Mayotte
Poloha departmentu na mape Francúzska
Administratíva
Región	Mayotte
Kantóny	13
Obce	17
Predseda Generálnej rady	Ben Issa Ousseni (LR)
Štatistiky
Počet obyvateľov	310 022 obyv. (január 2023)
Hustota zaľudnenia	820 obyv./km²
Rozloha	378 km²
Odkazy
Mayotte na http://www.mayotte.pref.gouv.fr/ mayotte.fr
	Mayotte (multimediálne súbory na commons)
Francúzsky portál

Mayotte je zároveň zámorský departement a zámorský región Francúzska a EÚ.

Ide o najľudnatejší ostrov z Komorských ostrovov v Indickom oceáne s rozlohou 378 km² a počtom obyvateľov 310 022 (2023). Správnym strediskom je Mamoudzou.

V roku 1500 bol na ostrove vytvorený sultanát Maore.^[1] V roku 1503 ostrov prvý raz objavili portugalskí objavitelia, nazvali ho Espirito Santo, no nekolonizovali ho. V následných storočiach ostrov patril pod správu rôznych sultanátov z Madagaskaru, než ho v roku 1841 spolu s ostatnými Komorskými ostrovmi kúpilo Francúzsko.^[1]

Miestni obyvatelia v rokoch 1974 a 1976 hlasovali proti svojmu začleneniu do Federálnej islamskej republiky Komory, ktorá vznikla 6. júla 1975 z dovtedy francúzskej dŕžavy. Ostrov tak dodnes tvorí súčasť Francúzska.

Od 4. apríla 2011 je to zámorský departement a zámorský región. Od 1. januára 2014 je Mayotte tzv. najvzdialenejším regiónom EÚ.^[2]

Región v 20. rokoch 21. storočia trápila vysoká miera prichádzajúcich nelegálnych migrantov, primárne z Komor.^[3] Iba približne polovica z 300 tisíc obyvateľov Mayotteu má francúzsky pas.^[4] Začiatkom roku 2024 vypukli na ostrove veľké protesty a nepokoje miestnych obyvateľov, sťažujúcich sa na nárast kriminality súvisiaci s migrantmi.^[5] V nadväznosti na to vo februári 2024 francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin oznámil, že vláda na Mayotte zmení tradičný spôsob nadobúdania francúzskeho občianstva jus soli na jus sanguinis a teda že dieťa narodené na ostrove nedostane automaticky nárok na občianstvo Francúzska.^[4][6]

Administratívne je ostrov rozdelený na 13 kantónov a 17 obcí.^[7] Hlavou Mayotte, ktoré je plne integrálnou súčasťou Franúzska, je francúzsky prezident. Najvyšším predstaviteľom každého francúzskeho regiónu je prezident regionálnej rady. Mayotte má 2 zástupcov v dolnej komore francúzskeho parlamentu (Národné zhromaždenie) a 2 v hornej komore (Senát).^[8]

Majoritné náboženstvo na Mayotte je islam. Hlási sa k nemu 97 % obyvateľstva,^[9] zvyšné 3 % sú kresťania.^[10] Na ostrove funguje mešita Tsingoni, najstaršia funkčná mešita na území Francúzska, využívaná od roku 1538.^[11]

Oficiálne platidlo na Mayotte je euro.^[12]

V roku 2019 predstavoval hrubý domáci produkt Mayotte v trhových výmenných kurzoch 2,66 mld. € (2,98 mld. $).^[13] V rovnakom roku bolo HDP na obyvateľa pri trhových výmenných kurzoch, nie PPP, na hodnote 9 692 € (10 850$),^[13] čo predstavovalo osemnásobok HDP na obyvateľa na Komoroch v roku 2019,^[14] no zároveň tiež iba 42,8 % HDP na obyvateľa na Réunione a 26,4% HDP na obyvateľa v pevninskom metropolitnom Francúzsku. Životný štandard je na Mayotte najnižší z francúzskych území. V roku 2017 nemalo 10 % domov na Mayotte elektrinu, 29 % domov nemalo tečúcu vodu a 54 % domov nemalo toaletu.^[15]

1,080

1,360

10,850

507

512

544

Ekonomika Mayotteu rástla významne od konca 20. storočia pre finančné transfety od francúzskej vlády a postupnú transformáciu teritória na plnohodnotný francúzsky departement po referende z roku2009, spojenú so značným zvýšením kvality verejných služieb a infraštruktúry.

Ekonomika územia rástla v priemere o 9,3 % ročne v reálnych hodnotách v období rokov 2001 – 2008, než ju postihli dopady svetovej finančnej krízy v roku 2008 a recesia -0,4 % v roku 2009.^[13] Už začiatkom roku 2010 sa hospodárstvo opäť vzmohlo, vedené transformáciou územia na zámorský departement, po rozhodnutí v referende v roku 2009, čo vstúpilo do platnosti v roku 2011. V rokoch 2011 – 2017 rástla ekonomika Mayotteu v priemere o 6,9 % ročne v reálnych hodnotách, ale v roku 2018 sa ekonomický rast spomalil na 2,1 % vinou masívnych občianskych nepokojov na ostrovoch, v rámci ktorých niekoľko týždňov trvali demonštrácie, zátarasy ciest a štrajky, čo paralizovalo v období januára až apríla 2018 miestnu ekonomiku.^[13] Ekonomický rast sa v roku 2019 vrátil na hodnotu 5,2 % HDP, no po dopadoch pandémie COVID-19 sa v roku 2020 predpokladal iba na hodnote 1,1 %.^[13]

Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu začal Mayotte dobiehať zvyšok Francúzska v životnom štandarde. Napriek vysokému prírastku obyvateľstva vzrástlo HDP Mayotte per capita z 15,4 % v roku 2000 na úroveň 27,3 % z hodnoty HDP per capita metropolitného Francúzska v roku 2007. Proces dobiehania sa zastavil v roku 2018 pre občianske nepokoje a ich hospodárske následky.^[16][13] Compared to Réunion, V porovnaní s Réunionom vzrástlo HDP na obyvateľa Mayotteu z úrovne 28,7 % v roku 2000 na hodnotu 43,7 % v roku 2017.^[16][13]

Základ poľnohospodárstva tvorí prestovanie vanilky, ylang-ylang, kávy a kopry. Miestne poľnohospodárstvo je ohrozované neistotou a relatívne vysokou cenou práce, kedy nemôže súperiť ako exportér s lacnými produktami z Madagaskaru alebo Komor. Hlavní obchodní partneri sú pevninské Francúzsko, Komory, Madagaskar, Indonézia, Maurícius a Keňa.^[17] Ako hlavný ekonomický potenciál na ostrovoch zostáva turizmus, ktorého rozvoju bráni vysoká kriminalita.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mayotte