S rozlohou 9,8[4] milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po Rusku a Kanade).[5] S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po Číne a Indii).[6] Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov New York, na západnom pobreží druhé najväčšie mesto Los Angeles. Hlavným mestom je Washington. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí.
Podľa nominálneho HDP sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou[7], podľa HDP v parite kúpnej sily druhou najväčšou (po Číne).[8] Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi.[9] V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete[10], v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom[11], v indexe ľudského rozvoja na trinástom.[12] Americká mena, dolár, je hlavnou rezervnou menou sveta.[13] Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete (Ford, Coca-Cola, Boeing, JP Morgan, Exxon, Johnson & Johnson, Walmart, Amazon, Apple, Microsoft, Google, Facebook).[14]
Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA.[15] Sú jadrovou veľmocou a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN. Geopoliticky sú hodnotené ako superveľmoc, pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v druhej svetovej vojne. Po konci studenej vojny (1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a Európy sú špecifické a hlavne so Spojeným kráľovstvom, pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa angličtiny ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami Commonwealthu, ako je Kanada či Austrália) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z Nemecka a Talianska), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od nacizmu v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie NATO, stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po páde komunizmu v strednej a východnej Európe sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne Poľsko. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na Blízkom východe patrí ku kľúčovým spojencom Izrael a Saudská Arábia, v Ázii Japonsko a Južná Kórea, v južnej AmerikeKolumbia.
Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv (Hollywood, Disney, jazz, rock n roll, rap, televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus, fast food), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme[16] či amerikanizácii života.[17] Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele Harvardom, vynález atómovej bomby, internetu, pristátie na Mesiaci).
Názov
Krátky tvar
Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.[18][19][20]
Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.[21][22][23][24][25] V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.
Dlhý tvar
Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).[18][26][27][28][19][29][30][31][32][33][34][35]
Historické tvary
Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t.j. rovnako ako dnes)[36], Spojené štáty (t.j. rovnako ako dnes)[37], Spojené Štáty Amerikánske[38], Spojené državy[39], Sjednotené štáty[40], Spojené državy severo-americké[41], Sjednotené Štáty Severo-amerikánske[42], Unia[41] a koncom 18. storočia Republika Amerykanská[43].
Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.[44] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.
Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.
Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.
Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.
Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.
Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.
Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).
Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v miernom pásme, pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V Centrálnych rovinách a Veľkých prériách padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt Veľkých jazier, spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v Skalnatých vrchoch a Sierra Nevade, kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike.
V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri Mexickom zálive panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom subtropickom pásme a Mexický záliv s polostrovom Florida v tropickom pásme. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v subpolárnom pásme a Havajské ostrovy v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka tornádam, ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra.
Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.
Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne imigrantmi, ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko kolonizačných vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu.
Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli slobodu a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli zlaté horúčky a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne Európania, dnes sú to Ázijčania a imigranti z Latinskej Ameriky. V roku 2006 prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s Európskou úniou, kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou prvého sveta, je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 ppm) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).[45]
Etnické zloženie
Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA
USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z Mexika, Kuby a Portorika, a z Ázie. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.[46]
Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva belosi, 12,1% černosi, resp. Afroameričania, 4,3% Aziati, Indiáni a Eskimáci potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá.
Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V Kalifornii, Arizone, Novom Mexiku a v Texase sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci Floridu. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.[47][48] Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.[49] V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.[50][51]
Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%.
Jazyky
Angličtina je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, španielčina pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný úradný jazyk, ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre naturalizáciu). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú Havaj (angličtina a havajčina), Nové Mexiko (angličtina a španielčina) a Louisiana (angličtina a francúzština). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov.
Náboženské zloženie
Protestantský kostol na americkom JuhuBiblický pás – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu
V Spojených štátoch amerických majú náboženstvá oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej sekularizácii spoločnosti v mnohých krajinách (napr. Švédsko, Česko, Estónsko a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu sčítanie obyvateľstva (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov bez vyznania, ateistov a agnostikov je len asi 14%.
Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je kresťanstvo, ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú protestanti, ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví (arménski katolíci, sýrski katolíci, sýrsko-malankarskí katolíci z Indie, sýrsko-malabarskí katolíci z Indie, chaldejskí katolíci z Iraku, maroniti, melchitskí gréckokatolíci, ukrajinskí gréckokatolíci, rusínski gréckokatolíci a rumunskí gréckokatolíci). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalých episkopálov), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach.
Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní evanjelikáli, tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „biblický pás“ (Bible Belt), keďže protestanti kladú na Bibliu a jej text enormný dôraz.
Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú judaizmus, islam, budhizmus a hinduizmus. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie.
Imigračný zákon z roku 1921 (Emergency Quota Act), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z južnej a východnej Európy, ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.[53] V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu Židov, ktorí utekali pred nacistickým režimom v Nemecku.[54] Zákon bol zmenený až v roku 1952.[55] V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.[56]
V roku 1965 podpísal prezident Lyndon B. Johnson zákon Immigration and Nationality Act of 1965, ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z Latinskej Ameriky, Karibiku a Ázie, ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.[57]
Študenti Calhan High School v štáte ColoradoUniversity of Virginia, založená Thomasom Jeffersonom v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií
Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, učebných osnov, použitia učebníc rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych daní. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo štátneho rozpočtu a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.[58]
Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami domáceho vzdelávania. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (elementary school; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (middle school, niekedy junior high school) a „vysoká“ (high school, niekedy secondary education), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (grade) od škôlky (kindergarden) pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len student) v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta.
Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako college univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve.
Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na zdravotníctvo v pomere k HDP. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov (WHO, The BMJ) však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa OECD pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií.
V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty Minnesota a Massachusetts. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (Medicare), chudobných (Medicaid), pre deti z rodín s nízkym príjmom (Children’s Health Insurance Program), ako aj pre vojenských veteránov (Veterans Health Administration) a ľudí v aktívnej vojenskej službe (Tricare). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu hospicov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa.
V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum.
Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.[59]
Zdravotné poistenie
Zdravotné poistenie je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky National Center for Health Statistics z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami.
Reforma zvaná Obamacare (Patient Protection and Affordable Care Act), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov.
Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention) uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.[60]
Štúdia OSN z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach tretieho sveta.[61][62] Podľa údajov americkej národnej koalície proti bezdomovectvu z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.[63]
Kriminalita
V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä getá obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je Detroit, kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru.
V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2020). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.
Kamala Harrisová, 49. viceprezidentka Spojených štátov od 20. januára 2021
Prezident Biden so svojím vládnym kabinetom
Spojené štáty sú najstaršou federáciou sveta. Ide o prezidentskú republiku a zastupiteľskú demokraciu, fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného ústavou nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. Články Konfederácie (Articles of Confederation) platné medzi rokmi 1781 – 1788. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi.
Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek:
zákonodarné:Kongres (Congress) skladajúci sa zo Senátu (Senate) a Snemovne reprezentantov (House of Representatives) určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet.
výkonné:prezident so schválením senátu poverujúci vládu a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci ozbrojeným silám.
súdne:Najvyšší súd a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy.
Kongres Spojených štátov je dvojkomorovým parlamentom. Snemovňa reprezentantov má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, Kalifornia, ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou systému prvého v cieli (First-past-the-post voting).
Ústava Spojených štátov je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je spoločenskou zmluvou upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku 1992.
Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike.
Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – Republikánska strana a Demokratická strana. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v Senáte. V americkej politickej kultúre je Republikánska strana vnímaná ako „stredopravicová“ alebo konzervatívna, Demokratická strana ako „stredoľavicová“ alebo liberálna. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán.
Republikánska strana (Republican Party) – strana sa hlási prevažne ku konzervativizmu. Frakcie strany sa tiež hlásia ku centrizmu,[83]kresťanskej pravici,[84]libertarianizmu a uchyľujú sa aj ku pravicovému populizmu. Pozícia strany je v stredopravicovom až pravicovom spektre. Najväčšiu podporu má od vidieckych voličov, evanjelických kresťanov, mužov, starších občanov a bielych voličov bez vysokoškolského vzdelania. V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva propodnikateľský postoj. Podporuje nízke dane a dereguláciu a zároveň je proti socializmu, odborom a jednotnej zdravotnej starostlivosti.[85] Populistická frakcia podporuje hospodársky protekcionizmus vrátane ciel.[86][87] V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie legálnosti potratov, odrádzanie od rekreačného užívania drog a často aj ich zákaz, podporu vlastníctva zbraní a zmiernenie obmedzení týkajúcich sa zbraní a vystupuje proti hnutiu za práva transsexuálov. V zahraničnej politike je stranícky establišment intervencionistický, zatiaľ čo populistická frakcia podporuje izolacionizmus a v niektorých prípadoch neintervencionizmus.
jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu Kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
CIA (Central Intelligence Agency) – ústredná civilná spravodajská služba, ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách.
