Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách, spôsobila smrť desiatok miliónov ľudí. Všeobecne sa usudzuje, že vojne zahynulo najmenej 50[1][2] až 80 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 2,5 až 4% svetovej populácie v roku 1939 (odhad z asi 2 miliárd ľudí). Tabuľky a grafy nižšie poskytujú prehľad o počte padlých podľa krajín a bojujúcich strán, na ktorej sa krajina zúčastnila na vojne.
Celkové straty
Celkové straty na životoch spôsobené druhou svetovou vojnou podľa štatistík prezentovaných v tomto článku predstavujú vyše 72 miliónov ľudí. Straty civilistov, ktorých hodnoty sú najslabšie preukázateľné predstavujú asi 47 miliónov, vrátane asi 20 miliónov ľudí, ktorí zomreli počas vojny v dôsledku hladu a chorôb. Vojenské straty predstavujú asi 20 - 25 miliónov (najmenej 16% povolaných do zbrane), vrátane 5 miliónov vojnových zajatcov. Spojenci stratili asi 61 miliónov ľudí, štáty Osi stratili 11 miliónov. (Straty niektorých krajín, ktoré pôvodne bojovali spoločne s krajinami Osi a neskôr prešli na stranu spojencov sú započítané medzi straty Spojencov, nezávisle na tom, kedy ich utrpeli.) Veľkú disproporciu medzi obeťami, či vojnovými škodami zapríčinilo viacero faktorov, ako bola vojenská taktika, zločiny proti ľudskosti, ekonomické prípravy a celkový stupeň technického rozvoja.
Diskutované počty
Štatistiky obetí druhej svetovej vojny sa v závislosti od zdroja výrazne rozchádzajú. Najoptimistickejšie odhady hovoria o najmenej 50 miliónoch[2][3], tie najhoršie o viac než 70-80 miliónoch mŕtvych. Nejasnosti ohľadom výšky obetí vojny spôsobil rad faktorov vrátane toho, že niektoré krajiny pristúpili k nebývalému stupňu represií (genocíde) civilného obyvateľstva, čo malo za následok, že v niektorých komunitách nezostali svedkovia alebo hodnoverné dôkazy, preukazujúce presnú výšku obetí, ktorá preto musela byť po vojne len odhadovaná. Pri niektorých bojových operáciách boli zničené alebo zajaté veľké armádne celky a ich dokumentácia bola spravidla porazenou stranou zničená aby sa nedostala do rúk nepriateľa. Evidencia obetí v týchto prípadoch nebola vždy dôsledná alebo možná. Ku koncu vojny sa ustupujúce vojská, resp. represívne zložky štátov Osi snažili zahladzovať dôkazy o svojich zločinoch na sovietskom a poľskom území. Naviac niektoré oblasti boli natoľko zdevastované bojovými operáciami a/alebo taktikou spálenej zeme jednotlivých bojujúcich strán, že v oblastiach nezostali svedkovia, alebo inštitúcie, ktoré by za normálnych okolností viedli evidenciu obetí. Neprehľadnosť do situácie vniesli aj povojnové zmeny hraníc štátov, hromadné vysťahovanie a presuny civilného obyvateľstva.
Zdroje použité v tomto článku pochádzajú zo súčasných odhadov. Dôležité boli najmä výskumy v Rusku po páde Sovietskeho zväzu, ktoré vrhli na straty krajiny nové svetlo. Straty ZSSR, sa podľa súčasných predstáv odhadujú na 26,6 milióna mŕtvych. Viacerí autori však spochybňujú presnosť počtov najmä civilných obetí, ktoré boli iba odhadované z nepresných informácií o rozdieloch v počte obyvateľov mnoho rokov pred a po vojne. Historici v postkomunistickom Poľsku odhadujú straty etnických Poliakov a Židov na 4,9 milióna. Historik zaoberajúci sa nemeckou armádou Dr. Rűdiger Overmans publikoval v roku 2000 štúdiu[4], ktorá odhaduje počet nemeckých padlých a nezvestných vo vojne na 5,3 milióna. Počet padlých Britského spoločenstva je založený na výskume organizácie CWGC. Uvedené straty zahŕňajú aj 12 miliónov úmrtí v dôsledku vojnou spôsobeného hladu v Číne, Indonézii, Indočíne a Indii, ktoré sa často za straty v dôsledku vojny nepovažujú.
Straty jednotlivých krajín
Straty počas druhej svetovej vojny boli medzi jednotlivé bojujúce strany rozložené neúmerne. To sa týka najmä civilných obetí. Nasledujúca tabuľka podáva informácie o stratách jednotlivých krajín, počte ich obyvateľov na začiatku vojny a celkovom percentuálnom počte strát v pomere k obyvateľstvu.
