Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Antiamerikanizmus je termín, ktorý označuje:

• podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka (2006): „odpor proti amerikanizácii, proti americkému spôsobu myslenia a správania (najmä v politike)“^[1],
• podľa internetovej verzie Oxford English Dictionary: „nepriateľstvo voči záujmom Spojených štátov“^[2],
• podľa American Dictionary of the English Language (1828, 1. vyd.) od Noaha Webstera: odpor „proti Amerike alebo proti skutočným záujmom [Spojených štátov] alebo proti vláde Spojených štátov; [...] proti revolúcii v Amerike“^[3].

Antiamerikanizmus vznikol v rôznych formách krátko po samotnom vzniku Spojených štátov. Významnejšiu úlohu získal až po druhej svetovej vojne, hlavne počas Studenej vojny, Vietnamskej vojny a vojny v Iraku. Niektoré antiamerické názory vznikli z odporu voči americkej kultúre, iné sú založené na rasizme a xenofóbii. Ďalšie vznikli ako reakcia voči americkej politike. ^{[chýba zdroj]}

V polovici devätnásteho storočia vznikli v Európe rasistické antiamerické názory, ktorých zakladateľom bol francúzsky aristokrat a spisovateľ Joseph Arthur de Gobineau a jeho stúpenci. Arthur de Gobineau, otec smutne známej teórie o nadradenosti určitých ľudských rás nad ostatnými, tvrdil, že Amerika pripustila tzv. ”demokraciu krvi”. Tá povedie k úplnému vyničeniu anglosaskej rasy a vytvoreniu priemernosti vo všetkých oblastiach, k vytvoreniu niečoho, čo sa ani nedá nazvať rasou. Stvorí ľudí bez fyzickej sily, krásy a intelektu. ^[4]

Pre ľudí, ako bol duchovný otec európskeho rasizmu Arthur de Gobineau, bolo miešanie rás cestou do pekla priemernosti a podpriemernosti. Tvrdil, že univerzalistická myšlienka prirodzenej rovnosti v Amerike znamená „demokraciu krvi“, v ktorej zaniká samotná svätá idea rasy. A Európa vraj odhadzuje svoje „odpadkové“ rasy (napríklad Slovanov) do Ameriky, kde sa tieto krížia s Anglosasmi. ^[5]

Po páde Sovietskeho zväzu sa antiamerické hnutie ešte viac vystupňovalo, pretože USA zostalo jedinou superveľmocou a ľudia ktorí podporovali USA v boji proti komunizmu už necítili potrebu USA podporovať. ^{[chýba zdroj]}

Antiamerikanizmus existoval v rôznych podobách v priebehu histórie USA. Moderný antiamerikanizmus súvisí s nedávnymi udalosťami ako je kolaps Sovietskeho zväzu, globalizácia ekonomiky, médií a kultúry a vojna v Iraku.

Dôvodom pre obavy je dobre vyzbrojená americká armáda a zdanlivá ľahkovážnosť s akou Spojené štáty vstupujú do vojny s inými štátmi.^[6]

Napriek všetkému čo sa hovorí o americkom imperializme, Amerika má na svet väčší vplyv prostredníctvom svojej kultúry než prostredníctvom armády. Amerika je neustále na očiach, čo znásobuje akýkoľvek už existujúci antiamerikanizmus. Ľudia z celého sveta si želajú ochranu ich krajiny pred americkým kultúrnym vplyvom, no na druhej strane amerikanizáciu postupne prijímajú v každodennom živote.^[7]

Väčšina Američanov je presvedčených, že zahraničná politika Spojených štátov rešpektuje záujmy iných krajín, s čím rozhodne nesúhlasia obyvatelia dotknutých krajín.^[8] Američania sú síce za podporu demokracie vo svete,^[9] ale keď si majú vybrať medzi viacerými prioritami, riešenie demokracie a chudoby vo svete je v rebríčku priorít hlboko pod ochranou pred terorizmom a zabezpečením energie.^[10]

Väčšina Američanov si želá, aby sa pozornosť obrátila na vnútorné problémy alebo aby sa Amerika úplne vzdala zasahovania do diania vo svete.^[11] Rozhodne nemajú záujem o pozíciu svetovej mocnosti.^[9]

Rozdiel v zahraničnej a vojenskej politike medzi Európou a Amerikou sa dá vysvetliť odlišnými skúsenosťami s vojnou v Európe a v Amerike. V Európe sa odohrali dve veľké vojny, ktoré zničili celý kontinent a boli stratou pre všetkých zúčastnených. Američania viedli veľa malých vojen mimo svojho územia s použitím profesionálnej armády a technologickej prevahy. Európa investovala značné úsilie do vytvorenia demokratickej Európskej Únie ako alternatívy pre vojenské riešenie konfliktov. Európania sú následkom týchto okolnosti menej ochotní podporiť preventívne vojenské akcie^[6] a viacej sa spoliehajú na medzinárodné organizácie.

