PROFILPELAJAR.COM

Súradnice: 18° 24′ 10″ s.š., 75° 00′ 47″ z.d.

Fotografia navasského majáka z roku 1999. V pozadí je ubytovňa pre správcu majáka.

Ostrov Navassa alebo (staršie) Navassa (angl. Navassa Island, fran. La Navase, haitskou kreolčinou Lanavaz) je malý neobývaný ostrov v Karibskom mori. Leží 56 km západne od Haiti, 136 km východne od Jamajky a 163 km južne od juhovýchodného pobrežia Kuby.

Vláda Spojených štátov považuje Navassu za nezačlenené územie Spojených štátov a súčasť Menších odľahlých ostrovov USA, a jej správou poverila U.S. Fish and Wildlife Service. Kalifornský obchodník Bill Warren však vzniesol nárok na Navassu na základe zákona Guano Islands Act, a ostrov si nárokuje aj Haiti.

Geografia

Rozloha Navassy je asi 5,2 km². Ostrov je strategicky umiestnený 160 km južne od americkej námornej základne Guantánamo na Kube a asi v štvrtine cesty z Haiti na Jamajku. Dosahuje nadmorskú výšku 77 m na bezmennom mieste 100 m južne od majáka (400 m) od juhozápadného pobrežia a 600 m východne od Lulu Bay. Na ostrove občas táboria haitskí rybári.

Povrch Navassy pozostáva hlavne zo skál, ale má dostatok trávy na uživenie stáda kôz. Sú tu aj husté stanoviská figovitých stromov a roztrúsené kaktusy.

Okolo ostrova sa nachádzajú strmé biele útesy vysoké 9 až 15 metrov – ostrov totiž tvorí zdvihnutá korálová a vápencová plošina. Ostrov nemá žiaden prístav, kotviť treba na mori.

Dejiny

V roku 1504 uviazol Krištof Kolumbus na plytčine pri Jamajke a poslal niekoľko členov posádky na kánoe na Hispaniolu po pomoc. Muži cestou narazili na ostrov, ale nenašli na ňom vodu. Pomenovali ho Navaza. Ďalších 350 rokov sa mu moreplavci viac-menej vyhýbali.

V roku 1857 vzniesol nárok na ostrov americký námorný kapitán Peter Duncan na základe Guano Island Actu vzhľadom na jeho zásoby guána. Tieto zásoby boli aktívne dobývané medzi rokmi 1865 a 1898. Haiti protestovalo proti anexii a vznieslo vlastný nárok na ostrov, ale USA jeho nároky odmietli.

Ručné dobývanie guána v úporných tropických horúčavách a za prísnych pravidiel vynucovaných bielymi dozorcami vyprovokovalo v roku 1889 na ostrove vzburu. 5 dozorcov v bojoch zahynulo. Vojnová loď Spojených štátov potom dopravila osemnásť vzbúrených robotníkov do Baltimoru k trom súdnym pojednávaniam pre obvinenie z vraždy. Černošské bratstvo Rád galilejských rybárov zbieralo peniaze na obhajobu robotníkov pred federálnym súdom. Obhajoba bola založená na tom, že muži konali v sebaobrane, a že navyše Spojené štáty nemajú nad ostrovom správnu jurisdikciu. V októbri 1890 prípady dostal Najvyšší súd Spojených štátov, ktorý rozhodol, že podľa Guano Actu je jurisdikcia správna, a troch mužov odsúdil na popravu na jar 1891. Černošské cirkvi po celej krajine potom rozširovali petíciu, ktorú takisto podpísali bieli sudcovia zo spomenutých troch súdov nižšej inštancie; petícia bola odovzdaná prezidentovi Benjaminovi Harrisonovi, ktorý zmenil rozsudky na odňatie slobody.

Ťažba guána potom na Navasse pokračovala v obmedzenej miere. Španielsko-americká vojna donútila v roku 1898 spoločnosť Phosphate Company vypratať ostrov a vyhlásiť bankrot; noví vlastníci miesto definitívne opustili po roku 1901.

Dôležitosť Navassy opäť vzrástla po otvorení Panamského prieplavu v roku 1914. Lodná trasa z amerického východného pobrežia do prieplavu viedla prielivom medzi Kubou a Haiti a Navassa, ktorá vždy predstavovala nebezpečenstvo pre lodivodov, potrebovala maják. Americká správa majáka tu v roku 1917 postavila Navassa Island Light, 42 m vysokú vežu, 120 m nad hladinou mora. Domov tu našiel správca s dvomi pomocníkmi, až v roku 1929 bol inštalovaný automatický maják.

Počas Druhej svetovej vojny si americké námorníctvo zriadilo na Navasse pozorovateľňu. Od vojny je ostrov neobývaný.