Ríbezľa egrešová alebo egreš obyčajný (iné názvy pozri nižšie; lat. Ribes uva-crispa, Grossularia uva-crispa, staršie: Ribes grossularia; starší názov časti druhu: Grossularia reclinata resp. Ribes reclinatum) je druh kra z čeľade egrešovité.
Je jedným z niekoľkých podobných druhov podrodu egreš (Grossularia), niekedy klasifikovaného ako samostatný rod. Podrod Grossularia sa líši od typických ríbezlí predovšetkým ostnatými stonkami a tým, že jeho kvety rastú po tri na jednej krátkej stonke, ale nie v strapcoch. Na konároch má tŕnisté výhonky.
Pôvodné latinské názvy
Dnešný druh ríbezľa egrešová (čiže Ribes uva-crispa [v širšom zmysle] alebo staršie Ribes grossularia [v širšom zmysle]) je zložený z pôvodných (čiže Linného) druhov:
- Ribes grossularia [v užšom zmysle],
- Ribes uva-crispa [v užšom zmysle] a
- Ribes reclinatum.[1][2][3][4]
Ľudové názvy
Slovenské názvy tejto rastliny sú: ríbezľa obyčajná[5], egreš obyčajný[6][7], staršie: pôľka obyčajná[8], staršie alebo dnes mimo taxonómie: egreš[9][10][11][12][13][14]. Zastarané názvy sú: meruzalka kosmačka[4], polka[4][15], srsťka[15] (resp. srstka[16]) a meruzalka[15].
Ľudové názvy ríbezle egrešovej sú: egreš, agraš, hagraš, agreš, jagraš, jagris, jágriš, egereš, angrešt, angres, pôľka, poľka, polka, polky, pulky, polča, polčiar, pôlčie, pôločka, kosmatka, kosmatky, kosmačka, kosmačky, kozmačka, kozmačky, kosmeja, kocmejda, kostovatky, mochňanka, mochnačka, mochnáśka, muhnačka, mochunka, muchienka, muchenka, muhienga, muhenga, muhinka, muhinga, chminka, chmenka, chmienka, chminga, mravienča, mravienka, mravienga, bicky, bisky, buzačky, bravienka, bravienča, bravienky, bavien, gigadze (gygadze), gigadzi, gigace, gigác, šminky, šmingy; zriedkavo: košmingy, osmingi, potpôľky, lajbry, bubnarky, nádrbelky, morskuo hrozno. Tieto názvy spravidla označujú aj plod rastliny. [13][17][18][19][4].
Výskyt
Vyskytuje sa vo voľnej prírode na územiach Európy, Ázie a Afriky, no vyšľachtené kultivary sa pestujú aj v záhradách.
Plody
Kríky ríbezle egrešovej produkujú jedlé plody (nazývané najčastejšie egreš alebo pôľka) v zelenej, žltej alebo červenej farbe podľa odrody a pestujú sa na komerčné a domáce použitie.
Zloženie
100 g Egrešov obsahuje v priemere:[20] všetky hodnoty (de)
|
kcal |
kJoule |
Voda |
Tuk |
Sacharidy |
Draslík |
Vápnik |
Horčík |
Fosfor |
Vitamín C |
Vitamín E |
Kyselina listová |
Karotén
|
44,0 |
184 |
85,7 g |
0,2 g |
8,5 g |
200,0 mg |
30,0 mg |
15,0 mg |
30,0 mg |
35,0 mg |
0,6 mg |
3,0 µg |
0,2 mg
|
Galéria
Referencie
- ↑ Linnaeus. Species Platarum...1753, S. 201 [1]
- ↑ World Checklist of Vascular Plants [online]. wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-02-27]. Dostupné online.
- ↑ LANGSTEDT, Friedrich Ludwig. Allgemeines botanisches Repertorium (zum gemeinnützigen Gebrauch für jeden Kenner & Liebhaber dieser interessanten Wissenschaft). [s.l.] : [s.n.], 1805. 836 s. Dostupné online. S. 536.
- ↑ a b c d REUSS, G. Května Slovenska. 1853, S. 165
- ↑ MARHOLD, Karol; HINDÁK, František. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. 687 s. ISBN 80-224-0526-4.
- ↑ egreš obyčajný. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
- ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 251.
- ↑ https://botany.cz/cs/ribes-uva-crispa/
- ↑ egreš. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ meruzalka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 353.
- ↑ egreš. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
- ↑ Matica Slovenská (Turčiansky Svätý Martin). Letopis Matice Slovenskéj. [s.l.] : Matica, 1871. 96 s. Dostupné online. S. 34.
- ↑ a b MARTINKA, J. Cudzie názvy záhradných rastlín. In: Slovenská reč 1938-39 [2]
- ↑ egreš. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 7.
- ↑ a b c KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola 1890 [3]
- ↑ VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. [s.l.] : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s. S. 16.
- ↑ egreš. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 428.
- ↑ SMATANA, M. Niektoré názvy ovocných plodov a ich odrôd v slovenských nárečiach (2). In: Kultúra slova 4 2011 [4]
- ↑ Slavica Slovaca. [s.l.] : Vyd. SAV, 1992. 248 s. Dostupné online. S. 54.
- ↑ Interaktive Online-Berechnung der Universität Hohenheim
Iné projekty
Externé odkazy