FBI (Federal Bureau of Investigation) – vyšetrovací orgán amerického ministerstva spravodlivosti, ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné.
NASA (National Aeronautics and Space Administration) – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva.
NSA (National Security Agency) – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov.
Dve americké univerzity, Northwestern University a Princeton University, vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii oligarchie a neexistencii demokracie v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.[88][89]
Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (Economist Intelligence Unit), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.[90]
Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných vojenských konfliktov20. storočia. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi NATO je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad stealth alebo mikrovlnné, sonické a ULF (Ultra low frequency) zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z ochudobneného uránu. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.[91]
V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od druhej svetovej vojny v Nemecku a Japonsku, od kórejskej vojny v Kórejskej republike a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom NATO. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou ropy (podľa CIA World Factbook je to 320 000 barelov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).[92] Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.[93]
Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo Washingtone, D. C. svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak Irán, Severná Kórea, Bhután a Sudán neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky.
Po víťazstve v studenej vojne sa USA stali v podstate jedinou superveľmocou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na Blízkom východe a v neposlednom rade s mocenským vzostupom Číny, podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.[94]
Stav vzťahov medzi USA a Čínou je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania Richarda Nixona, ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v Pekingu ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a Taiwan bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku 1996 sa Čína pokúšala ovplyvniť americké prezidentské voľby zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane Billa Clintona.[102][103]
V roku 2016 bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna dolárov najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.[104]
V čase vlády prezidentov Georgea W. Busha a Baracka Obamu sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v juhovýchodnej Ázii. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad hakerské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,[105] alebo budovanie umelých ostrovov v Juhočínskom mori.[106] Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.[107]
Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári2017 sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa 2. mája2018 priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií Steven Mnuchin, minister obchodu Wilbur Ross a poverenec pre obchodné záležitosti Robert Lighthizer. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti.
Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast.
Žatva v regióne Palouse v severnej časti stredného Idaha
Poľnohospodárstvo tvorí len 1% hrubého národného produktu, ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí obilnicu krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov bavlny, kukurice, zemiakov, tabaku a sóje. V Spojených štátoch sa pestujú aj geneticky modifikované plodiny (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a rybolov.
Priemysel
Priemysel sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka ropy, zemného plynu, elektriny a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, kozmický priemysel, ako aj výroba zbraní a iné.
Služby
V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú bankovníctvo, obchod. Celosvetový dosah má tvorba filmov, reklám, hudobná produkcia a telekomunikácie. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby softvéru, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako Microsoft, IBM, Coca-Cola, Pepsi, McDonald’s, General Motors, Ford a ďalších. V oblasti Silicon Valley v Kalifornii sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí Google, Amazon.com, Facebook, Apple a ďalšie.
Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí maloobchodný a veľkoobchodný predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom New York Stock Exchange je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie.
Pre cestovanie do USA je potreba si zaobstarať víza. Občan cudzieho štátu, ktorý chce vstúpiť na územie USA musí spravidla najprv získať americké vízum. Víza sú umiestnené v pase žiadateľa. Pas je cestovný doklad vydaný krajinou ktorým je žiadateľ občanom. Existuje niekoľko druhov víz. To, aký typ víz bude potrebný na cestu do USA určuje ciel návštevy a ostatné skutočnosti. Žiadateľ o víza bude musiet dokázať, že spľňa všetky stanovené kritéria pre vybraný typ víz.
Základné a najbežnejšie úradné doklady, ktoré potvrdzujú totožnosť v USA sú cestovný pas a vodičský preukaz, pretože v USA neexistuje občiansky preukaz tak ako v krajinách Európy. Okrem vodičského preukazu a pasu môže byť vaša totožnosť potvrdená aj rodným listom, povolením k pobytu, vízami alebo zbrojným preukazom.
Socha slobody v New Yorku je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti
Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný automobil je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov.
Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku 1930. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť Amtrak. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti Union Pacific Railroad a BNSF Railway, ktoré medzi sebou neustále konkurujú.
Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke Mississippi a Veľkých kanadských jazerách. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav South Louisiana.
Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, hotdogy, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí amerikanizácia a je jednou z príčin antiamerikanizmu.
Spôsob života
Miestnu spoločnosť charakterizuje americký spôsob života (American way of life). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od puritánstva.[112] Dokazuje to napríklad prudérny filmový rating MPAA či citlivosť na sexizmus. Vlastný pohľad na seba charakterizuje americká výnimočnosť (American exceptionalism). V krajine je rozšírená predstava tzv. amerického sna (American Dream).
Americkú kultúru ovplyvňuje silný individualizmus, ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom rodiny alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).[113] Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v Texase, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste New York je to naopak zakázané.
Podľa známej Inglehartovej mapy hodnôt patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi tradičnými hodnotami (oproti sekulárno-racionálnym hodnotám). Pre porovnanie, Slovensko a celá východná Európa sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.[114]
Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),[115] uprednostňujú osobnú slobodu a osobnú zodpovednosť pred sociálnymi istotami (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)[116] a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).[117] Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.[118]
V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a trhového hospodárstva sú dnes univerzálne.[119]Občiansky aktivizmus je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.[120]
V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám.
Na severovýchode USA, v regióne Nové Anglicko, sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (Brunswické dusené, Yankee pečené, bostonské fazuľky). Napríklad v štáte Maine je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (Cornish pasty), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre stredozápad sú typické hovädziesteaky, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká južanská kuchyňa je bohatá na cholesterol a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (Southern fried chicken), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (deep-fried steak), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (home-style gravy). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (pecan pie), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (peach cobbler), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu Cajun v oblasti mesta New Orleans, ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na juhozápade USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva Tex-Mex (z anglických slov Texan a Mexican). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i bravčové mäso, fazule, čili papričky, kukuričné lupienky (corn flakes) a pod. Typickým pokrmom je chili con carne. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako nachos, taco, burrito a salsa. Kalifornská kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.[121][122]Havajská kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z východnej Ázie (Číny, Japonska, Kórey, Filipín) alebo Európy (Portugalska) a Ameriky, pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva plate lunch – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad ryže, amerického cestovinového šalátu, tradičného bravčového mäsa kalua, ktoré sa pripravuje v zemnej peci (imu), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. haupia (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), lomi losos (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo laulau (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci imu).
Typické jedlá z regiónu Nové Anglicko – dusený homár, morské plody, kukurica
Mäsový závin (Cornish pasty), typický pre strednú časť USA
Havajskýplate lunch s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (loko moko)
Pri zvláštnych príležitostiach, napr. Deň vďakyvzdania a Vianoce, sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená morka s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (eggnog).[123][121]
Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach rýchleho občerstvenia (fast food). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne hamburgery, zemiakové hranolčeky (french fries), vyprážané kuracie mäso (fried chicken), rôzne sendviče (sandwiches), hotdogy, pizza, mäsové guľôčky, šišky (donuts), vafle (waffles) i rôzne zmrzliny (ice creams). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria McDonald’s (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), Burger King (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), KFC (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), Subway (sendviče, šaláty), Hooters (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), A&W Restaurants (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), Pizza Hut (pizza, cestoviny), Taco Bell (mexické jedlá), Arby’s (hamburgery, sendviče, šaláty), Wendy’s (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), Chick-fil-A (sendviče, kuracie mäso), Five Guys (hamburgery, hranolky), Dunkin’ Donuts (šišky, káva), Krispy Kreme (šišky), Shoney’s (all-you-can-eat), Waffle House (vafle, steaky), Baskin-Robbins (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.[123][122]
Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne čínske, japonské, kórejské, indické, vietnamské, talianske, grécke i francúzske reštaurácie.[122]
Silná je aj americká architektúra. Frank Lloyd Wright zaviedol koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol Buckminster Fuller, tvorce geodetických kopulí. Louis Sullivan je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priamo ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista Richard Meier. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál Philip Johnson. Klasikom postmodernizmu je Robert Venturi. V Číne narodený I. M. Pei sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie Louvre v Paríži.
Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je Hollywood, komplex filmových koncernov v Kalifornii – hoci štúdiá existujú aj inde.
Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – NBC, ABC a CBS, ktorú dopĺňa televízna sieť FOX. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť CNN a televízna stanica Bloomberg, ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo.
Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky Time a Newsweek. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza Time Europe.[128]Time Asia má sídlo v Hongkongu. Časopis Newsweek vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad National Geographic.
