Perín-Chym (pôvodne samostatné obce Perín, Chym a Vyšný Lánec, maď. Perény, Hím, Felsőlánc) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti maďarskej štátnej hranice a k 31. 12. 2015 v obci žilo 1 423 obyvateľov.
Polohopis
Obec je situovaná v juhozápadnej časti Košickej kotliny asi 22 kilometrov južne od Košíc a 300 až 600 metrov od maďarskej štátnej hranice. Keďže obec vznikla spojením troch kedysi samostatných obcí, netvorí súvislý intravilán.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o spojenej obci pochádza z roku 1964 (rok spojenia), no história jej miestnych častí, ktoré sa vyvíjali až do roku 1964 samostatne je oveľa bohatšia.
V roku 1964 došlo k spojeniu obcí Perín a Chym, v roku 1991 sa k nim pripojil aj Vyšný Lánec.
Perín
Prvá písomná zmienka o miestnej časti Perín pochádza z roku 1220, kedy bola zapísaná vo Varadínskom registri ako villa Peruen a bola osídlená nemeckými kolonistami. V druhej polovici 13. storočia bola obec už v rukách šľachty a začína sa tu aj genéza rodu Peréniovcov. Podľa súpisu z roku 1427 bolo v obci 72 portov (usadlostí), z čoho sa dá usudzovať, že mala minimálne 500 obyvateľov, čo bol na tú dobu pomerne veľký počet. Neskôr sa počet usadlostí znižoval – v roku 1553 bol ich počet už iba 24.
Názov časti Perín prešiel pomerne zložitým vývojom. V roku 1220 sa spomína ako villa Peruen, neskôr ako de Peruen, či villa Perwen. V 14. storočí sa objavujú názvy Puruin, Purin, Perwen, či Purwen, no neskôr sa názov ustaľuje na forme Peren. V 18. storočí sa uvádza názov Perény, ale i slovenský ekvivalent Perina, ktorý sa používal aj v prvých rokoch existencie prvej Česko-Slovenskej republiky. Od roku 1927 sa oficiálny názov zmenil na Perín, pričom sa používal aj maďarský ekvivalent Perény, ktorý bol oficiálnym názov obce počas okupácie horthyovským Maďarskom v rokoch 1938 až 1945[5].
Na styku juhozápadnej časti Košickej kotliny s Bodvianskou vrchovinou leží slávne mesto Perín- Chým (Puruen 1220, Perwen 1295, Peryn – Peren 1408).
Našlo sa tu osídlenie už z paleolitu, najmä pohrebisko nagyrévskej kultúry.
Obec Perín sa vyvinula na území, ktoré patrila kráľovnej. Jeho názov je zo starého mena Slovenov Prven (Prvý). Prvá dôležitá písomná zmienka o Períne pochádza z roku 1220, keď ho zapísali vo Varadínskom registri (teda v dnešnej Oradey v Rumunsku) ako villa Peruen a osídlili ju nemeckí kolonisti. V druhej polovici 13. storočia mali už obec v rukách tunajší zemani, potom významný šľachtický rod Peréniovcov (Prerényi). Ako uvádzame nižšie, Peréniovci boli najmä za vlády uhorského kráľa Žigmunda na výslní, keď bol Ján z Perína diplomatom a Mikuláš z Perína kráľovským koniarom. Obaja sa v máji 1416 zúčastnili s uhorským kráľom Žigmundom návštevy anglického kráľa Henryho V. v Londýne! Rod roku 1529 prešiel celý rod Peréniovcov na stranu reformácie, k protestantom. Obec obsadili Turci (1608). Potom patrila kniežaťu Lobkovicovi (1727) a rodine Meškovcov (18. stor.). Perín po Viedenskej abitráži násilne pripojili k Maďarsku (1938 – 1945). Do Perína poroku 1948 presídlili Slovákov z Maďarska (135 rodín). Obec Chym je doložená (Heym 1294, Hem 1406, Heem 1427, Hym 1630), keď bol držiteľom dediny syn Beňadika z Chymu (de Heym) Tomáš. Doložená je aj osada Sudan –Ždaň (1222 – 1294). Obce Perín a Chym spojili (1964). V mestečku je rímskokatolícky gotický kostol (13. stor.).
Šľachtický rod Peréniovcov vlastnili panstvá Trebišov, Stropkov a Blatný Potok. Šľachtická rodina Peréniovcov patrila medzi najbohatšie a najvplyvnejšie rodiny celého Uhorska. Vlastnili obrovské majetky na východnom Slovensku, severovýchodnom Maďarsku i na dnešnej Ukrajine. V Zemplíne im patrili panstvá Trebišov, Stropkov, Blatný Potok. Zastávali najvyššie funkcie v uhorskom štátnom aparáte i funkcie županov v Zemplínskej a Abovskej župe.