Hlavný článok: Kultúra Spojených štátov

Vplyv americkej odlišnosti na antiamerikanizmus je diskutabilný. Japonci sa od zvyšku sveta líšia podstatne viac a nevzbudzujú taký masový odpor. Niekoľko málo problematických vlastností ako silný patriotizmus a nezvyčajne chápaný individualizmus typu "urobíme čo chceme" však môže mať veľký vplyv tak na zahraničnú politiku Spojených štátov ako aj na vnímanie Američanov a Ameriky vo svete.

Počas studenej vojny bolo v Česko-Slovensku považované USA za pokleslú západnú civilizáciu predovšetkým z ideologických dôvodov. Podobne tomu bolo aj v ostatných krajinách východného bloku počas studenej vojny. USA tiež bolo jedinou konkurenčnou superveľmocou Česko-Slovenského spojenca ZSSR.

Počas Vojny v Iraku Slovenská vláda vyjadrila podporu USA, avšak podľa prieskumov verejnej mienky slovenská verejnosť vojnu odmietala a výrazná väčšina ju považovala za nesprávnu. Pred začiatkom vojny sa na Slovensku uskutočnilo niekoľko protivojnových pochodov, ktorých rozsah však bol neporovnateľný s inými v európskych metropolách. Na protivojnových pochodoch sa zvyčajne zúčastnilo pár desiatok až stoviek ľudí. ^{[chýba zdroj]}

Ľudia po celom svete považujú za krajinu príležitostí skôr Austráliu a Kanadu. Spojené štáty sú zaujímavým cieľom pre migráciu len v Indii.^[12]

Počas vlády Georga Busha sa verejná mienka o USA v Európe dramaticky zhoršila. Predovšetkým z dôvodu napadnutia Iraku Spojenými Štátmi Americkými.^[13] Postoj k Američanom je o niečo priaznivejší ako postoj k Amerike, ale aj tu došlo v posledných rokoch k zhoršeniu.^[14] Podľa prieskumu vykonaného v októbri 2003 organizáciou Eurobarometer považuje Spojené Štáty Americké za hrozbu svetovému mieru 53% obyvateľov Európskej únie.

Za centrum antiamerikanizmu v Európe je považované Francúzsko.^{[chýba zdroj]}

V roku 2002 došlo v Európe k vandalizmu voči americkým firmám v Benátkach, Aténach, Zurichu, Tbilisi a Moskve. Tieto činy pripomínali vandalizmus francúzskeho aktivistu Jose Bove voči reštauráciam McDonald’s v roku 1999, ktorý z neho urobil pre mnohých ľudí hrdinu, a tiež bombové útoky na reštaurácie McDonald’s vo Francúzsku v roku 2000.

Briti majú bližšie k Európe ako k Amerike. Iba 55% Britov má priaznivý názor na Ameriku, zatiaľčo až 75% hodnotí pozitívne Nemecko a 71% hodnoti pozitívne Francúzsko.^[15] Už aj Čína má lepší imidž ako Spojené štáty v skúmaných západoeurópskych štátoch.^[15] 71% Francúzov a 67% Nemcov považuje šírenie amerických ideí a zvykov za zlú vec.^[7]

Neobľúbenosť Spojených štátov na Blízkom východe je pochopiteľná vzhľadom na nedávnu vojnu v Iraku. V roku 2003 (rok vojny v Iraku) malo v Jordánsku priaznivý názor na Ameriku len 1% opýtaných.^[13]

Antiamerikanizmus v Japonsku a Kórejskej republike je spôsobený predovšetkým sexuálnymi zločinmi amerických vojakov a armádnych zamestnancov namierenými voči miestnym občanom. Prítomnosť Amerických vojakov na ostrove Okinawa stále zostáva problematickou otázkou v Japonsku. ^{[chýba zdroj]}

V roku 2002, počas prezidentských volieb v Kórejskej republike, americký armádny zamestnanec zabil dvoch juhokórejských vysokoškolských študentov pri dopravnej nehode. Výsledkom bolo zvolenie za prezidenta Roh Moo-Hyuna, zástancu antiamerikanizmu, a následne značné oslabenie vzťahov medzi Kórejskou republikou a USA.

• Amerikanizácia

• KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. Bratislava : SLOVART, 2006. ISBN 80-8085-103-4.
• Antiusa.webz.cz Archivované 2007-02-14 na Wayback Machine České antiamerické stránky