↑Amerika. In: Pravidlá slovenského pravopisu [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
↑Universum, všeobecná encyklopedie. 9. díl. 1. vyd. Praha : Odeon, Euromedia Group, 2001. 646 s. ISBN 80-207-1071-X. S. 31.
↑ abLIŠČÁK, Vladimír; BOHÁČ, Pavel. Jména států a jejich územních částí. 4. rozšířené a přepracované. vyd. Praha : Český úřad zeměměřický a katastrální, 2009. 111 s. Dostupné online.ISBN 978-80-86918-57-0. S. 70–75.
↑North America :: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. 2020-09-20, [cit. 2020-10-08]. Dostupné online. Archivované 2018-12-25 z originálu.
↑Podíl dolaru v globálních devizových rezervách klesá. Nejdůležitější rezervní měna na světě oslabila už popáté za sebou. 2018-07-02, [cit. 2019-06-11].
↑25 nejhodnotnějších firem světa. Amerika vede, Čína posiluje a Evropa ztrácí [online]. 2015-08-03, [cit. 2019-06-16]. Dostupné online.
↑Česká armáda je 31. nejsilnější na světě. První trojice je stále USA, Rusko a Čína [online]. 2017-05-21, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
↑REVUE PRO MÉDIA č. 4 – Herbert I. Schiller – Mass Communications and American Empire [online]. [Cit. 2019-06-16]. Dostupné online.
↑ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 66, 1275, 1281.
↑Spojené štáty americké. In: Malý atlas sveta : príručné vydanie. 1. slov. vyd. Praha : Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku, 1960. 184 s. S. 148.
↑Spojené štáty americké. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. 1. vyd., dot. Bratislava : Obzor, 1977. 558 s. (Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 440 – 449.
↑Spojené štáty americké. In: Vreckový atlas sveta. 6. preprac. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia, 1983. 198 s.
↑Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom. Martin; Praha : Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo, 1931. 360 s. Dostupné online. S. 281. (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).
↑SIMKO, Jan. English Slovak Dictionary. Wauconda : Bolchazy-Carducci Publishers, 1989. 1443 s. ISBN 978-0-86516-226-6. S. 1306, 1317.
↑SCHEMMEL, B. United States [online]. Rulers.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online.
↑BEMIS, Samuel Flagg. A Diplomatic History of the United States. 5th ed. New York : Holt, Rinehart and Winston, [1965]. 1062 s. S. 43. (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).
↑ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1281.
↑severoamerický. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 63. ; spojený. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 173 – 174.
↑GYÖRFFY, I., Zemepis pre národné školy. Ostrihom, 1880, s. 40.
↑GYÖRFFY, I., Zemepisná knižočka. Ostrihom, 1896, s. 39.
↑ abKOŽEHUBA, J., Zemepis pre nár. školy. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45
↑STODOLA, Emil. Štatistika slovenska. [s.l.] : Turčiansky Sv. Martin, 1912. 158 s. S. 3.
↑BARTOLOMEIDES, L., Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica, 1798, s. 98
↑KOREC, Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří). Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Q111, 1996. S. 105-116.
↑NORTH AMERICA: UNITED STATES [online]. cia.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online. Archivované 2007-06-12 z originálu.
↑EXNER, Rich. Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot [online]. cleveland.com, 2012-06-03, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
↑WARD, Carol Jane. Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement. The United States of America : Rowman Altamira, 2005. 267 s. ISBN 07-5910-609-6.
↑Lack of health insurance coverage and type of coverage [online]. cdc.gov, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑Lynda Kinkade, CNN. America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says [online]. edition.cnn.com, 2018-06-22, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑MACKINNON, Amy; GRAMER, Robbie; OSTROVSKY, Simon. Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty [online]. foreignpolicy.com, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑Employment and Homelessness [online]. nationalhomeless.org, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online. Archivované 2019-04-17 z originálu.
↑GRIGSBY, Ellen. Analyzing Politics. Boston, Massachusetts, USA : Cengage Learning, 2008. 384 s. ISBN 978-0-495-50112-1.
↑The Six Wings Of The Democratic Party [online]. fivethirtyeight.com, 2019-03-11, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑ Can Democrats ever win back white, rural America?. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2018-11-11. Dostupné online [cit. 2024-10-02]. ISSN0261-3077.
