdetného strýka Kazimíra III. sa stal v roku 1370 tiež poľským kráľom, čím vznikla poľsko-uhorská personálna únia. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú za nevôle poľskej šľachty pripojil k Uhorsku.
V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muradom I. Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli. Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra Hedviga (Jadwiga).
Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval početné privilégia. Rovnako podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu.
V roku 1382 zomrel v Trnave vo svojej kúrii (mal zámok aj pri Zvolene).
Na mieste kúrie v Trnave stojí pošta a je tam pamätná tabuľa.
Vojna Grzymalitov s Naleczovcami
Vo Veľkopoľsku za vlády Ľudovíta z Anjou vzrastal vzdor proti jeho kráľovskej vláde. Opozíciu zastupoval bohatý rod Naleczovcov a na strane kráľa a jeho prívržencov stál rod Grzymalitov. Po kráľovej smrti došlo k otvorenému konfliktu a vojne, ktorá trvala po celý rok 1383. Veľkopoľsko a Mazovsko boli veľmi zničené aj napriek tomu, že sa v tejto vojne neuskutočnila žiadna väčšia bitka.[1]
Rodina
Iné projekty
Referencie
- ↑ SIENKIEWICZ, H.: Križiaci, Slovenský spisovateľ, 1972, str. 797, Vysvetlivky
.svg)
.svg)