Herľany (maď. Ránkfüred, Herlány, nem. Herlein, Rank-Herlein, Bad Rank) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Sú známe svojím Herlianskym gejzírom, ktorý v súčasnosti strieka do výšky 7 – 15 m.
Polohopis
Herľany sa nachádzajú 28 km severovýchodne od Košíc na úpätí Slanských vrchov.
Dejiny
Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany je z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva. Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 – 1487. V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce. Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha.
V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov. Už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza ich ani konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú uvedené ako kúpele.
V roku 1851 autor Fényes uvádza Herľany ako nemeckú dedinu, pričom nemecké obyvateľstvo sa sem nasťahovalo za vlády Jozefa II.
V 2. pol. 20. stor. tu bolo jedno z dvoch stredísk Univerzity 17. listopadu (Univerzity 17. novembra).[4]
Názov
Vývin názvu obce
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Herliansky gejzír, národná prírodná pamiatka, studený gejzír, ktorý vznikol ľudskou činnosťou, vrtom hlbokým 404,5 metra v roku 1872. Nachádza sa v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany. Gejzír je európsky unikát, okrem Islandu sa v Európe nachádza podobný úkaz iba v nemeckom Andernachu.
- Kaplnka sv. Petra a Pavla, jednopriestorová neogotická stavba s pravouhlým záverom z druhej polovice 19. storočia.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami s nárožnými vežicami. Zvonica je riešená ako voľná nadstavba štítu.
- Súbor kúpeľných domov. Najstarším je kúpeľný dom Dargov, jednopodlažná päťtraktová klasicistická stavba z obdobia pred rokom 1819. Upravovaný bol v roku 1918.[6]
-
Kúpeľný dom Dargov
-
Ubytovňa Branisko
-
Kúpeľný dom Hornád
-
Ubytovňa Gejzír
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ 10 let University 17. listopadu v Praze : 1961–1971. Praha : Rektorát University 17. listopadu, 1971. S. 7.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Literatúra
- ČIDEROVÁ, Marta. Herľany perla Olšavskej doliny : 530. výročie od prvej písomnej zmienky. Herľany : Obec Herľany, 2017. 207 s. ISBN 978-80-972745-4-2.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Herľany
Wikislovník ponúka heslo Herľany
Externé odkazy