↑THOMPSON, Derek. How Democrats Conquered the City [online]. theatlantic.com, 2019-09-13, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑LEVITZ, Eric. How the Diploma Divide Is Remaking American Politics [online]. nymag.com, 2022-10-19, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑SOSNIK, Doug. The ‘Diploma Divide’ Is the New Fault Line in American Politics. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-04-17. Dostupné online [cit. 2024-10-02]. ISSN1553-8095.
↑JACKSON, Brooks. Blacks and the Democratic Party [online]. factcheck.org, 2008-04-18, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑BLACKS & THE 2012 DEMOCRATIC NATIONAL CONVENTION [online]. jointcenter.org, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑NADEEM, Reem. 2. Partisanship by race, ethnicity and education [online]. pewresearch.org, 2024-04-09, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑COMBATING THE CLIMATE CRISIS AND PURSUING ENVIRONMENTAL JUSTICE [online]. democrats.org, 2020-08-28, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑Gabrielle Gurley Prospect senior editor and award-winning journalist Gabrielle Gurley writes and edits work on states and cities, transportation and infrastructure, civil rights, and climate. Follow @gurleygg Read more by Gabrielle Gurley. Biden at the Cannabis Crossroads [online]. prospect.org, 2020-11-23, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑GOODNOUGH, Abby; KAPLAN, Thomas. Democrat vs. Democrat: How Health Care Is Dividing the Party. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2019-06-28. Dostupné online [cit. 2024-10-02]. ISSN1553-8095.
↑A Mixed Economy: The Role of the Market [online]. thoughtco.com, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online. Archivované 2017-05-24 z originálu.
↑America’s Asia Policy after Trump > Articles [online]. globalasia.org, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑WONG, Edward. Biden Puts Defense of Democracy at Center of Agenda, at Home and Abroad. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2024-10-02]. ISSN1553-8095.
↑NEXON, Daniel H.. The Real Crisis of Global Order [online]. foreignaffairs.com, 2021-12-14, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑MORGAN, David. Republican feud over 'root canal' spending cuts raises US government shutdown risk [online]. reuters.com, 2023-08-21, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online. Archivované 2023-10-01 z originálu.
↑The Inclusion-Moderation Thesis: The U.S. Republican Party and the Christian Right [online]. oxfordre.com, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑The Rise and Fall of the Neoliberal Order [online]. global.oup.com, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-26 z originálu.
↑BASCHUK, Bryce. How Trump Could Deal Another Blow to Already Hobbled WTO [online]. bloomberg.com, 2023-09-04, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
↑HABERMAN, Maggie; GOLDMACHER, Shane; SWAN, Jonathan. Following Trump’s Lead, Republicans Adopt Platform That Softens Stance on Abortion. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2024-07-08. Dostupné online [cit. 2024-10-02]. ISSN1553-8095.
↑The US is an oligarchy, study concludes [online]. telegraph.co.uk, 2014-04-16, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑Study: US is an oligarchy, not a democracy [online]. bbc.co.uk, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑CHANDRAN, Nyshka. US is no longer a full democracy, EIU warns [online]. cnbc.com, 2017-01-25, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑Top 5 facts on US Military Oil Consumption [online]. newlaunches.com, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE [online]. fas.org, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑iDNES.cz, ČTK. Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2013-10-24. Dostupné online [cit. 2019-05-03].
↑Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici [online]. novinky.cz, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama [online]. novinky.cz, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu [online]. wave.rozhlas.cz, 2018-02-21, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑Chinese Embassy Role In Contributions Probed [online]. washingtonpost.com, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE [online]. washingtonpost.com, 1998-02-10, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑15 největších zahraničních věřitelů USA [online]. investicniweb.cz, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑ČTK; KASÍK, Pavel. Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2015-09-23. Dostupné online [cit. 2019-05-03].
↑Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" [online]. tyden.cz, 2017-01-13, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH. Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln [online]. faz.net, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
↑Broadway a její slavné muzikály: Prkna, co znamenají svět [online]. [Cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
↑SHOW, Reviewer Sports. Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) [online]. sportsshow.net, 2019-04-11, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
↑TIME EMEA Magazine Media Planner [online]. content.time.com, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online. Archivované 2019-05-06 z originálu.
Literatúra
KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4.
