Študoval filozofiu na univerzitách v Erfurte a Tübingene. Bol profesorom filozofie v Erfurte. V roku 1772 vychovávateľom na kniežacom dvore, neskôr úradníkom.
Jeho počiatočná literárna tvorba bola ovplyvnená životným štýlom rokoka. V ďalšom diele hľadanie optimálneho systému pre rozvoj človeka. Je autor prvého románu zameraného na výchovu človeka k humanite ("Osudy Agathona"). Podobne ako napr. Condorcet presahoval vo svojom mierovom a zjednocovacom myslení európske hranice. On to bol, kto do nášho slovníka ešte v predvečer Veľkej francúzskej revolúcie vniesol pojmy "svetoobčan", "kozmopolitizmus" (spisy "Svetoobčan" a "Tajomstvo rádu kozmopolitov"). Pritom však neunikol istej miere zaslepenosti, keď pri oceňovaní hodnôt európskej kultúry a vzdelanosti predpokladal trvalú nadvládu Európy nad svetom. Snil o blahodarnej revolúcii, prevedenej nie „divokým povstaním a občianskymi vojnami“, ale pokojnou, „nežnou“, presvedčivou, na prevahe rozumu založenou cestou. Z tejto ilúzie sa nevymanil ani po jakobínskych hrôzach. Svoju predstavu zjednotenia európskych národov ďalej ozrejmil roku 1798 v "Rozhovoroch medzi štyrmi očami", kde nabádal národy, aby sa zriekli starého barbarstva, "kanibalskej" národnostnej nenávisti, predsudkov, závisti, úskokov a "vreckárskych trikov, ktoré sa skôr nazývali politikou". Navrhol trvalé európske spoločenstvo a európsky súdny dvor. Svoju nádej potom uprel k Napoleonovi, ale skoro zažil najhoršie sklamanie, pretože cisárova cesta bola priamou negáciou Wielandových predstáv.
Zdroj
František Mezihorák: Malá encyklopedie velkých Evropanů
.jpg){kind=small}