Urban z Doboša dostal ako donáciu mestečko Perín (1292) a jeho potomkovia začali potom Perín (de Perén) v Above používať ako prídomok ku svojmu šľachtickému menu. Tak sa na území Slovenska zjavili Peréniovci (Perényi).
Jeho syn Mikuláš Peréni bol stoličným hodnostárom (13. a 14. storočie). Bol prívržencom neskoršieho uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou a ako vojak bol v službách neskoršieho palatína Filipa Drugeta, s ktorým bojoval na Spiši, v Above a v Šariši proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi Trenčianskemu; Peter Peréni (14. – 15. stor.), jeho otcom bol Šimon Peréni. Peter bol županom Zemplínskej stolice (1402 – 1414), ale aj spišským županom a kastelánom (1402 – 1404), ďalej šarišským županom a kastelánom (1405). Účastník bitiek proti Turkom, prívrženec uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Za zásluhy dostal od Žigmunda Veľkú Idu.; Imrich Peréni dostal Stropkovské panstvo v roku 1410. Po jeho smrti si ho rozdelili jeho dvaja synovia, Ján a Štefan (dostali mestečko Stropkov a k nemu patriace dediny, panstvo Trebišov a šarišský Nový hrad), a Imrichovi bratia, diplomat u kráľa Žigmudna Ján Peréni a Mikuláš Peréni (dostali rodové majetky v južnom Zemplíne, Above, Berežskej a Boršodskej stolici). Kráľ Žigmund deľbu majetku potvrdil roku 1431. Keď roku 1437 zomrel kráľ Žigmund, v Uhorsku nastáva hlboká anarchia a boje o trón, ktoré zasiahli aj Stropkovské panstvo. Po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón sa na istý čas upokojili pomery. Stropkovské panstvo od roku 1560 znovu vlastnili Peréniovci (od 1492 do 1506 je v zálohu). Títo ale sídlili v Trebišove alebo v Blatnom Potoku a panstvo spravovali ich úradníci. Podľa portálneho súpisu pre krajinskú daň z roku 1546 patrilo k Stropkovskému panstvu Petra Peréniho 36 dedín, na čele s dedičným richtárom – šoltýsom. Výnimkou boli iba Girovce, ktoré mali voleného richtára. Krajinský hodnostár Ján Peréni (? – 1458), ktorého otec Imrich Peréni bol kráľovským koniarnikom bol županom Zemplínskej stolice (1438 – 1440 a 1452) Ako magnát staval do bandérie 200 bojovníkov, s ktorými bojoval proti jiskrovcom a bratríkom. Ako donáciu dostal hrad Šariš, ktorý mal v zálohu (od 1437); Štefan Peréni (? – 1483) bol županom Zmeplínskej (1430 – 1472)a županom Ugočskej stolice (1464 – 1470), bol kráľovským stolníkom a koniarnikom, napokon kráľovským pokladníkom (1472 – 1478). Bol spolu s kráľom Matejom Korvínom spolusignatárom miestovej zmluvy s nemeckým cisárom Fridrichom (1464). Za to, že chcel dosadiť na uhorský trón poľského Kazimíra, mu Korvín odobral majetky a dal ich jeho synovi Imrichovi Perénimu (? – 5. 2. 1519) bol dedičným županom Abovskej stolice, sudcom Kumánov, hlavným kráľovským stolníkom (1498), no najmä palatínom uhorského kráľovstva (1504 – 1519), chorvátskym bánom (1512 – 1513). Spoločne s Jánom Zápoľským ho zvolili za krajinského kapitána (1513), keď sa kráľ Vladislav II. zdržiaval v Prahe, bol jeho miestodržiteľom v Uhorsku. Zohral významnú úlohu pri uzatvorení Bratislavsko-viedenskej dohody o vzájomnom nástupníctve medzi Vladislavom II. Jagelovským a Maximiliánom Habsburským (1515). Maximilián ho povýšil na ríšske knieža, Vladislav II mu daroval hradné panstvo Siklós (1517); Po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón sa na istý čas upokojili pomery. Stropkovské panstvo od roku 1560 znovu vlastnili Peréniovci (od 1492 do 1506 je v zálohu). Títo ale sídlili v Trebišove alebo v Blatnom Potoku a panstvo spravovali ich úradníci. Podľa portálneho súpisu pre krajinskú daň z roku 1546 patrilo k Stropkovskému panstvu Petra Peréniho 36 dedín, na čele s dedičným richtárom- šoltýsom. Výnimkou boli iba Girovce, ktoré mali voleného richtára; Gabriel Peréni (19.10. 