Balada je epickýútvarľudovej slovesnosti. Vyznačuje sa jednoduchým dejom. Dej je smutný, jednoduchý a zväčša sa končí tragicky. Hrdina balady obvykle zahynie alebo podstúpi iný krutý trest (tragika). Dej je zhustený, jazyk je jednoduchý a väčšinou býva rozprávaný formou piesne. Môže obsahovať aj lyrické a dramatické prvky. Lyrické vlastnosti textu dokazuje zvýšená subjektívnosť, ktorú zvýrazňujú opakovacie figúry, refrén a hyperbola.
Pre svoj pôvod v ľudovej slovesnosti má mnohé spoločné znaky s ľudovou rozprávkou:
autor balady je neznámy;
dej má rýchly spád, často sa odohráva na neznámom mieste;
často sa využívajú magické čísla (tri, sedem,dvanásť...)
v mnohých baladách vystupujú nadprirodzené postavy (umrelci, víly, strašidlá) a prebiehajú neskutočné deje (prekliatie).
pôvodne sa spievala (pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou).
Balada sa šírila ústnym podaním, ľudia v rôznych krajoch si text obmieňali podľa vlastného vkusu a nálady. Tak vznikli obmeny na jeden motív - varianty.
Najstaršia zbierka ľudových balád pochádza zo Škótska. K nám sa balady dostali ústnym podaním. Do dnešných čias sa zachovalo len niekoľko ľudových balád, ku ktorým poznáme aj nápev (napr. Kačička divoká).
Koncom 18. storočia, ale najmä v 19. storočí začínajú vznikať umelé balady. Ich zdrojom boli ľudové balady, ale aj povesti a báje. Z povestí si autori vyberali smutné, tajomné, záhadné, ale aj realistické deje, ktoré potom spracovali ako balady.
Romantickí básnici využívali baladu na vyjadrenie svojich romantických pocitov (lyrický moment).
Poznáme balady:
ľudová balada- napr. Išli hudci horou, Jeden otec dobrý, Išlo dievča po vodu, Kačička divoká...
umelá balada - napr. Ján Botto - Lucijný stolček, Žltá ľalia, Margita a Besná; J.Kráľ - Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky,....