Karol III. (* 1345, Neapol – † 24. február 1386, Vyšehrad) bol neapolským kráľom v rokoch 1381 – 1386 a uhorským kráľom (ako Karol II. zvaný Malý) v rokoch 1385 – 1386, z rodu Anjouovcov. Za uhorského kráľa bol korunovaný 31. decembra 1385.
Rodina
Bol synom dračského vojvodu Ľudovíta z Durazza a Margity, dcéry sanseverinského grófa. Za manželku si zobral v roku 1370 Margitu z Durazza, dcéru dračského vojvodu Karola.
Život
V Uhorsku vládla kráľovná vdova Alžbeta a palatín Mikuláš I. Gorjanský (Miklós Garai). Mnoho veľmožov bolo nespokojných, preto ponúkli trón Karolovi z Drača, ktorého sa počas jeho detstva ujal Ľudovít I. Vymenoval ho za chorvátskeho a slavónskeho vojvodu, v roku 1381 mu pomohol dostať sa na neapolský trón. Karol však musel Ľudovítovi odprisahať, že neohrozí práva jeho dcér. Keď mu však bol ponúknutý uhorský trón, tiahol s vojskom na Budín. Kráľovné sa nepostavili na odpor, pravdepodobne dúfali, že splní sľub. Ale Karol bol napokon korunovaný 31. decembra 1385 v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa.
Kráľovná Alžbeta sa mu preto odmenila rovnakou zradou. Poverila svojho dôverníka, Blažeja Forgáča z Kozmáloviec, aby spáchal na Karola atentát. 7. februára 1386 zaútočil na kráľa, preťal mu obočie, pričom mu vytieklo oko. Nato kráľa odvliekli na Vyšehrad, kde ho podľa jednej z verzií otrávili, podľa druhej zaškrtili. Zomrel teda po 38 dňoch vládnutia.
.jpg)
.svg)
.svg)