Narodil sa ako polosirota (bol nemanželským synom pána Chaneyho) a vyrastal v biednych podmienkach. Jeho otec bol talentovaný samouk, ktorý sa stal astrológom, jeho matka bola výstredná žena z majetnej Ohioskej rodiny. Svojho otca nikdy nevidel, preto má meno po svojom nevlastnom otcovi (John Griffith London), kým jeho matka Jacka Londona porodila a aj ho pochovala. Po dokončení strednej školy začal navštevovať univerzitu, ktorú však nedokončil. London pracoval v rôznych zamestnaniach a v rokoch 1897 a 1898 sa zúčastnil na výprave za zlatom na Yukon. Bližšie informácie o zlatej horúčke pozri: Zlatá horúčka na Klondike
Bol členom socialistickej strany a odborov, uznával Marxa a socializmus. No pred smrťou vystúpil zo socialistickej strany a napísal, že "kapitalizmus nie je nič iné, ako zbastardený socializmus". Osobne vyznával individualizmus, teda osobitosť každého človeka, preto sa v jeho prácach objavovali črty obhajoby vtedy neuznávaných amerických indiánov, či eskimákov.
Začal publikovať v novinách, čoskoro sa stal známym a bohatým, zrejme najlepšie plateným vo svojej dobe. Kúpil si jachtu a vydal sa na cestu okolo sveta. Ako spisovateľ bol veľmi aktívny, napísal viac ako 50 kníh. Jeho knihy boli veľmi obľúbené, pretože London písal realisticky (čerpal námety z vlastného života). Žil na svojom ranči v Kalifornii. Napriek svojim vysokým príjmom mal stále finančné problémy. Celý život zápasil so závislosťou na alkohole.
22. novembra 1916, pravdepodobne nadránom, 40-ročný London spáchal samovraždu na svojom ranči v kalifornskom Glen Ellene - otrávil sa morfínom. Londonova samovražda však nebola preukázaná a preto sa považuje za špekulácie. London trpel urémiou a veľkými bolesťami, preto bral morfín. Jeho smrť mohla byť zapríčinená neúmyselným predávkovaním morfínom. Telo bolo podľa jeho poslednej vôle spopolnené neďaleko ranču.[1]
Charakteristika tvorby
Spracoval životné príbehy individualít, ktoré musia bojovať o svoju existenciu. Vyjadroval názor, že život človeka má zmysel len vtedy, ak musí bojovať o určitý cieľ. Často ako hlavná postava vystupuje zviera, hlavne pes. Vyjadruje presvedčenie, že právo na prežitie má silnejší. Hrdinovia boli výrazné individuality, cieľavedomé a pragmatické. Cieľ dosahujú vynaložením fyzických a psychických síl. Väčšina postáv má autobiografické črty. Základným konfliktom je vzťah jednotlivca s prírodou a spoločnosťou. Charakteristický je vnútorný monológ a opis.
Diela
Obal knihy Turtles of Tasman (1916)
Syn vlka (angl.The Son of the Wolf; 1900) - zbierka krátkych príbehov
Volanie divočiny (angl.The Call of the Wild; 1903) - kniha o závislosti človeka a zvieraťa, ktorí sú spätí so zákonmi prírody. Hlavní hrdinovia sú Rek - ťažný pes a jeho pán John Thorton. Záver knihy je o zavraždení Johna Thortona a následnom Rekovom opustení ľudskej civilizácie, Rek sa v divočine stáva vodcom vlčej svorky.
Majster Alkohol (angl.John Barleycorn; 1913) - autobiografický román o Londonovom boji s alkoholom
Morský vlk (angl.The Sea Wolf; 1904) - román založený na vlastných skúsenostiach z cesty rybárskej lode. Hlavný hrdina románu je kapitán Larsen – stelesnenie ľudskej hrubej sily. Pri námornom nešťastí je rozprávač príbehu - vzdelaný popredný kritik literatúry - zachránený posádkou škunera kapitána Larsena. Ten odmieta jeho žiadosť o návrat na pevninu, alebo prestúpenie na druhú loď, pod zámienkou, že z neho vykreše človeka. Dielo vystihuje kontrast medzi sociálnymi vrstvami a celkovú premenu rozprávača príbehu.
Martin Eden (1909) - autobiografický román. Hlavný hrdina Martin Eden (Jack London) pracuje ako námorník, ktorý túži po novom vzdelaní. Zaľúbi sa do vysokopostavenej ženy, ktorá je symbolom vzdelania a dobrého správania. Opúšťa ho pre jeho sociálne názory, ale keď Martin vydá knihu, ktorá má úspech a prinesie mu bohatstvo a slávu, chce sa k nemu vrátiť. Martin ju však odmieta. Po smrti svojho najlepšieho priateľa, Martin opúšťa blahobyt a vydáva sa na južné more. Záver knihy je tragický – Martin Eden sa dopúšťa samovraždy, toto sa stáva aj predzvesťou Londonovej tragickej smrti.
Biely tesák (angl.White Fang; 1905) - ďalšia kniha z prostredia Aljašky počas zlatej horúčky. Je to jedna z najlepších kníh opisujúca prírodu. Opäť je hlavným hrdinom pes.
Tulák po hviezdach (angl.The Star Rover) - tento román patril k najmenej pochopeným dielam za jeho života, ktorý si on však vysoko cenil a až po jeho smrti sa stal priam kultovým mystickým dielom
Písal aj reportážne črty (napr. Ľudia z priepasti, Tajfún pri brehoch Japonska) a teoretické práce (Triedny boj, Ako som sa stal socialistom a iné). Nenapísaným zostal jeho román Kristus, ktorý sa chystal napísať v prvej osobe jednotného čísla.
Referencie
↑FONER, Philip S.: Jack London : americký rebel. Praha 1951, s. 144.