Celkové straty na životoch obyvateľov Československa dosahovali asi 350 000 až 360 000.[5] Z toho v koncentračných táboroch zahynulo približne 235 000 osôb, z toho asi 149 000 židovského pôvodu. V Česku to bolo asi 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Celkovo však prešlo koncentračnými tábormi asi 350 000 osôb. Neskoršia dokumentácia uvádza pre Česko 92 000 deportovaných (z toho 79 000 mŕtvych), zo Slovenska bolo deportovaných 109 000 ľudí. Pri stanných právach bolo bez súdov popravených 10 000 osôb. Počet padlých príslušníkov vojenských a partizánskych jednotiek predstavuje asi 12 000 osôb. Pri leteckých náletoch zahynulo 7000 osôb. Bezprostredne po skončení vojny zahynulo na následky prežitého utrpenia asi 95 000 osôb. Počas vojny bolo umučených a zavraždených asi 15 000 detí, prevažne židovského pôvodu, ale aj z vypálených obcí. Nacistický vpád na Slovensko si vyžiadal viac ako 10 000 obetí, v Pražskom povstaní padlo asi 1600 bojovníkov. Na nútené práce do Nemecka a do nacistami okupovaných krajín bolo nasadených asi 500 000 osôb z bývalého Česko-Slovenska. (Zo Slovenska to boli najmä vojaci dvoch odzbrojených východoslovenských divízií a zaistení obyvatelia vypálených obcí). Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo čiastočne alebo úplne vypálených 90 obcí v Česku a na Slovensku.[5]
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz bol krajinou, ktorá počas druhej svetovej vojny v Európe utrpela najťažšie ľudské straty, väčšinu z nich počas bojov s nacistickým Nemeckom. V krajine zahynulo alebo zomrelo v dôsledku vojnových útrap približne 26,6 milióna ľudí, z toho asi 8,7 milióna vojakov na fronte.[6] Ďalších 127 000 sovietskych vojakov padlo v rokoch 1939/1940 počas zimnej vojny s Fínskom. Na počet obyvateľov síce utrpelo najťažšie straty Poľsko (zahynulo 16 % predvojnovej populácie), avšak viaceré regióny Sovietskeho zväzu, predovšetkým Ukrajina (16 %) a Bielorusko (25 %) utrpeli straty rovnako vysoké alebo vyššie.
Vývoj informácii o výške strát
Krátko po vojne, v marci 1946, Stalin verejne priznal, že Sovietsky zväz stratil počas vojny 7 miliónov občanov. Toto číslo bolo silne podhodnotené. Počas Chruščovovej éry bolo oficiálne priznané, že krajina prišla asi o 20 miliónov občanov. Až počas Gorbačovovej vlády koncom 80. rokov 20. storočia, však boli sovietske straty systematicky skúmané špeciálnou komisiou, ktorá stanovila, ich výšku na približne 26,6 milióna. Toto číslo Gorbačov po prvýkrát verejne prezentoval pri príležitosti 45. výročia konca vojny (teda v roku 1990).[6]
Straty podľa republík
Odhady strát jednotlivých republík ZSSR počas vojny podľa Erlichmana (2004)[7] sú založené na predvojnových štatistikách, ktoré uvádzajú, že v krajine žilo roku 1940 194 090 milióna ľudí. Súčasné štatistiky však naznačujú, že toto číslo bolo o niečo nižšie - 192,598 milióna obyvateľov.[8]Obyvateľstvo ZSSR v roku 1940 zahŕňalo nové oblasti anektované v rokoch 1939 až 1945 vo východných častiach vtedajšieho Poľska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunskej Besarábie a Bukoviny, Podkarpatskej Rusi, Južný Sachalin a Kaliningradskú oblasť.[8]
Erlichman tiež dodáva, že počas vojny zomrelo 1 700 000 osôb v dôsledku sovietskych represii. (200 000 popravených; 4 500 000 uväznených v táboroch Gulag, z nich 1 200 000 zahynulo; 2 200 000 deportovaných, z nich 300 000 zahynulo).[7]
Straty asi 2 miliónov civilných obyvateľov západných častí Bieloruska, Ukrajiny a Litvy sú započítavané aj do strát Poľska. Sovietmi anektované oblasti západného Bieloruska, Ukrajiny a Vilniusu obývalo v roku 1939 asi 13 miliónov ľudí. Z nich sa po vojne asi 1,4 milióna smelo presťahovať na základe sovietsko-poľských dohôd späť do Poľska.
Sovietska republika
Populácia roku 1940 (v rámci hraníc v rokoch 1946-91)
Padlých vojakov
Mŕtvych civilistov v dôsledku bojov a zločinov proti ľudskosti
Mŕtvych civilistov v dôsledku hladu a chorôb spôsobených vojnou
↑Osborne, E. W., Causalities. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 263-265
↑ abPROCIKOVÁ, Anna. Encyclopaedia Beliana : slovenská všeobecná encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Kapitola druhá svetová vojna, s. 560 - 562.
↑Mjatkov, M. Ju. Vtoraja mirovaja vojna / Вторая мировая война [online]. megabook.ru, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
↑OVERMANS, Rüdiger; GOEKEN-HAIDL, Ulrike. Soldaten hinter Stacheldraht (Deutsche Kriegsgefangene des Zweiten Weltkriegs). [s.l.] : Propyläen Verlag, 2000. 288 s. ISBN 978-3-549-07121-2.
↑ abÚstredná rada SZPB, Bratislava – Ročenka odbojárov 2005ISBN 80-968005-8-2, s. 1
↑ abEllman, M., Saksudov, S., 1994, Soviet Deaths in the Great Patriotic War: A Note. Europe-Asia Studies, 46, 4, s. 671 - 680
↑ abErlichman, V., 2004: Poteri narodonaseleniia v XX veke: spravočnik. Ruskaja panorama, Moskva. s. 21–35