Nacionalizmus

Nacionalizmus môže byť:

  • teória a/alebo ideológia a/alebo politika, ktorá kladie dôraz na všetko národné a podľa ktorej najmä má byť národ (alebo etnická skupina) základom spoločenskej organizácie (najmä štátu) a každý národ by ideálne mal mať svoj vlastný štát (opakom sú napr. jednak ideológie zamerané na triedy či vrstvy spoločnosti a jednak občiansky princíp organizácie štátu)[1][2][3][4][5][6][7][8]
  • (i) ideológia a/alebo politika založená na presvedčení o výnimočnosti vlastného národa (podľa niektorých názorov je spojená s xenofóbiou); (ii) vedomie a pocit národa o svojej národnej nadradenosti; (iii) intenzívne národné uvedomenie vyhraňujúce sa voči iným národom (opakom je napr. na jednej strane vlastenectvo alebo národné povedomie a na druhej strane šovinizmus)[1][5][7][9][10]
  • (i) nekompromisné hájenie národných záujmov; (ii) postoj vidiaci hlavný cieľ politiky v presadení záujmu vlastného národa; (iii) ideológia a politika, ktorá háji záujmy celého národa, bojuje proti cudzej nadvláde, centralistickej moci, cudzej moci vo vlastnom národe, štáte, krajine a pod.[11][12][13][14]
  • (i) podpora (alebo úsilie o dosiahnutie alebo ideológia spočívajúca vo vytvorení) politickej nezávislosti (t.j. spravidla samostatného štátu alebo autonómie) pre konkrétny národ, príp. všeobecnejšie pre konkrétne vymedzenú (kultúrnu a pod.) sociálnu skupiny; (ii) vznikajúce národné povedomie národa, ktorý sa chce osamostatniť[15][14][7][16][17]
  • vlastenectvo (synonymum: občiansky nacionalizmus)[5][13][2][18][14][9]
  • (i) vedomie príslušnosti ku konkrétnemu národu (pričom sa môže myslieť aj politický národ)[13][5][19]; (ii) súbor presvedčení a symbolov vyjadrujúcich identifikáciu s konkrétnym národným spoločenstvom[20]
  • v marxizme-leninizme: buržoázny nacionalizmus[21][22][23]
  • pejoratívne: šovinizmus [24][18][14]

Nacionalizmus ako politická ideológia

Samotný pojem nacionalizmu je relatívne mladý a pravdepodobne ho prvýkrát použil v 18. storočí Johann Gottfried von Herder. Už od prvých historických zmienok môžeme sledovať nepretržitú snahu ľudí zoskupovať sa na rôznych úrovniach vývoja (rod, kmeň, národ) do spoločenstiev s rovnakými resp. príbuzným prvkami. Boli to predovšetkým spoločný jazyk, etnická príbuznosť, identický historický vývoj, tradícia, osobitný typ kultúry, kolektívne vedomie, či územie. Z toho vyplývalo aj politické a hospodárske pôsobenie národných spoločenstiev v určitom geografickom priestore. Nacionalizmus súčasne nemožno definovať iba z jedného dejinného príkladu – napr. vývoj západoeurópskych národov, v skutočnosti musíme sledovať osobitý vývoj nacionalizmu slovanských, germánskych resp. arabských národov a pod. Nacionalizmus sa objavuje v dejinách ľudstva v rôznych niekedy aj navzájom protirečivých formách (napr. konzervatívny, ľavicový). Jedna forma nacionalizmu ustúpi do úzadia a zrodí sa nová. V každom prípade nacionalizmus aj na začiatku 21. storočia patrí medzi hlavné ideológie dejinného pohybu. [chýba zdroj]