1532 – 7.6. 1567) bol dedičným županom Abovskej stolice, potom aj župan Ugočskej stolice (1560 – 1567), bol hornouhorským hlavným kapitánom (1552), kráľovským pokladníkom, kráľovským radcom (1554) a krajinským sudcom (1563). Spoločne s Jánom Balašom a Františkom Bebekom (Bubekom) roku 1554 bránil Gabriel Peréni ako hornouhorský hlavný kapitán pohraničný hrad Fiľakovo, z ktorého, žiaľ, všetci traja ustúpili bez boja a odovzdali ho Turkom. Gabriel bol horlivým zástancom a šíriteľom reformácie. Vypovedal zo všetkých svojich majetkov kazateľov, ktorí sympatizovali s kalvinizmom. No nedokázal tomu zabrániť, lebo práve Blatný Potok – Sárospatak sa stal jedným z významných centier kalvinizmu. Keď roku 1567 bezdetný Gabriel Peréni zomrel, vymrela ním aj palatínska vetva rodu Peréniovcov a jej majetok ako odúmrť prešla späť do vlastníctva kráľa.
Anglická kráľovná Alžbeta II. dostala v Bratislave historický dokument o Peréniovcoch.
Je známe, že uhorský kráľ Žigmund sa v máji 1416 vydal na cestu do Británie na návštevu anglického kráľa Henricha V. na jeho dvore v Toweri v Londýne. Kráľa Žigmunda sprevádzali viacerí príslušníci šľachty z územia Slovenska. Ako je zaznamenané v dobových listinách, uhorský kráľ vypravil 300 lodí s jazdami na koňoch, ktorí sa preplavili kanál La Manche z francúzskeho mestečka Calais do Doveru. Akokoľvek sú informácie v historickej listine nekompletné, predsa len vieme zrekonštruovať niektorých šľachticov zo sprievodu kráľa Žigmunda. Kráľ navštívil od 14. do 22. mája 1416 Londýn, potom sa zdržiaval vo Westminsteri (od 2. do 23. mája 1416), opäť bol v Toweri v Londýne (21. júna). Potom aj so svojím sprievodom a jazdcami odišiel do mesta Leeds (od 30. júna do 27. júla 1416), zdržiaval sa v Elthame pri Londýne (31. júla 1416). Odcestoval do Canterbury do známeho arcibiskupstva, kde bol dva dni (13. – 15. augusta), vrátil sa do Leedsu (16. august) a opäť odišiel do Canterbury (22. augusta 1416). V zostave sprievodu uhorského kráľa Žigmunda bol diplomat Ján z Perína z trebišovskej vetvy Peréniovcov, ktorý bol známy ako vysoko uctievaný šľachtic svojej doby v Uhorsku. Práve počas pobytu v Londýne mu anglický kráľovský dvor venoval insignie tzv. SS collar– SS límček s veľkými písmenami „SS“, čo bol oficiálny symbol anglického kráľovského dvora Lancasterovcov (House of Lancasters). Ján z Perína- Ján Peréni (Perényi) bol jediný zo Žigmundovho sprievodu, ktorý sa ako skvelý diplomat pýšil týmto privilégiom, že mohol nosiť „límček SS“ z anglického kráľovského dvora do konca života. Anglická kráľovná Alžbeta II. pochádza tiež z rodu Lancaster, práve preto v Bratislave počas svojej návštevy (2008) dostala faksimile tejto historickej listiny od vtedajšieho predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku. Ďalším členom sprievodu kráľa Žigmunda bol Mikuláš z Perína z richnavskej vetvy Peréniovcov, ktorý dostal od anglického kráľa Henryho V. za služby titul „royal ostler –kráľovský koniar“. Veľkým vyznamenaním pre Štefana z Rozhanoviec (Stephanus de Rozhanovce) bolo, že si ho kráľ Žigmund vybral do slávnostného sprievodu do Anglicka. Ako pomocník kniežat z Perína bol v sprievode aj Peter, syn Emerica zo Zemplínskeho kniežatstva. Aj jemu doplnil kráľ jeho rodinný erb. Významnou osobnosťou v sprievode bol aj komes (gróf) palatín Mikuláš Gorjan (Gara), majiteľ hradu Devín.
