PROFILPELAJAR.COM

Glenn Miller
	;
Základné informácie
Popis umelca	džezový pozaunista, líder big bandu, komponista, aranžér
Rodné meno	Alton Glenn Miller
Narodenie	1. marec 1904; Clarinda, Iowa, USA
Úmrtie	15. december 1944 (40 rokov);
Žáner	džez
Hrá na nástrojoch	pozauna
Roky pôsob.	1924 – 1944
Webstránka	glennmiller.org
	Hudobný portál; Biografický portál

Alton Glenn Miller (* 1. marec 1904, Clarinda, Iowa^[1]^[2] – † 15. december 1944) bol džezový pozaunista, líder big bandu, komponista a aranžér z USA. Medzi jeho najznámejšie skladby patrí In the Mood, Tuxedo Junction, Chattanooga Choo Choo, Mesačná serenáda, Little Brown Jug, American Patrol, Elmer's Tune, A String Of Pearls a Pennsylvania 6-5000. ^[3] Jeho lietadlo sa stratilo počas druhej svetovej vojny za letu do Paríža nad Lamanšským prielivom^[4] a telo Glenna Millera sa nenašlo.

Životopis

Detstvo strávil v Iowe, Nebraske, Missouri a Colorade. V orchestri na vyššej škole vo Fort Morgane hral na pozaun a týmto spôsobom si dva roky financoval štúdium. Po kratšom pobyte na univerzite v Colorade vstúpil v roku 1926 do kapely Ben Pollack Band, ktorú o dva roky neskôr opustil. Medzi rokmi 1929 a 1937 hral ako nezávislý pozaunista s Red Nicholsom, Benny Goodmanom a s kapelami Ray Nobles American Band a Dorsey Brothers. So svojou prvou vlastnou kapelou, nahral v roku 1937 niekoľko nahrávok pre Columbia Records (Solo Hop dosiahlo 7. miesto v národnom rebríčku), Brunswick Records a Decca Records, ale skupina sa ešte v ten istý rok rozpadla. Glenn Miller najprv pracoval ďalej ako aranžér, robil nahrávky s meniacimi sa obsadeniami, kým sa mu v januári v roku 1938 opäť podarilo sa umiestniť s hitom „Every Day's a Holiday“ (Brunswick Records) v národnom rebríčku a následná jar 1938 sa stala v jeho kariére prelomovou. Nahrávky vzniknuté od obdobia decembra 1937 ako „My Reverie“, „The Lady's In Love with You“, „Little Brown Jug“ a jeho hit číslo jeden „Stairway to the Stars“ v júni 1939 a „Moon Love“ v júli 1939 vydávala hlavne sesterská spoločnosť Bluebird štúdia RCA Victor. Glenn Miller založil kapelu a s kasínom Glen Island z Long Islandu podpísal 3 mesačnú zmluvu. Honorár vyplývajúci z tejto zmluvy síce nestačil na trvalé financovanie kapely, ale pravidelné rádiové prenosy priamo z kasína dopomohli k tomu, aby zvuk klarinetu vedúci sériu saxofónov stal slávnym.

Koncom roka 1939 ho ASCAP pozvala na koncert do newyorskej Carnegie Hall. Zahral tam skladby ako „Moonlight Serenade“, „Little Brown Jug“ a „In the Mood“. Glennova Millerova vlastná kompozícia „Moonlight Serenade“ sa stala jeho tretím hitom číslo 1. Okrem tohto hitu nenapísal Glenn Miller ani jeden. In the Mood pochádza od komponistu Joe Garlanda. Kapela Glenna Millera popritom formovala široké spektrum inštrumentálnych melódií, melódií pre spev a klasických akcentov. V roku 1940 hrali v Cafe Rouge v hoteli Pennsylvania, dnešnom Statler Hotel New York. Nasledovali kratšie vystúpenia v Wardham Park Hotel vo Washingtone a ďalších mestách. V tom istom roku vyšli hity „Pennsylvania 6-5000“ a „Tuxedo Junction“, v roku 1941 „Chattanooga Choo Choo“ und „String of Pearls“. Millerova prvá platňa sa predávala ťažko, hlavne kvôli tomu, že na nej boli rovnaké nahrávky, ktoré nahral swingový kráľ Benny Goodman. Dňa 10. februára 1942 získal prvú zlatú platňu v hudobnej histórii za pesničku „Chattanooga Choo Choo“. So svojím orchestrom následne účinkoval vo viacerých filmoch. Napriek kariére Glenn Miller v septembri 1942 orchester opustil a čiastočne z patriotizmu a čiastočne kvôli tomu, že bol zarytým odporcom národného socializmu nastúpil do armády ako letec (United States Army Air Forces). V armáde viedol viac džezovo orientovaný „Army Air Force Orchestra“ ako bol jeho skôr komerčne orientovaný big band. Bolo to aj vďaka vynikajúcim aranžérom akým bol Jerry Gray, ktorý v orchestri vedel sláčikové skupiny integrovať so znením big bandu - čo pre džezového aranžéra nie je ľahká úloha. Jedným z takých aranžmánov bol "American Patrol", ktorý patrične uviedli ako

„

„And now, here's the biggest tune of the books!“

“

Kapela Army Air Force Band nahrala početné nahrávky v Abbey Road Studios, čiastočne ako prenosy naživo prostredníctvom BBC London. Tam vznikli nahrávky vo výnimočnej mono-kvalite, ktoré svedčia o vysokej úrovni orchestra. V Londýne Glenn Miller zažil útoky rakiet V1. Vo vzťahu k aranžmánom, v ktorých pôsobil, respektíve sám napísal, bol Glenn Miller perfekcionista a bol aj schopný obchodník. Jeho kapela nebola len hudobnou skupinou, ale fungovala ako firma. Hudobníci boli poistení, existovalo mediálne oddelenie a o výstavbu pódií pre vystúpenia sa starali pracovníci. Všetko fungovalo výslovne sociálnym spôsobom, princíp ktorým sa riadili mnohé nasledovné skupiny. Glenn Miller sa riadil len vlastnými sympatiami, preto sa častejšie stávalo, že orchester opúšťali schopní hudobníci, ktorí si na jeho charakter nevedeli zvyknúť. Glenn Miller sa oženil v roku 1928. Podľa jeho životopisca Georga T. Simona bol jediným bodom sporov so ženou Helen v tom, akou stranou sa má vešať toaletný papier.

Stratené lietadlo

Potom ako Paríž oslobodili spojenecké vojská, mal Army Air Force Orchestra, v decembri 1944 vystúpiť v známej parížskej koncertnej hale Olympia. Glenn Miller však za doposiaľ neobjasnených okolností predtým zahynul.