Rešica

Rešica
obec
Kostol Ružencovej Panne Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 192 m n. m.
Súradnice 48°32′30″S 21°02′30″V / 48,541667°S 21,041667°V / 48.541667; 21.041667
Rozloha 12,5 km² (1 250 ha) [1]
Obyvateľstvo 352 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 28,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1319
Starosta Ondrej Weiser[3] (nezávislý)
PSČ 044 73 (pošta Buzica)
ŠÚJ 521922
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rešica
Webová stránka: resica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Rešičan[4]

Rešica (v minulosti Rešta, maď. Reste, nem. Hainburg, Reste, Reschte) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie, ktorá leží v bezprostrednej blízkosti maďarskej štátnej hranice.

Polohopis

Obec leží 29 kilometrov juhozápadne od Košíc približne kilometer od maďarskej štátnej hranice. Najbližšími obcami sú Janík ležiaci 5 km západne, Buzica vzdialená 3 km na východ a maďarská obec Kány, ktorá sa nachádza približne 5 km južne od Rešice.

Dejiny

Prvá zmienka o Rešici pochádza z roku 1319, keď sa obec spomína pod názvom Rechita. V listinách z nasledujúcich storočí sa uvádzajú názvy Rechyte (1395) a Restha (1630). V stredoveku patrila Rešica veľmožom z rodu Abovcov, neskôr prešla do majetku Buzického panstva a následne do správy Gedeonovcov, Fiszkovcom a iným zemepánom. V roku 1590 bola obec vyplienená a v nasledujúcich rokoch nastala jej obnova a znovuosídlenie, pričom bola oslobodená od platenia daní.

Podľa súpisu z roku 1715 žilo v Rešici 7 poddanských rodín, podľa štatisticky z roku 1828 mala obec 83 domov, v ktorých žilo 550 obyvateľov. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarská s 557 obyvateľmi[5]. Štatistika z roku 1910 vykazovala už len 441 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období niesla obec poslovenčený názov Rešta, ale používal sa aj maďarský názov Reste[6]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu dodatočným poslovenčením koncovky -šta na Rešica[6]. Rešičan Richard Szanyi je štvornásobným majstrom sveta v tlaku na lavičke a držiteľ svetového rekordu vo svojej kategórií s 250 kg vytlačenej váhy.

Politika

Starostom obce je Ing. František Bodnár, jeho zástupcom je Ondrej Weiser. Obecné zastupiteľstvo tvorí päť poslancov.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Rešici 377 obyvateľov, z toho bolo 341 maďarskej, 35 slovenskej a 1 inej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Doprava

Intravilánom Rešice prechádza cesta III. triedy 050171 vedúca od Perína-Chymu, ktorá sa v obci končí. Doprava obyvateľov za službami je zabezpečená pravidelnou autobusovou dopravou do Moldavy nad Bodvou a Košíc.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Rešičan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. FÉNYES, Elek. Magyarország Geographiai Szótára. Pest : [s.n.], 1851. (maďarský)
  6. a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  7. Rešica - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rešica

Externé odkazy