Chym
Miestna časť Chym sa nachádza na mieste starého slovanského hradiska, čo potvrdzujú archeologické nálezy keramiky datované približne do 10. až 12. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1294, keď bol držiteľom obce Chym muž zvaný Tomáš, syn Beňadika z Chymu (de Heym). Ďalšie listiny o 14. storočia spomínajú chymského kňaza Mikuláša, lae i majetkové spory medzi dvoma vlastníkmi, ktoré riešil až jasovský konvent v roku 1341. V tomto období sa obec uvádzala pod názvami Heym, Hem, či Heem.
Podľa súpisu z roku 1427 bolo v Chyme 10 portov (usadlostí), čo dáva predpoklady na počet obyvateľov okolo 70. V roku 1553 sa spomínajú už len 4 usadlosti, ktoré patrili istému Františkovi z Perína a názov Hym. V druhej polovici 16. storočia bol Chym už prevažne maďarský, geografické lexikóny z rokov 1773 a 1786 ho taktiež uvádzajú ako maďarskú dedinu pod názvom Him, pričom sa objavuje aj slovenský ekvivalent Hima či Hyma. Obec sa úradne nazývala Him až do roku 1948, keď bola premenovaná na Chym[5].
Vyšný Lánec
Počiatky časti Vyšný Lánec sú spojené so susednou obcou Nižný Lánec, ktorá je samostatná. Archeologické nálezy stredovekej keramiky z okolia potvrdzujú pôvodné slovanské osídlenie. Obe obce sa vyvíjali súbežne a majú i spoločnú prvú písomnú zmienku z roku 1267, v ktorej sa spomína len jedena obec Lánc. Neskôr nastali majetkové spory medzi vlastníkmi obce a Lánec bol pravdepodobné rozdelený na Vyšný a Nižný, od ktorého sa neskôr oddelil aj Stredný Lánec. Táto časť sa však skoro vyľudnila a postupne zanikla.
Súpis z roku 1427 udáva počet piatich usadlostí vo Vyšnom Lánci, takže tu žilo minimálne 35 obyvateľov. Miestne názvoslovie podľa historikov dokazuje pôvodne slovanské obyvateľstvo, no neskôr, zrejme po nájazdoch Turkov a Rákociho povstaní, došlo ku kolonizácii obce prevažne maďarským obyvateľstvom[6]. To malo za následok aj pomaďarčenie miestny toponým, napr. potok Kanatopta dostal časom maďarský názov Kanyapta. Slovo Kanatopta v staroslovenčine znamenalo miesto, kde sa topili kone, čo súviselo s močaristou zemou a bahnom, podľa ktorého dostal potok meno.
Názov tejto časti obce sa v priebehu histórie príliš nemenil, historici zaznamenali len drobné odchýlky – Felső-Közép-Láncz, Wissny Stredny Lancz v roku 1773, Felschő-Lanz v roku 1786 a od roku 1808 už len maďarské názvy Felső-Lancz, resp. Felsőlánc[5]. Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla názov Vyšný Lánc, no používal sa aj maďarský ekvivalent Felsőlánc[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu doplnením hlásky e na Vyšný Lánec[5].
Vyšný Lánec bol samostatný až do roku 1991, keď sa pripojil ku obci Perín-Chym.
Obyvateľstvo
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žilo v obci 1 532 obyvateľov, z toho bolo 1 113 (72,7%) slovenskej, 331 (21,6%) maďarskej, 6 (0,4%) českej a 74 (4,8%) nezistenej národnosti.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Períne-Chyme 1 506 obyvateľov, z toho bolo 983 slovenskej, 514 maďarskej, 3 českej, 22 rómskej a 4 inej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Reformovaný kostol v Períne, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža má ihlancovú helmicu.
- Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v časti Chym, jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešonu vežou údajne z obdobia okolo roku 1232. Kostol má hladké fasády, okná sú segmentovo ukončené. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana v Chyme, jednoloďová gotická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou vežou z konca 13. storočia.
- Reformovaný kostol v časti Vyšný Lánec, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 18. storočia. Veža s ihlancovou helmicou bola pristavaná v roku 1893. Obnovovaný bol v roku 1984. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami.
-
Kostol Najsvätejšej Trojice v Períne
-
Kostol sv. Štefana v Chyme
-
Kostol sv. Petra a Pavla v Chyme
-
-
Reformovaný kostol vo Vyšnom Lánci
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Perínčan-Chymčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d e MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny. Vyd. 1. Zväzok II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1973. 604 s. S. 95 – 102.
- ↑ Perín (Perín-Chym) - Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
