Spitteler pochádzal z rodiny štátneho úradníka, detstvo prežil v Berne. Študoval právo v Bazileji a teológiu v Zürichu a v Heidelbergu. V rokoch 1871 – 1879 bol súkromným učiteľom a učiteľom na strednej škole, neskôr pôsobil v Bazileji a v Zürichu ako novinár. Od roku 1892 sa venoval iba literatúre.
Spitteler bol vo svojej tvorbe v značnej miere ovplyvnený nemeckoufilozofiouNietzscheho a Schopenhauera. V jeho diele sa odráža antické poňatie života s tragickými prvkami životného boja o ľudskú existenciu a snaha o spojenie antických a biblických motívov s modernou dobou. Preto oživil Spitteler žánerepos v šesťstopých jamboch (Prometheus und Epimetheus, Olympischer Frühling).
Nobelovu cenu za literatúru dostal Spitteler po určitom váhaní, zapríčinenom najskôr nemeckou rolou v Prvej svetovej vojne. V roku 1918 cena nebola udelená, za rok 1919 bola Spittelerovi uznaná až v roku 1920„…so zvláštnym ocenením jeho mohutného eposu Olympischer Frühling“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).
Olympischer Frühling (1900 – 1906, definitívna verzia 1910), mytologický epos skladajúci sa zo štyroch častí: Die Auffahrt, Hera die Braut, Die Hohe Zeit a Ende und Wende
Prometheus der Dulder (1924), prepracovaná verzia eposu z roku 1881