Koordinat: 39°26′26.26″N 44°14′04.26″E / 39.4406278°N 44.2345167°E / 39.4406278; 44.2345167 Foto situs Durupınar pada tahun 2007. Durupinar (dalam ejaan bahasa Turki: Durupınar) adalah nama situs atau tempat ditemukannya suatu struktur tanah unik di Gunung Tendürek, daerah Turki sebelah timur. Tempat ini terletak 3 kilometer (2 mi) di sebelah utara perbatasan Turki dengan Iran, 16 km (10 mi) di sebelah tenggara kota Doğubeyazıt, di provi...
Strada statale 449di Diano MarinaDenominazioni successiveStrada provinciale 449 LocalizzazioneStato Italia Regioni Liguria DatiClassificazioneStrada statale InizioDiano Marina FineImperia Lunghezza3,796[1] km Provvedimento di istituzioneD.M. 15/09/1965 - G.U. 274 del 2/11/1965[2] GestoreTratte ANAS: nessuna (dal 2001 la gestione è passata alla Provincia di Imperia) Manuale La ex strada statale 449 di Diano Marina (SS 449), ora strada provinciale 449, è una strada p...
Heinrich HitlerHeinz Hitler beserta seragam dinasnya saat perangJulukanHeinzLahir(1920-03-14)14 Maret 1920Magdeburg, Republik WeimarMeninggal21 Februari 1942(1942-02-21) (umur 21)Dekat Moskow, Uni SovietDikebumikanTidak diketahui, kemungkinan di Penjara ButyrkaPengabdian JermanDinas/cabangWehrmachtLama dinas1939–1942PangkatUnteroffizierKesatuanOpsir Radio dan KomunikasiPerang/pertempuran Perang Dunia II Operasi Barbarossa Pertempuran Moskow PenghargaanSalib Besi kelas DuaHubu...
Fuel-efficient orbital maneuver An example of Low-energy transfer to the Moon GRAIL-A · Moon · Earth A low-energy transfer, or low-energy trajectory, is a route in space that allows spacecraft to change orbits using significantly less fuel than traditional transfers.[1][2] These routes work in the Earth–Moon system and also in other systems, such as between the moons of Jupiter. The drawback of such trajectories...
Indonesian curried spicy noodle dish Mie AcehA plate of Mie AcehCourseMain coursePlace of originIndonesiaRegion or stateAcehServing temperatureHotMain ingredientsNoodle, meat (goat meat or beef) or seafood (shrimp and fish), curry-like spices, celery, scallion, shallotVariationsMie Aceh Goreng (fried and dry) and Mie Aceh Kuah (soupy) Media: Mie Aceh Mie aceh or mi aceh (Aceh noodle) is an Acehnese curried spicy noodle dish. The dish is often described as Aceh-style spaghetti.[1...
La palazzina della Secessione, a Vienna Nella storia dell'arte viene definita secessione una proposizione culturale che si manifestò verso la fine del XIX secolo in diverse città europee, soprattutto tedesche e austriache, che coincise con il distacco di alcuni giovani dalle istituzioni ufficiali dell'arte, dalle accademie e dai loro circuiti espositivi, come segno di protesta nei confronti dell'eccessivo conservatorismo del loro tempo.[1] Indice 1 Storia 1.1 La terminologia 1.2 Var...
Si ce bandeau n'est plus pertinent, retirez-le. Cliquez ici pour en savoir plus. Certaines informations figurant dans cet article ou cette section devraient être mieux reliées aux sources mentionnées dans les sections « Bibliographie », « Sources » ou « Liens externes » (février 2022). Vous pouvez améliorer la vérifiabilité en associant ces informations à des références à l'aide d'appels de notes. Vue d’Athènes depuis l’Acropole (au fond le ...
李光耀逝世及葬礼李光耀（1923年－2015年）日期2015年3月23日－2015年3月29日地点新加坡斯里淡马锡（私人守灵）新加坡国会大厦（民众瞻仰）新加坡国立大学文化中心（国葬）万礼火葬场（英语：Mandai Crematorium and Columbarium）（火葬）网站www.rememberingleekuanyew.sg 2015年3月23日凌晨3時18分（新加坡標準時間），新加坡建国后首任总理、前內閣资政和执政人民行动党首任秘书长李光�...
Native American people with significant African American heritage Black Indians redirects here. For people with origins in both Africa and India, see Indo-African (disambiguation). For the ethnic group of people of African descent in India, see Siddi. For the racial term for people of both African and Amerindian origin in Latin America, see Zambo. Black Indians (American Indian with African ancestry)Total populationTrue population unknown, 269,421 identified as ethnically mixed with African a...