Západná Európa: Anglický národ sa objavil potom, ako anglosaský jazyk splynul s normansko-francúzskym a vznikol anglický jazyk. Na druhej strane, však pojem anglický národ nebol nikdy spájaný s vedomím spoločného jazyka a kultúry, ale príslušnosti k Anglickej korune[25]. Podobne tomu bolo aj vo Francúzsku, kde tomu predchádzalo splynutie fransko-nemeckého a latinského jazyka do jazyka francúzskeho. V Európe ale aj inde vo svete malo na formovanie národnej identity vplyv aj náboženstvo (vzostup nacionálneho cítenia sa zhoduje, čo však nie je pravidlom, s nástupom reformácie, keď sa nadradenosť latinčiny v cirkevných obradoch narušila čoraz častejším nastupujúcim používaním miestnych jazykov). Jazyk ako určujúci znak národného povedomia je však iba jedným z celej rady definujúcich prvkov. Napr. dejiny írskeho národa, ktorý si aj napriek sedemstoročnej britskej nadvláde zachoval svoju existenciu a vybojoval v 20. storočí vlastný štát. Na druhej strane v dôsledku cudzej nadvlády len malá časť Írov v súčasnosti ovláda pôvodný írsky jazyk, ktorý má keltský pôvod.[chýba zdroj]

Nacionalizmus vo svojej výbojnej podobe spôsobil množstvo vojnových konfliktov. V 20. storočí sa vyvinuli extrémne formy nacionalizmu ako nacizmus, fašizmus, frankizmus, a ďalšie, ktoré inšpirovali mnohé hnutia a politické smery vo svete. Na Slovensku to bola najmä Hlinková slovenská ľudová strana.[chýba zdroj]

Zdroje

  1. ↑ a b nacionalizmus. In: ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1995. 511 s. ISBN 80-85983-11-7.
  2. ↑ a b nacionalizmus. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 349.
  3. ↑ nacionalizmus. In: Slovník spisovného jazyka českého [1]
  4. ↑ nacionalismus. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 5. N – Q. Praha : Československý kompas, 1931. 1130 s. S. 8.
  5. ↑ a b c d nacionalizmus. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 468.
  6. ↑ nationalism. In: CANE, Peter; CONAGHAN, Joanne. The New Oxford Companion to Law. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1306 s. ISBN 978-0-19-929054-3. S. 818.
  7. ↑ a b c TLFi [online]. cnrtl.fr, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  8. ↑ KOHN, Hans. Nationalism [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  9. ↑ a b nacionalismus. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok I A – O. Praha : Karolinum, 1996. 747 s. ISBN 80-7184-164-1. S. 664.
  10. ↑ Bundeszentrale für politische Bildung. Nationalismus [online]. bpb.de, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  11. ↑ nacionalizmus. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 5.
  12. ↑ nacionalizmus. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. 1. slovenské vyd. Zväzok M – R. Praha : Ottovo nakladatelství v divízii Cesty, 2005. 1000 s. ISBN 80-7181-708-2. S. 273.
  13. ↑ a b c nacionalizmus. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 824.
  14. ↑ a b c d nationalism. In: Random House Webster's College Dictionary, 1997, S. 871
  15. ↑ nationalism in Oxford -Lexico [online]. lexico.com, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online. Archivované 2020-01-31 z originálu.
  16. ↑ nationalism. In: The Oxford Companion to United States History. Oxford : [s.n.], 2004. 985 s. ISBN 978-0-19-508209-8.
  17. ↑ Na­ti­o­na­lis­mus, der [online]. duden.de, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  18. ↑ a b Definition of 'nationalism' [online]. collinsdictionary.com, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  19. ↑ nationalism. In: MAYHEW, Susan. A Dictionary of Geography. Oxford : Oxford University Press, 2015. 546 s. ISBN 978-0-19-968085-6. S. 340.
  20. ↑ nationalism. In: DARVILL, Timothy. Concise Oxford Dictionary of Archaeology. Oxford : Oxford University Press, 2008. 560 s. ISBN 978-0-19-157904-2.
  21. ↑ buržoázny nacionalizmu. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 287. ; nacionalizmus. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 19.
  22. ↑ buržoázny nacionalizmus. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 105. ; nacionalizmus. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 608. ; národ. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 610.
  23. ↑ nacionalizmus. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 218.
  24. ↑ [2]
  25. ↑ Hobsbawm, Eric: Nations and nationalism since 1780

Iné projekty