Grapefruit alebo hovorovo grep^[1] je plod citrónovníka rajského (lat. Citrus paradisi).

Grapefruit bol prvýkrát objavený na ostrove Barbados v Karibskom mori, odkiaľ bol odvezený do Ameriky. Ide o kríženca jamajskej odrody pomaranča (Citrus sinensis) a indonézskeho pomela (C. maxima). Grep sa potom pestoval ako okrasná rastlina, ako ovocie je však populárny až od 19. storočia. Dnes poznáme štyri farebné formy: biely, žltý, ružový a červený.

Grapefruity zvyčajne rastú do výšky 5 – 6 m, zriedkavo až 13 – 15 m. Listy sú tmavo zelené, dlhé až 150 mm, úzke a neopadávajú. Kvety majú 5 okvetných lístkov a sú veľké asi 5 cm. Plod – grapefruit – má žltú šupku (exokarp) a v priemere má 10 – 15 cm. Vnútorná dužina je delená na oddiely, jej farba je premenlivá, od bielej a ružovej až k červenej. Líšia sa aj sladkosťou. Grapefruitový strom ročne rodí až 700 kusov grepu. Pestuje sa v Brazílii, Izraeli, Texase, Kalifornii, na Floride alebo aj v Turecku a v Španielsku.

Grapefruit obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, B1 a K, samotný plod je nabitý blahodarne pôsobiacimi prírodnými flavonoidmi. Grep zvyšuje obranyschopnosť organizmu, zlepšuje krvný obeh, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a jeho častá konzumácia znižuje riziko rakoviny pľúc a žalúdka. Horká chuť grapefruitu zvádza na použitie cukru, ale toto spojenie nie je príliš vhodné, pretože grapefruit s cukrom v žalúdku kvasí.

Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v čerstvých plodoch grapefruitu.^[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grapefruit

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grapefruit na českej Wikipédii.