يكشف هذا الرسم التوضيحي، الذي تم إنشاؤه في مراكز مكافحة الأمراض والوقاية منها (CDC)، عن مورفولوجيا البنية التحتية التي تعرضها الفيروسات التاجية. لاحظ المسامير التي تزين السطح الخارجي للفيروس، والتي تضفي مظهر الهالة المحيطة بالفيريون، عند عرضها إلكترونياً. تسرد هذه المقالة...
32°29′26″N 35°07′00″E / 32.4906°N 35.1167°E / 32.4906; 35.1167 عين السهلة الإحداثيات 32°29′26″N 35°07′00″E / 32.4906°N 35.1167°E / 32.4906; 35.1167 تقسيم إداري البلد إسرائيل خصائص جغرافية ارتفاع 380 متر تعديل مصدري - تعديل عين السهلة (بالعبرية: עין אל-סהלה) هي قرية عربية صغي�...
Canadian ice hockey player Ice hockey player Earl Ingarfield Sr. Born (1934-10-25) October 25, 1934 (age 89)Lethbridge, Alberta, CanadaHeight 5 ft 11 in (180 cm)Weight 165 lb (75 kg; 11 st 11 lb)Position CentreShot LeftPlayed for New York RangersPittsburgh PenguinsPlaying career 1951–1971 Earl Thompson Ingarfield Sr. (born October 25, 1934) is a Canadian former professional ice hockey centre who played in the National Hockey League for thirteen se...
This article is about the city. For the river, see Powell River (British Columbia). City in British Columbia, CanadaPowell RiverCityCity of Powell RiverPowell River Mill and townsite area of Powell River. The river runs from Powell Lake (background) to the mill.Powell RiverLocation of Powell RiverCoordinates: 49°50′08″N 124°31′28″W / 49.83556°N 124.52444°W / 49.83556; -124.52444[1]CountryCanadaProvinceBritish ColumbiaRegionSunshine CoastRegional Dis...
Pour les articles homonymes, voir étoile (homonymie) et variable. Eta Carinae, dans la nébuleuse de l’Homoncule, est une étoile hypergéante variable bleue, dite aussi de type S Doradus. En astronomie, une étoile variable[1],[2] ou, par ellipse, une variable — anciennement, une étoile changeante ou une changeante[3] — est une étoile dont l'éclat — la luminosité — varie au cours de périodes plus ou moins longues (on parle à ce titre de variabilité stel...
قوموقкъумукълар , qumuqlar (بالقموقية) عائلة قوموقيةالتعداد الكليالتعداد 505,000 (تقريباً 14.2% من سكان داغستان)، عدد غير معروف من القوموق يعيشون خارج داغستان.مناطق الوجود المميزةالبلد روسيا روسيا 503,060 أوكرانيا 718اللغات لغة قوموقية، لغة روسيةاللغة الأم لغة كوموكية الدين الإس...
Расстрел 25 профсоюзных делегатов в Новоизборске — расстрел двадцати пяти делегатов I съезда профсоюзов Эстонии у станции Ново-Изборск (ныне Новоизборск, Псковской области), 3 сентября 1919 года[1]. Гибель 25 профсоюзных делегатов в Новоизборске сравнивают с расстрело...
Statue in India Gate, New Delhi Subhas Chandra Bose Statue28°36′46″N 77°13′52″E / 28.6128793°N 77.2311301°E / 28.6128793; 77.2311301LocationIndia Gate, New Delhi, IndiaDesignerArun YogirajTypestatueMaterialGraniteLength10 feetWidth8 feetHeight28 feetBeginning date2021Opening date8 September 2022; 23 months ago (2022-09-08)Dedicated toNetaji Subhas Chandra Bose Statue of Subhas Chandra Bose, also known as the Netaji's Statue,...
.svg)
,_by_John_Trumbull.jpg)
.jpg)
.jpg)
_3.3_miles_east_of_the_western_terminus.JPG)
_in_Kachemak_Bay,_Alaska.jpg)
.jpg)
,_NPSPhoto_(9255082289).jpg)
.jpg)
.svg){kind=small}
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
_(2).jpg)
_Thanksgiving_Dinner.jpg)
.jpeg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_%E2%80%93_LOC.jpg)
.jpg)
_crop.jpg)
.jpg)
_(cropped_2).jpg)
.jpg)
.jpg)
