Volga (rus. Волга, po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou 3 530 km (podľa niektorých odborníkov 3 430 km; pred výstavbou priehrad 3 690 km[1]) najdlhšia rieka Európy. V antike bola známa pod menom Atil, v gréckej podobe Rha.
Pramení vo Valdajskej vrchovine (po rusky Валдайская возвышенность) pri dedine Volgoverchovie, 228 metrov nad morom a ústi v Kaspickom mori (-28 m n. m.), má spád len 256 m.
Do Volgy vteká asi 200 riek, v jej povodí je 151 000 riek, potokov a sezónnych tokov na ploche 1 361 000 km². Ako vodná magistrála spája Volga severnú, strednú a západnú Európu s Kaspickým morom a strednou Áziou. Priemerný ročný prietok je 258 miliárd m³. Ale nemá úmorie, keďže ústi do Kaspického mora.
Priehrady na Volge
Volga má najmä na strednom toku veľa priehrad:
Dôležité prítoky Volgy
Mestá na Volge
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volga
Referencie
- ↑ Найденко В.В. Великая Волга на рубеже тысячелетий: От экологического кризиса к устойчивому развитию. Т. 1. Общая характеристика бассейна реки Волги. Анализ причин экологического кризиса. Н. Новгород, 2003. С. 9