Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu. Jej členovia boli vládnucou dynastiou v Poľsku (v r. 1386 – 1572 a 1587 – 1668), v Litve (v r. 1377 – 1401 a 1440 – 1572), v Čechách (v r. 1471 – 1526) a v Uhorsku (v r. 1440 – 1444, a 1490 – 1526).
Pôvod rodu
Za jej zakladateľa je považované litovské veľkoknieža Jogaila, ktorý po prijatí kresťanstva a sobáši s Hedvigou (Jadviga) z Anjou, najmladšou dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. V roku 1386 sa Jogaila stal poľským kráľom a bol korunovaný ako Vladislav II. Jagelo. Zároveň sa vytvorila poľsko-litovská únia, ktorá sa však definitívne upevnila až na začiatku 16. storočia.
Panovníci
Jagelovskí panovníci sa významne zaslúžili o trvalé zväčšenie poľského kráľovstva (Mazovsko, Livónsko, časť západného Pruska) najmä bojmi s Rádom nemeckých rytierov. Nástupcom Vladislava II. Jagela sa v roku 1434 stal jeho syn Vladislav III. (1434 – 1444), po ňom Kazimír IV. (1445 – 1492); Žigmundom II. Augustom (synom Žigmunda I.) vymrel v roku 1572 rod Jagelovcov v mužskej línii. Nastúpením Žigmunda III. (syna švédskeho kráľa Jána III. z rodu Vasa) r. 1587 sa opäť rod Jagelovcov dostal na poľský trón (až do r. 1668), a to v ženskej línii, lebo jeho manželkou bola Katarína, sestra Žigmunda II. Augusta. V 15. – 16. storočí z rodu Jagelovcov pochádzali aj niektorí uhorskí a českí panovníci. Po smrti Albrechta II. Habsburského sa od r. 1440 stal uhorským kráľom (ako Vladislav I.) poľský kráľ Vladislav III. Padol v boji proti Turkom v bitke pri Varne v r. 1444, preto sa nazýva aj Vladislavom Varnenčíkom. Najstarší syn poľského kráľa Kazimíra IV., Vladislav, bol v roku 1471 zvolený za českého kráľa a po smrti Mateja Korvína (r. 1490) zasadol na trón aj v Uhorsku. Jeho syn Ľudovít II. bol kráľom uhorským aj českým (od r. 1516). Padol v bitke pri Moháči 29.8.1526 a ním vymrela po meči uhorsko-česká vetva Jagelovcov a uhorským a českým kráľom sa po ňom stal Ferdinand I. Habsburský, ktorého manželkou bola Anna, sestra Ľudovíta II. Na rozdiel od územného zväčšovania Poľska menej úspešná bola ich politika ako českých a uhorských kráľov. V Uhorsku nedokázali čeliť politickej a hospodárskej anarchii, ktorá bola najzreteľnejšia za vlády Vladislava II. K moci sa dostala vysoká šľachta a vzrástlo zbedačovanie obyvateľstva. I v Čechách za jagelovských slabých panovníkov došlo k úpadku kráľovskej centrálnej moci a faktickú vládu mali v rukách šľachtické stavy.
